Sissi, Chuck Norris a naše tradície alebo ľahostajnosť je to správne slovo


Tieto zbytočné myšlienky sa mi roja v súvislosti s návrhom na premenovanie hotela Tatra v Trenčíne.

                                                                Hotel Tatra, vľavo skala s „uhorským“ nápisom.
Tak nám zapichli Alžbetu, povedala alebo niečo podobné a o inom pani Müllerová v Švejkovi. Ja sa pýtam, ktorú Alžbetu? Jakubiskovú a našich južných bratov Erzsébet alebo globálnymi vetrami ošľahanú Elizabeth? Nuž obidve. Obidve až obitri sú jedna. Raz po slovensky, raz po maďarsky a raz po anglicky. Je to svetom sa potulujúca manželka cisára pána a Maďarmi milovaná kráľovná, skoro ako Mária Terézia, ktorá sa po svojej násilnej smrti, stala obľúbeným logom všetkého v monarchii. A ako som sa dočítal v sobotnej (24. 3. 2012) Pravde aj značkou v roku 1901 postaveného hotela v Trenčíne (v tom čase len Trencsén, dvojjazyčné pomenovania sme zaviedli až skoro o 100 rokov). Necelých dvadsať rokov niesol meno Erzsébet Salló a deväťdesiat rokov Hotel Tatra. A od tohto roku má niesť názov hotel Elizabeth.

Pozrime sa bližšie na hotelovú históriu. Podľa trenčianskej webovej stránky hotel Tatra dal postaviť barón Herman Popper roku 1901 v historizujúcom slohu s prvkami secesie, pravdepodobne podľa projektu E. Bleiera na mieste staršieho hostinca U Červenej hviezdy. Keď už tak sa odvolávame na históriu, čo tak zrekonštruovaný hotel nazvať ČERVENÁ HVIEZDA? Pán barón ho pomenoval po manželke cisára Františka Jozefa. Nečudo! Však sa musel odvďačiť za udelený barónsky titul.   Budova zodpovedala dobe, hotel zrejme prosperoval. I prišla Veľká vojna, jej záverom bol zánik tisícročnej ríše Maďarov. Ako pokračujú na webe: V roku 1919 odkúpila hotel Tatra banka a (preto) v roku 1921 sa zmenil názov hotela Alžbeta na Tatra hotel. A tak to bolo doteraz. Prečo teda dochádza k zmene názvu hotela? Prečo sa tak ľahko vzdávame našich tradícií? Betka Bavorská určite nemá také väzby na slovenský Trenčín aby zdôvodnili návrat jej mena. Obdobie jej sedenia na uhorskom tróne je zviazané s brutálnou maďarizáciou. Veru tak, Trenčín, Alžbeta a dnešok nemajú nič spoločné. Vidím v tom skutočne len ďalšie nacionálne podfarbené ideologizovanie, snahu o svetovosť, rúcanie slovenskosti a … nič rozumného. Koniec koncov slovo Tatra je súčasťou aj maďarského jazyka a rozumie mu každý Maďar. Ale asi nemám zvaľovať premenovanie na Maďarov. Zrejme to má skôr globálne súvislosti! Tomu už rozumiem, veď každý hosť zo západu má v rodine nejakú Betku. Alebo slovo Tatra by mohlo vyvolávať obavy, čo ak je to skrytá reklama na autá značky Tatra vyrábané v automobilke tak zručne manažovanej Američanmi?

Už československý reliéf, Ján Jiskra z Brandýsa.

Zdôvodnení na tvorbu názvov hotelov sa nájde, ojojój! Pridám aj ja návrhy. Vtipnejšie i menej rozumné. Hotel obostaval hradnú skalu a tak do svojich služieb mohol zaradiť aj vnútrohotelovú vyhliadku na slávny rímsky nápis z roku 179. V tom roku jeden z rímskych veliteľov vykonal spanilú jazdu do krajiny Kvádov a správu o tom vytesal na trenčianske hradné bralo. Čo tak hotel Marcus Aurélius, podľa rímskeho cisára v tom čase, alebo Marcus Valerius Maximianus, to je meno autora nápisu? Ďalej. Vedľa hotela, tiež na brale  vytesali v rokoch 1915 – 1916 v skale reliéf Víťaznej Hungárie. Doplatil na štátne zmeny a v roku 1921 sa nacionalistický symbol hrdinstva bývalého Uhorska (Maďarska) zmenil krvopotnou kamenárskou prácou na symbol bratstva Čechov a Slovákov v podobe reliéfu Jána Jiskru z Brandýsa. Priam sa ponúkajú pre hotel názvy HUNGÁRIA VICTORIA alebo Ján Jiskra! Alebo siahnuť po mene pána Váhu a Tatier. Hotel Matúš Čák alebo len MATÚŠ (keď môže Beta môže i Maťo, je rovnosť pohlaví) neznie zle! Ako vravím, námetov sa nájde neúrekom. Zostal by som však pri Tatre. Opakujem. Deväťdesiat rokov je dostatočne dlhý čas na vytvorenie slušnej tradície. Premenovávania neprajú životným istotám. My v Bratislave máme bohaté skúsenosti vraj s revolúciami v myslení a konaní. A najmä v premenovávaní. Príkladom toho sú naše mosty cez Dunaj. Napríklad radšej pomenujeme most po rafinérii minerálnych olejov Apollo, len aby to nebolo nič slovenské. Spomeňte si tiež na nedávnu diskusiu o lavičke ponad Moravu v Devínskej Novej Vsi a jej mene. V ľudovom referende vyhral Chuck Norris! Ja to chápem ako apel na zdravý rozum a vlastné sily. Neskrývať sa za druhých. Ako by toto u nás chýbalo tým čo majú moc, či už politickú alebo ekonomickú.

Dúha nad Trenčínom kotví vľavo v hoteli Tatra.

Ak majitelia holdingu v Trenčíne nepopustia nech je to jednoducho ALŽBETA. Ozaj, akú národnosť má spomínaný kapitál?

P. S. Alžbetu Bavorskú skutočne „zapichli“ pri Ženevskom jazere. Spáchali na ňu atentát. I spôsob jej smrti prispel k jej nesmrteľnosti a trvalej inšpirácii pre cestovný ruch. Atentát popísala jeho svedkyňa, osobná dvorná dáma cisárovnej, grófka Stáraiová. Bola s ňou do jej posledných chvíľ. Predsa máme my Slováci niečo so Sissi spoločné! Rod grófky Irmy Stáraiovej pochádza z obce Staré pri Michalovciach. Život dožila v Sobranciach, jej hrob nájdete na miestnom cintoríne. Tým nechcem povedať, že v rámci zvýrazňovania nášho slovenského vkladu do histórie navrhujem premenovať hotel Tatra na hotel Irma!


 

 

 

 

 

 

 

Modlitba za Chucka
Norrisa, čiže za zdravý rozum,
na budove komplexu
Evanjelického lýcea
v Bratislave.

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter