Na pôde Európskej únie (EÚ) možno už dlhší čas pozorovať určitý obrat v pohľade na jadrovú energetiku. Značný podiel na tom majú aj časté intervencie poslancov Európskeho parlamentu, predovšetkým členov Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE).
Jadrová západná Európa
Napríklad Nemecko doteraz jadrovú energiu striktne odmietalo. Analýzy však ukázali, že ak sa v krajine nepredĺži činnosť jadrových elektrární aj po roku 2020, nebudú mať dostatok elektriny už o štyri roky. V kuloároch sa hovorí o tzv. „švédskej ceste“ – oficiálne sa deklaruje zatváranie jadrových elektrární, ale v skutočnosti ide o predlžovanie ich životnosti. Veľká Británia vyrába 20 percent elektrickej energie z jadra a plánuje rozšíriť svoje nukleárne kapacity o štyri nové jadrové elektrárne, ktoré by mali nahradiť 23 dosluhujúcich jadrových inštalácií. Krajina sa navyše chce stať „svetovým miestom číslo jeden pre firmy podnikajúce v jadrovej energetike“.
Názory menia aj ekologicky uvažujúci Fíni a v tomto roku dokončia dostavbu tretieho reaktora v elektrárni Olkiluoto. Európska komisia tomuto projektu dala zelenú už v roku 2005. Taliansky premiér Silvio Berlusconi zase vlani v máji vyhlásil, že vláda už nemôže dlhšie odkladať návrat k jadrovej energetike a s výstavbou elektrární chcú začať do roku 2013. Cieľom je znížiť závislosť krajiny od ropy a zemného plynu. Nedávno ohlásilo podobný zámer aj Holandsko, nové jadrové elektrárne plánujú stavať aj Francúzi, ktorí sú dnes lídrami v tejto oblasti a vlastnia až 59 reaktorov. Podľa Statistics and prospects for the European electricity sector (správa Eurelectric, strešnej organizácie energetických zväzov európskych krajín), jedine táto krajina bude v roku 2020 vďaka tomu schopná elektrickú energiu vyvážať.
Obavy z jadra sa vytrácajú
„Významný vplyv na akceptáciu jadrovej energetiky v rámci Európskej únie malo nepochybne jej rozšírenie z 15 členov na dnešnú dvadsaťsedmičku,“ tvrdí Vladimír Slugeň zo Slovenskej technickej univerzity. V roku 2004 bolo v únii (spolu so Švajčiarskom) v prevádzke 135 jadrových blokov s celkovým inštalovaným výkonom 124 154 MW. Desať nových prístupových krajín EÚ rozšírilo jadrový park o 18 jadrových blokov s výkonom 9 586 MW. Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2006, priniesli ďalšie bloky v Kozloduji (Belene) a pri meste Cernavoda. Po vstupe Bulharska do EÚ musela vláda elektráreň z dôvodu nízkej bezpečnosti odstaviť. V týchto dňoch však v dôsledku plynovej krízy, ktorá Bulharsko závislé od ruského plynu postihla mimoriadne citlivo, požadovalo na demonštrácii v Sofii viac ako 10 000 ľudí obnovenie jej prevádzky.
Litve po odstavení druhého bloku jadrovej elektrárne Ignalina – čo bolo tiež jednou z podmienok jej vstupu do EÚ – hrozí len z tohto dôvodu v roku 2009 minimálne štvorpercentný prepad hrubého domáceho produktu. V Českej republike pre zmenu silnejú hlasy podporujúce dostavbu ďalších dvoch blokov jadrovej elektrárne v Temelíne. Prieskum z vlaňajšieho mája ukázal, že tento projekt podporuje väčšina (190) poslancov a so stavbou sa počíta už o štyri roky.
V roku 2004 sa v EÚ vyrobilo celkom 2 604 TWh elektrickej energie. Podiel výroby z jadrových elektrární predstavoval 33,3 percenta. Nové členské krajiny EÚ v Európskom parlamente nijako netaja, že chcú stavať nové jadrové bloky. Dôvody sú jednoznačné – bezpečnosť a ekonomickosť výroby energie, dostupnosť energetických zdrojov, zníženie hospodárskej závislosti od iných štátov, ale aj snaha podstatne obmedziť škodlivé emisie.
Nové elektrárne na Slovensku
Hoci rozhodnutie o využívaní jadrovej energetiky je suverénnym právom každého členského štátu EÚ, podľa dohody o Euroatóme (Európske spoločenstvo pre atómovú energiu) treba všetky veľké investície do tohto odvetvia oznámiť Európskej komisii, ktorá k nim vydá oficiálne stanovisko. Slovensko dostalo v prípade jadrovej elektrárne v Mochovciach súhlas a dostavba tretieho a štvrtého bloku – v réžii sprivatizovaných Slovenských elektrární (SE) – sa mohla začať. Taliansky majoritný akcionár SE Enel SpA (minoritný Fond národného majetku má 34 percent akcií) s ňou však dlho váhal, hoci to verejne prisľúbil vláde a tá s výkonom dostavaných Mochoviec ráta aj v národnej energetickej stratégii. Zdá sa však, že dostavba sa naozaj rozbehla až na jeseň minulého roka po silnom tlaku premiéra Fica. Slovenské elektrárne to bude podľa predpokladov stáť zhruba dva a trištvrte miliardy eur. Rozostavanosť stavebnej časti tretieho a štvrtého bloku je približne na úrovni 70 percent a technologickej časti na 30 percent. Tretí blok chcú SE prifázovať do elektrickej siete na jeseň 2012 a štvrtý blok o pol roka neskôr, teda v roku 2013. Dostavané bloky budú mať výkon 880 megawattov. Počas dostavby bude v Mochovciach pracovať približne 4 000 ľudí. Na Slovensku, konkrétne v Jaslovských Bohuniciach, plánuje vláda vybudovať novú jadrovú elektráreň s výkonom 600 až 1 750 megawattov za 6 miliárd eur. Definitívna cena má vyplynúť zo štúdie realizovateľnosti projektu, ktorá by podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka mala byť vypracovaná do polovice roka 2010. Slovenská vláda vybrala strategického partnera spomedzi desiatich potenciálnych kandidátov. Stala sa ním spoločnosť ČEZ, pričom vo firme, ktorá má vzniknúť do konca mája 2009, si štát ponechá väčšinový 51-percentný podiel prostredníctvom Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (Javys), zvyšok pripadne ČEZ-u. Začiatok samotnej výstavby je naplánovaný na rok 2014, nový jadrový zdroj by mal začať vyrábať elektrinu do roku 2020.
Fosílne palivá osemkrát drahšie
Predseda vlády SR Fico a český premiér Mirek Topolánek v Bratislave podpísali aj memorandum o porozumení, ktoré predpokladá vznik spoločného trhu s elektrinou a prepojenie prenosových sústav. „Budeme schopní byť oveľa sebestačnejší v elektrickej energii, budeme schopní konkurovať a ponúknuť nielen podnikom, ale hlavne vlastným občanom konkurencieschopnú cenu,“ zdôraznil v tejto súvislosti český premiér. Slovensko totiž dnes nedokáže pokryť spotrebu elektriny z vlastných zdrojov. Prispelo k tomu najmä odstavenie prvého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ku ktorému našu krajinu zaviazala predchádzajúca vláda pri vstupe do Európskej únie. Druhý blok tejto elektrárne skončil prevádzku v závere minulého roka, čím sa závislosť SR od dovozu elektrickej energie ešte prehĺbila. V roku 2009 pôjde zhruba o jednu pätinu spotreby.
„Výstavba novej elektrárne a spoločný trh s elektrinou významnou mierou prispejú k energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky,“ vyhlásil pri podpise memoranda o porozumení s českým partnerom premiér Robert Fico. Rozvoj jadrovej energetiky podporili aj účastníci minuloročnej júlovej konferencie v Bruseli. Europoslanci, zástupcovia priemyslu i mimovládnych organizácii sa zhodli v názore, že zatiaľ čo cena fosílnych palív narástla od roku 2000 asi o 800 percent, cena uránu zostala rovnaká. Slovensku sa teda investície do jadrovej technológie oplatia. V blízkej budúcnosti bude práve jadrová energetika zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní spoľahlivých dodávok energie, a to nielen na národnej úrovni. Podľa odhadov expertov je totiž reálne, že do roku 2030 budú jadrové elektrárne pokrývať až 55,5 percenta spotreby elektriny vo svete.
Autor je publicista
