V sobotu 18. mája bolo v sliačskych kúpeľoch rušnejšie ako inokedy. O kultúrny rozruch sa tu postaralo slávnostné odhaľovanie lavičiek v Parku velikánov v kúpeľnom areáli. Novodobú tradíciu začal pred dvomi rokmi v spolupráci domácimi spoluorganizátormi šéf producentskej spoločnosti Ján Kubiš, ktorý správne vytušil možnosti zatraktívnenia kúpeľov najmä kvôli zaujímavým osobnostiam, ktoré v priebehu desaťročí či storočí nadobúdali zdravie práve tu. Lokalita je úzko spätá s Andrejom Sládkovičom, veď tu v blízkych Hájnikoch (dnes Sliač) pôsobil ako vychovávateľ v rodine Bezeghovcov a liečil si ľúbostné boľačky po rozchode s Máriou Pischlovou. Ako inak to mohol básnik vykonať ako jedinečnou básnickou skladbou, ktorá už dlhé roky nadchýna najmä mladých. Preto v parku nechýba lavička pre zaľúbencov. Marína je nielen symbolom ľúbostných citov, ale aj trvalým a žiadaným repertoárom vynikajúcich slovenských interpretov. Jednej z nich, Márii Kráľovičovej, nadobro prischlo meno Marína. V roku 2017 práve ona bola tou osobnosťou, ktorej ako prvej odhalili lavičku. Imaginárnu spoločníčku jej robila Božena Němcová, ktorá v polovici 19. storočia tiež rada využívala miestne kúpele na prinavrátenie zdravia. Jej lavička nesie názov Babičkina. O rok neskôr do parku pribudli ďalšie dve – Ľudmile Podjavorinskej a Ľubomírovi Feldekovi.
Tohto roku sa dostalo cti dvom uznávaným hereckým osobnostiam – Vladovi Müllerovi a Jurajovi Sarvašovi. Ten prvý už dávnejšie nie je medzi nami, ale ako televízna postava v inscenácii Chlap prezývaný Brumteles sa v kúpeľoch liečil po infarkte, zato Juraj Sarvaš, rodák z neďalekej Radvane či už Banskej Bystrice, si sliačske kúpele užil nielen ako klient, ale aj ako umelec. Už ako 17-ročný tu vo veľkej dvorane konferoval silvestrovský program, pravidelne tu účinkoval s divadelnými inscenáciami či umeleckými produkciami.
Osobne prítomný herec, režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg si poctu v podobe „svojej“ lavičky náležite užil v prítomnosti dcéry Svetlany, na snímke spolu, a ďalšej rodiny či početných priateľov i obdivovateľov. Odvďačil sa im v ďakovnej reči, ale najmä recitáciou slávnej Maríny.
Aj Juraj Sarvaš však žije v našej realite ako občan, preto ho obzvlášť trápi, ako sliačske kúpele postupne upadajú a znižujú rozsah poskytovaných služieb, čo sa prejavuje i na kvalite okolitého prostredia v podobe rozpadávajúcich sa nevyužívaných budov. Neodpustil si v tejto súvislosti poznámku na margo aktuálnej spoločensko-politickej situácie a pozval slovenskú vládu na rokovanie práve tu, aby na vlastné oči jej ministri videli, že z predvolebných sľubov o zveľaďovaní slovenského kúpeľníctva sú v tomto prípade iba prázdne slová…
Nádherné prírodné prostredie a liečivé minerálne pramene priam vyzývajú k náležitému využívaniu tohto úžasného pokladu, veď chorých obyvateľov neubúda a relaxačné pobyty sú žiadané i potrebné. Natíska sa otázka – vzbudia lavičky v Parku velikánov pozornosť iba návštevníkov kúpeľov alebo aj tých kompetentných?