Po večeri pozerali televíziu. Niekto zazvonil. Chlap vo dverách ukázal doklad o dražbe a povedal: „Som nový majiteľ tohto bytu. Chcem, aby ste sa vysťahovali.“ Rodina zostala šokovaná. Bytové družstvo vydražilo ich byt pre dlh osemtisíc korún. Za podozrivých okolností a za polovicu trhovej hodnoty. Bez šance dlh vyrovnať. „Na Slovensku sa to môže prihodiť komukoľvek. Dlhovali sme Bytovému družstvu Trnava za správu a do fondu opráv pár tisíc a oni nám vydražili strechu nad hlavou,“ zalamuje rukami Richard Jaura, ktorý pred pol rokom zostal bez bytu. Odvtedy býva s manželkou a deväťročnou dcérou u svokry. „O dvadsaťštyritisícovom dlhu sme nevedeli. Keď nám to oznámili, väčšinu sme zaplatili a požiadali o splátkový kalendár. Nezobrali to do úvahy, hoci obaja pracujeme. Náš mesačný príjem je tridsaťtisíc. Okrem toho máme auto, televízor, mohli to dať zabaviť. Ale oni išli po byte.“ Rodina prišla o milión Novým majiteľom bytu sa stal Maroš Š., ktorý bol podľa vlastných slov na dražbe sám. Až keď sa o prípad zaujímala polícia, začal to popierať. Objavil sa dokonca zápis, že na dražbu prišli viacerí ľudia. Žiaden z nich však zo záhadných dôvodov o výhodnú kúpu neprejavil záujem. A tak si Maroš Š. kúpil byt „bez boja“ za vyvolávaciu cenu 1,2 milióna korún. Z toho si stoštyridsaťtritisíc strhol aukčný dom. Jaurovcom tak zostalo za trojizbový byt blízko centra len niečo vyše milióna korún. Jeho trhová hodnota sa pritom po spustení trnavskej automobilky prudko zvýšila. „Podobné byty nekúpite v Trnave pod 1,9 milióna,“ potvrdil nám maklér jednej z realitných kancelárií. Rodina tak prišla pre pár tisíc takmer o milión korún! Zákon, samozrejme, dovoľuje družstvu dražbu urobiť. Malo by to však byť iba krajné riešenie. Inak sa na to však pozerá predseda trnavského bytového družstva František Odkladal: „Iné družstvá dražia byty už pri nedoplatkoch päťtisíc, my budeme až pri desaťtisíc. Väčšina neplatičov sa totiž spamätá, až keď im príde informácia o dražbe. Zatiaľ nám väčšina ľudí po takomto tlaku celý dlh vyrovnala.“ Zložíme si sociálne okuliare Odkladal tvrdí, že na vine sú si sami Jaurovci: ,,Ignorovali naše upozornenia, že dlh treba zaplatiť. Až potom sme podpísali zmluvu s aukčným domom. Aj ten poslal rodine výzvu, na ktorú takisto nereagovali.“ Medzitým však rodina Jaurová zaplatila družstvu sedemnásť- tisíc a požiadala o splátkový kalendár. Družstvo ani tak dražbu nestoplo. ,,Neprijali sme splátkový kalendár. Ak by však stihli vyrovnať celý dlh, všetko by sme zastavili ešte pol hodinu pred dražbou,“ vysvetľuje Odkladal. ,,Dražba je super vec na vymáhanie. Ja mám silné cítenie s ľuďmi, musím si však v záujme ostatných sociálne okuliare skladať dole. Inak by na to doplatili tí, čo nám čestne platia.“ Podľa právničky Jaurovcov Andrey Císarovej však nemuselo ísť družstvo pri vymáhaní peňazí do extrému. Rodina zjavne chcela všetko vyrovnať. Vzhľadom na neveľký dlh mohli prijať splátkový kalendár. A keď už chceli, mali využiť exekúciu. Odkladal to odmieta: ,,Kto nám zaručí, že by dodržali splátkový kalendár, ak mesiace kumulovali dlh?“ Právnik Martin Hermanovský, ktorý v spore nie je zainteresovaný, s ním však nesúhlasí: „Postup správcu domu bol príliš razantný. A bol aj v rozpore s duchom zákona o dobrovoľných dražbách. Ak nedoplatok za krátky čas klesol z tridsať na osemtisíc a bola tam zjavne dobrá vôľa neplatičov, bolo veľmi neštandardné takto sa ponáhľať.“ Ani súd nezakročil V tomto prípade je čudných hneď niekoľko okolností. Po prvé – neveľký dlh, ktorý rodina chcela vyrovnať. Po druhé – záujem o kúpu bytu hlboko pod trhovou hodnotou prejavil jediný človek. Po tretie – rodina tvrdí, že listy s výzvami na zaplatenie nedostala, aj keď má družstvo potvrdené doručenky. Preto prípad vyšetruje polícia. Jaurovci sa cítia podvedení, družstvo ich obviňuje z klamstva. Viac svetla zatiaľ do sporu nevniesol ani trnavský okresný súd. Okrem žaloby na neplatnosť dražby Jaurovci požiadali aj o predbežné opatrenie. ,,Chceli sme až do vyriešenia sporu zabrániť prevodu bytu na ďalšie osoby. Aby sa situácia ďalej nekomplikovala,“ zdôrazňuje Císarová. Obavy sa nakoniec naplnili. Predbežné opatrenie neprijala sudkyňa ani pol roka po dražbe. Zato byt má odvtedy už štvrtého majiteľa… „Je to nehorázne. Sudkyňa mala o predbežnom opatrení zo zákona rozhodnúť do tridsiatich dní,“ krúti hlavou Císarová. Súd však argumentuje, že mu v rozhodnutí bráni práve ustavičná zmena majiteľov. Tí sa hlásia ako noví účastníci sporu a súdny verdikt sa tak odďaluje. „Niekto vie veľmi dobre, čo robí. Ide zrejme o skupinu ľudí, ktorí sa získavaniu bytov takýmto spôsobom venujú už dlhšie,“ myslí si Jaura. Nechcete spať na ulici? Podozrenie, že tu čosi nie je v poriadku, zvýraznil aj spôsob, akým Maroš Š. rodinu z bytu vysťahoval. Radil mu pri tom tzv. laický právnik Martin J. z Bratislavy, ktorý sa svojimi skúsenosťami z takéhoto biznisu vôbec netají. „Prosím vás, ja to robím už roky. Zákony poznám ako vlastnú dlaň,“ zdôraznil, pritom sa sám označil za ľudového právnika. Práve na jeho radu Maroš Š. vymenil najprv zámok na dverách. K rodine potom nasťahoval ,,profesionálneho nájomníka“ Štefana K., ktorého mu dohodil Martin J. Štefan bez okolkov dával Jaurovcom najavo, že jeho jedinou úlohou je, aby ich vystrnadil na ulicu. ,,Ja takéto prípady riešim trikrát do týždňa,“ chvastal sa pred svedkami. „Štefan K. si doviedol partiu a celú noc v byte hulákali. Pili alkohol, pred dcérou vulgárne nadávali, vyhodili nám z okna niektoré veci“, spomína Richard Jaura. Keď ráno išiel podať trestné oznámenie, do bytu k manželke a dcére ho už nepustili. S fľašou v ruke Štefan privolaným policajtom ukazoval list vlastníctva. Tí zakročiť nemohli, hoci tam mal Jaura trvalé bydlisko. Nakoniec Štefanova partia vysťahovala nábytok Jaurovcov pred panelák. Dražby spustila Dzurindova vláda Zákon o dobrovoľných dražbách predložil v parlamente poslanec za SDKÚ Pavol Prokopovič ešte v roku 2002. Cieľom bolo pomôcť veriteľom, ktorí požičiavali peniaze a potom ich nevedeli od dlžníkov vymôcť. Dovtedajšie zákony totiž nadmieru chránili aj chronických neplatičov, ktorých bol problém z bytu vysťahovať aj pri dlhu niekoľkostotisíc korún. „Reforma záložného práva zohrá kľúčovú úlohu pri ochote veriteľov požičiavať peniaze,“ zdôvodnil Prokopovič pred piatimi rokmi svoj návrh, ktorý potom Národná rada schválila. Poslanci však vtedy možno netušili, že dražobný zákon otvorí Pandorinu skrinku a umožní pripravovať ľudí o byty aj pre veľmi smiešne sumy. Zákon je taký voľný, že pripúšťa dražbu bez ohľadu na výšku pohľadávky. V podstate tak môže občan prísť o byt aj pre dlh 500 korún. Bez nároku na náhradné ubytovanie, bez zľutovania. Rodín, ktoré takto zostali na dlažbe, je na Slovensku stále viac. „Doba je taká. Ľudia majú na krku hypotéky, úvery a splácajú aj desaťtisíc korún mesačne. Takéto prípady ako Jaurovci budú časté a noviny to už ani nebude zaujímať,“ tvrdí Martin J. „Naše právo sa stalo príliš trhovým a takmer neobsahuje záruky pre sociálne slabších občanov,“ myslí si zas advokát Ján Čarnogurský. Podľa neho sa ľudia aj vinou slabšej orientácie vo svojich právach v určitých situáciách nevedia brániť. V Rakúsku, Švajčiarsku a v iných štátoch uplatňujú právny princíp laesio enormis. Teda neplatný je právny úkon, pri ktorom dochádza k výmene vecí tak, že hodnota jednej je viac ako dvakrát vyššia než hodnota druhej. Znižuje sa tak možnosť pripraviť o majetok naivných, starých či bezvládnych ľudí. „Áno, v zmluve o správe bytu sme podpísali, že si družstvo môže uplatniť záložné právo na náš byt, ak nezaplatíme za jeho služby tri mesiace. Teraz už vieme, že to nie je adekvátne,“ dodáva Jaura. V tomto prípade však budú musieť rozhodovať nezávislé súdy. Bude konať minister Harabin? „Ministerstvo spravodlivosti zaznamenalo viacero podobných sporných prípadov, ako riešia Jaurovci. Okrem toho sa rozmohli aj dražby jednoznačne organizované podvodníkmi. Najviac je ich v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici,“ potvrdil terajší minister spravodlivosti Štefan Harabin. Podľa neho ide o mimoriadne vážny problém, ktorý treba riešiť rýchlou zmenou zákona o dobrovoľných dražbách. Novelu už ministerstvo pripravuje. Musia sa najmä sprísniť podmienky, za akých je možné dražbu vykonať. Diskutuje sa o výške dlžnej sumy, pri ktorej je dražba adekvátnym riešením. Ďalšou zmenou má byť jednoznančnejšia povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu predbežného opatrenia do tridsiatich dní. Dražba sa tiež nebude môcť začať, kým doručenku s oznámením o nej majiteľ bytu nepodpíše. Experiment s nejasným zákonom, ktorý sa, mimochodom, prijal práve v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Ján Čarnogurský, treba zastaviť čo najrýchlejšie. Čím skôr totiž pôjde do parlamentu jeho novela, tým menej ľudí príde o strechu nad hlavou. Tí, ktorým súčasný stav vyhovuje, totiž nezaháľajú. „Nechcete sa prísť na mňa pozrieť? Som v jednom byte v Komárne,“ ozval sa nám nedávno „profesionálny nájomník“ Štefan K. Autor je spolupracovník Slova
