Slamený klobúk po stupavsky

komorne_divadlo_stupava_3.jpg

Profesionálni divadelní herci to majú jednoduchšie ako ochotníci. O ich slávu, uznanie a popularitu sa sústavne starajú všetky média, nestrácajú sa z televíznych obrazoviek, reklám… a vďaka Judínyovej vieme aj to, koľko stoja ich rukavičky, topánky alebo kabelky. Ochotníci sú na tom oveľa horšie, majú dokonca problémy aj s tým, ako si zabezpečiť divadelné kostýmy, relikvie, priestory a potrebné kulisy. Ľudia ich však majú radi aj preto, že obetúvajú svoj voľný čas, aby mohli rozdávať rodákom, radosť a potešenie. A je tu ešte jedna dôležitá vec – finančná. Ono to nie je až také jednoduché pre obyčajného človeka z dediny zájsť si do divadla v meste. Vstupné nie je lacné, cesta vlakom, autobusom alebo vlastným autom, parkovanie… to všetko sú prekážky pre ľudí s mizernými dôchodkami, minimálnou mzdou alebo s množstvom detí. Aj preto ich majú ľudia radi, že sú lacnejší a predsa doprajú svojim rodákom a ľuďom z okolia potešenie z divadelného kumštu. Okrem toho oživujú ochotnícku tradíciu, ktorá tu bola ešte za čias Rakúsko-Uhorska, medzi dvomi vojnami, ale aj v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Doprajme preto priestor činnosti týchto nadšencov aj v našich novinách.

komorne_divadlo_stupava1.jpgEugène Labiche sa nezdržoval podobnými úvahami, keď chcel, aby v  prestížnom, parížskom Théâtre de la Montasier v roku 1851 uviedli jeho novú bláznivú komédiu v piatich dejstvách. Bol synom bohatého priemyselníka, bol talentovaný autor mnohých komédií, frašiek a variet, takže existenčné starosti sa ho netýkali. Možno i preto opisoval život iba z tej veselej, lepšej a bláznivej stránky. Aj Slamený klobúk je komédia plná zmätkov, veselých scénok a pekných piesní. Je to o parížskom ľahtikárovi Fadinardovi, ktorého kôň zožral slamený klobúk, krásnej Anais Beauperthuis, ktora sa zatúlala do Vincenneského lesíka so svojím amantom, poručíkom Tavernierom. Celé tri hodiny s dvadsať minútovou prestávkou sme čakali, ako to všetko dopadne. Mali sme dostatok času, aby sme si vychutnali herecké výkony mladých i starších ochotníkov zo Stupavy a zabavili sa pri piesňach, ktorých text zložil vedúci ochotníckeho Komorného divadla Roman Maroš a hudbou oživil Marian Surovka. Hralo a spievalo v tejto komédii, ktorú režíroval Roman Maroš, 22 účinkujúcich a všetci boli dobrí. Vydali zo seba všetok svoj herecký kumšt. V októbri to bolo už druhé ich vystúpenie (26. 10.) po letných predstaveniach. Vždy nasledoval búrlivý potlesk divákov zo Stupavy a okolia. Ľudia im tlieskali aj preto, že po 47 rokoch znova oživili ochotnícku tradíciu v Stupave. Svoju novú históriu začínajú písať 8 augusta 2013. Už teraz  nacvičujú ďalšiu komédiu od Raya Cooneyho Všetko sa…  Je to o nevere, politickom pozadí… no uvidíme.

Spomínam si, že Slamený klobúk bol u nás dokonca niekedy v sedemdesiatych rokoch sfilmovaný. Šviháka a zaháľača v ňom vynikajúco zahral Miloš Kopecký, rovnako dobre  zvládli svoje herecké úlohy aj Vladimír Menšík, Iva Janžurová… V tomto prípade, však patrí naše uznanie a vďaka, ochotníkom – Romanovi Marošovi, Viliamovi Polákovi, Anne Veselej, Barbore Lachkovičovej… a všetkým ostatným, ktorí robia česť a dobré meno Stupave i celému Záhoriu.

Foto: www.facebook.com/komornedivadlo?fref=ts

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter