Na území Sýrie i Iraku prebiehajú nové silné boje s Islamským štátom (ďalej len IŠ). Mediálno-politický hlavný prúd o téme informuje skreslene, lebo nie je ochotný priznať vplyv USA na vzniku a pretrvávaní fenoménu IŠ. Ide totiž o jeden z veľkých problémov blízkovýchodnej politiky Washingtonu (a jeho spojencov), ktorý vychádza z nerealistického, pritom zištného pohľadu na región. Pripomenieme, hlavný dokument waleského summitu NATO v septembri 2014 obviňoval z rozšírenia aktivít vtedy ešte Islamského štátu Iraku a Levanty obviňovaný Baššára al-Asada.
V kampani pred prezidentskými voľbami v USA D. Trump kritizoval administratívu prezidenta B. Obamu a jeho predchodcu G. Busha ml. za to, že svojou politikou v Iraku prispeli k vytvoreniu IŠ. Podobné názory prezentovali už predtým viacerí odborníci z bezpečnostných kruhov v USA (nehovoriac o tých zo zahraničia). Nakoniec s týmto pohľadom začali súhlasiť aj osoby z okolia B. Obamu. Dokonca on sám pripustil, že k vzniku IŠ napomohli aj nedostatky v politike Washingtonu.
Fanatický a v medzinárodných vzťahoch (diplomacii) neskúsený IŠ dokáže šikovne ťaží z toho, že aktéri bojujúci v sýrskej kríze majú rozdielne záujmy i názory a postupujú v boji proti nemu nekoordinovane. Problémy boja s IŠ vystupujú v dvoch smeroch.
Prvým je rigídnosť a kŕčovitosť politiky USA, ktoré pri priam zúfalom úsilí o zachovanie svojej hegemónie na Blízkom východe „nevidia“ zmeny, ku ktorým došlo, a potrebu reagovať na ne. Evidentné to je vo vzťahu k ruským návrhom na riešenie situácie v Sýrii, ale aj v boji s IŠ.
Zdá sa, že dosluhujúca administratíva B. Obamu nie je ochotná zmeniť postoj k požiadavke na odstúpenie B. al-Asada a jeho vlády, hoci nemá predstavu o tom, aké pomery by v takom prípade vznikli. Hrozí však len nový a horší líbyjský scenár – nebezpečnejší tým, že so Sýriou susedia Turecko (člen NATO) a Izrael (hlavný spojenec USA na Blízkom východe), ale pri úpadku (rozpade) štátu sa môže vyostriť aj riešenie kurdskej otázky.
Druhým smerom je nejednotnosť názorov a postupu aj v samotnom prowashingtonskom tábore. Okrem Turecka, ktoré v posledných mesiacoch viackrát spôsobilo starosti USA, je to aj Izrael. Ten by chcel situáciu využiť na oslabenie sýrskeho režimu, ktorý je jeho dlhoročným protivníkom (nezabudnime na okupáciu Golanských výšin od roku 1967), ale možno ešte viac sýrskeho spojenca – Iránu. Proti Iránu však vystupuje aj Saudská Arábia, ktorá tiež vyvolala už niekoľkokrát hlavybôľ USA. V určitých kruhoch Saudov podozrievajú z toho, že niektoré sily spomedzi nich tajne podporujú IŠ, ktorý je sunnitskou organizáciou. Doterajší spôsob vedenia boja s IŠ teda nielen znižuje prestíž USA na Blízkom východe, ale prináša spory aj do tábora ich spojencov.
Najväčšiu pozornosť pútali v posledných týždňoch boje s IŠ okolo Mosulu – tretieho (podľa niektorých zdrojov druhého) najväčšieho irackého mesta, ktoré dobyli militanti v júni 2014. Iracká vláda sa už od januára 2015 s využitím podpory medzinárodnej koalície vedenej USA a kurdskými silami Pešmerga usiluje mesto získať späť. V marci tohto roku sa začal útok na Mosul, ktorý uskutočňuje najväčšie zoskupenie irackých vojsk, sformované od invázie USA a „koalície ochotných“ v roku 2003. Iracký premiér H. al-Abadí po tom, ako sa tieto sily priblížili k mestu, oznámil 16. októbra 2016 začiatok bitky o Mosul. Uplynuli však už dva mesiace, Mosul ešte nepadol a počty obetí na strane vládnych vojsk, islamistov i civilného obyvateľstva rastú. V médiách hlavného prúdu sa to uvádza opatrne, na rozdiel od hysterického rozmazávania situácie v Aleppe oslobodenom sýrskymi vládnymi vojskami za ruskej vojenskej podpory.
Druhým mestom, na ktoré sa upriamil záujem medzinárodnej (západnej) koalície, je Rakka v Sýrii – „hlavné mesto“ IŠ. V novembri sa začala operácia na jej oslobodenie – Hnev Eufratu. Tento ďalší prelomový krok koalície v boji s IŠ má za úlohu aj odrezať jeho bojovníkov od Mosulu. Hlavnou zložkou síl útočiacich na Rakku sú kurdské milície (Tureckom považované za teroristickú organizáciu), ktoré podporuje letectvo Spojených štátov. Na rozdiel od irackého Mosulu do akcie nie zapojená vláda v Damasku.
Tretím ohniskom bojov sa neočakávane znovu stala Palmýra, ktorú sýrske vládne sily oslobodili v marci tohto roku, ale 12. decembra po útoku IŠ nad ňou stratili kontrolu. Útok bol prekvapujúco silný, pričom bojovníci boli veľmi dobre vyzbrojení. Zvrat má viacero príčin. Ide nepochybne o nedostatky v činnosti sýrskych vojsk, ale islamistom nahralo zmiernenie aktivít v bojoch o Rakku a Mosul, čo im umožnilo vrhnúť do tohto priestoru nové sily.
Žiadna vojna a tobôž takáto neprehľadná, neprebieha priamočiaro a bez zvratov. Sýrsky problém však zneisťuje širší región a má už aj globálne dôsledky. Dôležitá je preto skutočnosť, na ktorú v súvislosti so situáciou okolo Palmýry, ale aj ďalších bojov s IŠ, poukázal ruský prezident V. Putin. Ide o výsledok toho, že sa nekoordinuje činnosť medzi medzinárodnou (západnou) koalíciou, sýrskou vládou a Ruskom. Postup v boji proti teroristom neoslabuje nič viac, ako ich rozdeľovanie na dobrých a zlých a na tomto základe uplatňovanie dvojakého metra.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Vyšlo v Literárnom týždenníku 43 – 44/2016