Zloženie nového amerického Senátu je už známe, zatiaľ však nie je jasné, kto v ňom bude mať od januára budúceho roku väčšinu, a teda kto bude zodpovedný za určenie šéfov rôznych komisií, ktoré su nielen prestížnou, ale aj mocenskou záležitosťou. Výsledok volieb do Senátu napovedá, že by tú väčšinu mali nakoniec získať Demokrati aj napriek tomu, že momentálne je pomer medzi demokratmi a republikánmi vyrovnaný – 49:49. Do Senátu sa totiž dostali dvaja nezávislí kandidáti s demokratickým „nádychom“ – Bernie Sanders z Vermontu a Joe Lieberman z Connecticutu, o ktorých by teda nemalo byť pochýb, ku komu si nakoniec zasadnú. No v prípade Joea Liebermana to zatiaľ vôbec nie je isté, keďže ten teraz robí drahoty a snaží sa maximálne vyťažiť zo svojho volebneho výsledku. Joseph Lieberman, senátor zo štátu Connecticut, je veľmi zaujímavá politická figúrka. Už párkrát vo svojej dlhej politickej kariére prehltol horkú pilulku vo forme ťažkej prehry, no ako sedemhlavý drak po každom zoťatí zodvihol ďalšiu hlavu a s ešte väčšou vervou sa pustil do ďalšieho boja. V roku 2000 sa po boku prezidentského kandidáta Ala Gora usiloval dostať do Bieleho domu ako jeho viceprezident. Gore si ho vybral hlavne preto, aby sa vymedzil voči svojmu bývalému bossovi Billovi Clintonovi a najmä jeho sexuálnemu škandálu s internistkou. Senátor Lieberman bol totiž v radoch demokratov samozvanou morálnou autoritou, ochotnou hodiť prezidenta cez palubu – dokonca hlasovať s republikánmi a obžalovať ho z klamstva pod prísahou. Ťah s Liebermanom Gorovi nevyšiel a prezidentom sa stal George Bush. Po tejto ťažko stráviteľnej porážke Lieberman nezložil zbrane a v roku 2004 sa rozhodol kandidovať na prezidenta. V primárkach Demokratickej strany však nemal veľkú šancu, keďže mnohí jej ľavicoví voliči nechceli ani len počuť, aby sa tento konzervatívny demokrat dostal do Bieleho domu, a tak mu „zoťali“ ďalšiu politickú hlavu. V tohoročných senátorských primárkach v Connecticute dostal Joe Lieberman nový knokaut, z ktorého sa už nemal pozbierať. Keďže v primárkach hlasovali väčšinou voliči Demokratickej strany, a tí nevedeli Liebermanovi odpustiť zaťatosť, s akou podporoval a stále podporuje prezidentovu snahu o „nastolenie demokracie“ v Iraku, Lieberman ťahal za kratší koniec a za štát Connecticut išiel do senátorských volieb ako kandidát Demokratickej strany jeho premožiteľ Ned Lamont. Viacerí vplyvní demokrati na čele s Hillary Clintonovou či ďalším senátorom z Connecticutu Christopherom Doddom – Liebermanovým dlhoročným kolegom a priateľom – sa rozhodli vo voľbách podporovať Lamonta. Drak Lieberman však mal v talóne ďalší ťah, a síce kandidovať ako nezavislý. Jeho jednoznačné víťazstvo, najmä s podporou republikánskych voličov, mnohých zaskočilo. V Senáte, ktorý od januára majú mať pod kontrolou demokrati v pomere 51:49 hlasov, je teraz Lieberman veľmi žiadanou osobou. Demokratická väčšina totiž „visí na šnúrke od Liebermanových gatí“ – ak sa rozhodne prejsť k republikánom, zmení pomer hlasov na 50:50. To by znamenalo, že kontrolu získajú republikáni, keďže rozhodujúci hlas má pri takomto počte americký viceprezident – a tým je republikán Dick Cheney. Drak Lieberman teraz môže šľahať ohňom na všetky strany a tešiť sa zo svojej novonadobudnutej energie. Ďalšiu jeho hlavu bude veľmi náročné zoťať. Autor pracuje pre Centrum európskych štúdií Floridskej univerzity
