Sila jedného mandátu

Český poslanec Miloš Melčák všetkým ukázal, ako sa to robí. A vraj jeden človek nedokáže meniť svet! Ľudskoprávni aktivisti a bojovníci za spravodlivejší svet môžu iba ticho závidieť. Kým ostatní politici musia dlhé roky intenzívne pracovať na príprave novej legislatívy a viesť zákulisné hry, aby dokázali hýbať politikou scénou, Melčák je niekto, koho sa to netýka. A to nie je ani predsedom vlády, ani prezidentom. Tento bývalý konštruktér a dlhoročný člen ČSSD zatočil českou politickou scénou tak ako predtým hádam nikto iný. Pri počutí jeho mena musia trpieť obrovskou závraťou aj takí politickí harcovníci ako J. Paroubek, V. Klaus a M. Topolánek.

Neznámy poslanec Melčák na seba prvý raz upútal pozornosť v roku 2007, keď sa nezúčastnil hlasovania o dôvere vlády a znížením kvóra umožnil vznik stredo-pravej koalície Mirka Topolánka. Druhý raz tento rok, koncom augusta, keď Ústavný súd Českej republiky vyhovel jeho sťažnosti proti neštandardnému skráteniu volebného obdobia. O tom, že nešlo o nijaký amaterizmus, svedčí aj veľmi dobre prepracovaný podnet, ktorý pripravil bývalý minister spravodlivosti Jan Kalvoda. Klobúk museli sňať aj významní ústavnoprávni experti.

Samozrejme, politická kríza u našich susedov nie je novou talkshow z tvorivej dielne Kajzer-Meluš, aj keď to tak vyzerá. Na prvý pohľad absurdný a bezočivý podnet poslanca, ktorého ČSSD označila za zradcu, v skutočnosti premyslený ťah. Melčák dal zrejme neúmyselne, ale o to pravdivejšie všetkým českým politikom najavo, čo si o nich myslí. Pat pri zostavovaní vlády, škandály politických strán, hádzanie vajíčok, poprava vlády počas predsedníctva Európskej únie a napokon neschopnosť dohodnúť sa na vypísaní predčasných volieb. A dosť!

Korunu tomu všetkému nasadil minulý týždeň šéf sociálnych demokratov Jiří Paroubek, ktorého strana úplne neočakávane nepodporila návrh na rozpustenie poslaneckej snemovne. V opojení rastúcich preferencií sa tým ČSSD rozhodla pre krok, ktorý tak trochu pripomína rok 1994 a odvolanie druhej Mečiarovej vlády. Prieskumy verejnej mienky ukazovali pre Stranu demokratickej ľavice vysoké čísla, ktoré miestami prevyšovali popularitu HZDS. SDĽ vtedy nielenže iniciovala predčasné voľby, ale vytvorila volebnú koalíciu s neznámym názvom Spoločná voľba, ktorá sa takmer nedostala do parlamentu. Dve strategické chyby, po ktorých nasledovali štyri roky vlády, o ktorej sa netreba azda ani zmieňovať. Vabank síce môže pre českých sociálnych demokratov znamenať zisk, ale aj fatálnu prehru.

V konečnom dôsledku však nemusia byť parlamentné voľby v pôvodnom termíne pre Českú republiku katastrofou. Krajina čelí nebývalému deficitu štátneho rozpočtu a predvolebné sľuby ako ODS tak aj ČSSD nedávajú veľký priestor na jeho zníženie. Úradnícka vláda Jana Fishera, ktorá sa nemusí báť o volebný výsledok, je teda istou nádejou, že sa česká ekonomika neprepadne do ešte červenších čísel. A českí voliči možno nakoniec zistia, že nijakých politikov nepotrebujú.

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter