Nepochybne najzávažnejšou udalosťou posledných dní bol a je pre Slovensko (okrem Majstrovstiev sveta v hokeji) vstup do Európskej únie. Oprávnene sa očakáva, že tento, povedzme, historický fakt, prinesie do nášho praktického života, nielen do toho „byrokratického“, niekoľko zmien a usmernení. V tejto súvislosti je často „pretriasaná“ polemika eurooptimizmu resp. euroskepticizmu. Okrem vyššie spomenutého sa 1. máj, najmä v našom regióne, spája aj so Sviatkom práce a v rámci historickej línie sa už tradične javí nielen ako deň jarný, ale aj politický. Je totižto oveľa vhodnejšie prísť s novou víziou (akou je napríklad Európska únia) na jar (úsvit dejín?), ako v inom (oveľa depresívnejšom) ročnom období. Už novohegeliánskym alebo novokantovským postulátom (nehovoriac o stále trendovom marxistickom názore) je, že umenie sa aktívne podieľa na vyjadrovaní dobového svetonázoru. Okrem ďalšieho, širšieho spektra metodologických prístupov k umeniu poznačených rôznymi dejinnými transformáciami je dnes nanovo aktuálna aj avantgardná sociologická a komunikačná doktrína umenia. Situácia v slovenskom umení je však trochu odlišná. Na našej umeleckej scéne je symptomatickým naopak práve nedostatok politického rozmeru alebo zamerania. Vzhľadom k stigmám socialistickej minulosti (najmä oficiálnym limitom tvorby v intenciách socialistického realizmu) sa táto uzavretosť sama do seba, alebo otrávenosť angažovanosťou javí akoby pochopiteľná. Napriek tomu je (nazvem to) zmysluplným, ak umenie na margo socio-politického kontextu dokáže prinášať alternatívny rozmer, t. j. postoj, ktorý nutne nemusí byť „správny“, avšak nabúrava stereotypne prijímané (alebo ponúkané) vnímanie danej skutočnosti. Veľkej téme vstupu Slovenska do EÚ u nás bolo venovaných len minimum aktivít zaoberajúcich sa progresívnym súčasným umením. Minimum najmä v pomere k nepomerne veľkému množstvu prebiehajúcich, alebo pripravovaných tohtoročných výstav Slovenska v západnej Európe, organizovaných v súvislosti s EÚ kampaňou, a najmä vďaka veľkému „badžetu“ vyčlenenému na tento účel z rôznych zdrojov. Väčšou exportnou výstavou organizovanou rakúskym KulturKontaktom, aj s participáciou slovenských umelcov je výstava nazvaná EU & YOU na petržalskej železničnej stanici. Výstava bola otvorená vo veľkom štýle, za účasti mnohých prominentov, a najmä desiatok rakúskych dôchodcov, ktorí, keďže sa Slovensko integrovalo do veľkej európskej rodiny, akoby stratili psychickú bariéru húfne navštíviť našu – už civilizovanú krajinu. Napriek okázalému otvoreniu a evidentne nadpriemernému finančnému zabezpečeniu, však, žiaľ, táto výstava nič viac neponúkla. Vystavené diela – intervencie do stanice – zďaleka nie sú úderné alebo komunikatívne, väčšinou dokonca ani len invenčné. Dokonca je možné konštatovať, že sú len bežným dekoratívnym prvkom stanice (to platí najmä na príklade Dóry Maurer (HU), Tibora Gáyora (HU), Petra Pongratza (A), Lucie Nimcovej (SK), a ak nepočítame prvoplánový efekt, rovnako bez pointy sú aj diela skupiny Irwin (SLO) a Erika Bindera (SK). Okrem výstavy EU & YOU, na danú tému reagovala naopak ultra nízkorozpočtovou akciou – zapojením sa do medzinárodnej akcie Europa Jetzt organizovanej v MAK-u (Museum für angewandte Kunst /Gegenwartskunst) vo Viedni v rámci osláv rozširujúcej sa Európy 1. mája – aj Bratislavská Galéria HIT. Akcia s názvom KVALITA SUPER NO PROBLEM bola koncipovaná ako okamžitá subverzívna reakcia (k meritu veci) na otvorenie európskych trhov, a teda postavenie slovenského umenia v aktuálnom „novoeurópskom kontexte“. Projekt improvizovaného trhu/trhoviska s umeleckými predmetmi reflektoval tiež problematiku neexistujúceho art marketu na Slovensku. Recesijný názov odkazuje na rozpoznateľný „trhovnícky slang“ korešpondujúci so spôsobom predaja umeleckých komodít (v autentickej trhovej atmosfére) – z kufra pristaveného auta, alebo rozložené na dekách priamo pomedzi návštevníkov múzea. Zaujímavou a vtipnou pointou akcie „do it yourself exportovania“ slovenského umenia ako „šmeliny“ premiešanej s rôznymi politickými či kultúrnymi artefaktmi ponúkla Galeria HIT občanom EU vedomé exploatovanie vlastného (t.j. z pohľadu zakladajúcej európskej pätnástky) „exostisch“ imidžu. Paralelnou akciou projektu KVALITA SUPER NO PROBLEM bola aj letáková agitácia – šírenie politicky zameraných prvomájových letákov. Táto prezentácia pointujúca niekoľko častí zo spektra, s ktorými sme po vstupe do EÚ naliehavo konfrontovaní, tematizovala aj dlhodobo aktuálnu problematiku vyrovnávania sa s tzv. východným komplexom, avšak v obrátenej polohe – t. j. nie s naším komplexom, ale s komplexom prežívajúcim u našich západných susedov. Uvediem ešte public artovú iniciatívu Billboart Gallery Europe prezentujúcu na billboardoch v Bratislave angažované súčasné umenie. Z predošlých billboardových projektov spomeniem predstavenie skupiny Twozywo (PL), Milana Mikuláštíka (CZ) alebo naposledy Evy Filovej (SK) reagujúcej na nedávnu problematiku prezidentských volieb. Aktuálne BGE prináša projekt Vlada Nanca (RO) – konfrontáciu European versus Soviet Union, akoby v duchu bežného zľudovelého vtipu „predtým Moskva, teraz Brusel“. Autorka je kunsthistorička
