Iniciatívu pravicových poslancov proti školnému na univerzitách považujú samotní študenti za neúprimnú a „zábavnú“. V nedávnych dňoch vyšlo niekoľko vyhlásení, v ktorých odhalili skutočný zámer týchto aktivít: zneužiť príťažlivú tému v prospech jedného politického subjektu. Cynické je to o to viac, že problematický zákon majú „na svedomí“ práve opozičné politické subjekty z čias, keď boli pri moci. Jednou z reakcií na vystupovanie poslankyne Tatiany Rosovej bol aj vznik študentskej iniciatívy Stop politizácii akademickej pôdy (SPAP). Iniciatíva sa okamžite stala terčom útoku zo strany poslankyne, ktorá ju obvinila z prepojenia na vládnych so-ciálnych demokratov. Slepé náboje Tatiany Rosovej Tatiana Rosová pritom svoje obvinenia postavila „na vode“. Jej terčom sa totiž stal Jaroslav Hrenák, ktorý aj v Slove neraz písal o problematike poplatkov za vysokoškolské štúdium. V tom čase ešte ako člen orgánov Mladých sociálnych demokratov. Lenže dnes už nie je ani funkcionárom, ani radovým členom tohto občianskeho združenia, ktoré naozaj tento týždeň podpísalo zmluvu o spolupráci so Smerom. Pritom J. Hrenák patril medzi odporcov úzkej spolupráce MSD so Smerom a z organizácie odišiel vo februári 2008 po sneme, ktorý dal väčšiemu zblíženiu s najsilnejšou vládnou stranou zelenú. Poslankyňa za SDKÚ to buď nevie, alebo to zámerne zamlčuje. V každom prípade však zavádza a klame, len aby nemusela vecne reagovať na výhrady SPAP k jej aktivitám. „Nevieme, či pani poslankyňa poskytuje médiám informácie bez toho, aby si ich overila, alebo či považuje vystúpenie J. Hrenáka z MSD v reakcii na spoluprácu so Smerom za prejav sympatií k tejto strane. Pani poslankyni úprimne ďakujeme, keďže sme sa na jej tvrdeniach vynikajúco pobavili,“ konštatuje SPAP vo svojom vyhlásení. Obviňovanie SPAP zo spojenia so Smerom je však typickou obranou útokom podľa porekadla „podľa seba súdim teba“. A na rozdiel od ohováračiek T. Rosovej má pre svoje tvrdenia iniciatíva konkrétne argumenty. Samotní aktivisti iniciatívy Férové školné informovali členov SPAP, že demonštrácii študentov pred parlamentom predchádzalo stretnutie s poslankyňou Rosovou, ktoré sprostredkoval syn jej poslaneckého kolegu z SDKÚ Vladimír Štefanec. Na stretnutí T. Rosová vyzvala študentov, aby uskutočnili demonštráciu pred piatkom 11. apríla. Túto výzvu poslankyňa zdôvodnila zámerom SDKÚ politicky využiť demonštráciu pri interpeláciách v parlamente. „Podľa informácií SPAP si poslankyňa Rosová svojimi vystúpeniami len vytvára mediálny priestor na sebaprezentáciu. Zároveň sa snaží zakryť fakt, že spoplatnenie nadštandardnej dĺžky štúdia zaviedla prvá vláda Mikuláša Dzurindu“, uvádza sa vo vyhlásení iniciatívy. „SPAP zároveň zdôrazňuje, že jej aktivity nesmerujú proti demonštrujúcim študentom, ale proti politickým manipuláciám SDKÚ, čím táto strana hrubo zasahuje do nezávislosti akademickej pôdy. Iniciatíva vyzýva SDKÚ, aby od takýchto krokov upustila.“ Kto kope iba za seba Informácie o zneužívaní nespokojných študentov na vlastné stranícke politické ciele v prospech SDKÚ potvrdil aj Študentský štrajkový výbor, ktorý v čase pôsobenia druhej Dzurindovej vlády dokázal zmobilizovať stotisíce študentov do štrajkovej pohotovosti a masových protestov v uliciach vysokoškolských miest. Zároveň sa dištancoval od skupinky protestujúcich študentov, ktorá používa niekdajší „slovník“ ŠVŠ. Výboru sa nepáči najmä to, že v tomto prípade nejde o systémový protest proti poplatkom ako takým, ale protestujúci riešia iba svoj osobný problém. Pritom sa dávajú verbálne podporovať dokonca aj od takého Martina Fronca, ktorý ako minister školstva niekoľkokrát neúspešne presadzoval plošné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, vrátane denného. A ako človek, ktorý bol vo vedení rezortu dokonca dve volebné obdobia, nesie plnú osobnú zodpovednosť aj za zákon, ktorý umožnil vyberanie školného za nadštandardnú dĺžku štúdia už v od roku 2002. O zámernej manipulácii študentov v prospech opozície svedčí aj spor v Študentskej rade vysokých škôl (ŠRVŠ). Jej zastupujúca predsedníčka Veronika Pazmányová zvolala k problému tlačovú konferenciu, na ktorej podporila skupinu protestujúcich študentov a privítala podporu pravicových poslancov. Toto jej stanovisko sa dostalo aj do médií. Naopak, nedostalo sa do nich následné vyhlásenie zástupcov Univerzity Komenského v ŠRVŠ, Kataríny Stolárikovej a Michala Chovanca. Obaja upozornili, že V. Pazmányová nemala na takéto konanie mandát študentskej rady, ktorej sa skončilo volebné obdobie a práve teraz volia na univerzitách nových členov. Vo vláde konali inak Veronika Pazmányová dokonca bez hanby a svojvoľne zapojila ŠRVŠ medzi signatárov výzvy, ktorí žiadali prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal tlačový zákon. Podľa ŠVŠ „Pazmányovej zámery sa zrejme netýkajú konania v prospech študentov. Takéto konanie považuje štrajkový výbor za nehoráznosť bez ohľadu na postoj zastupujúcej predsedníčky ku konkrétnej otázke. Výbor považuje za podstatné to, že Pazmányová prezentuje politické stanoviská bez legitímneho mandátu študentskej rady.” Aj doterajší členovia ŠRVŠ K. Stoláriková a M. Chovanec považujú za „viac ako pochybné, ak ten, kto nie je riadnym predsedom organizácie, využíva vákuum vo funkčnosti študentskej rady na prezentáciu svojich individuálnych postojov v mene orgánu reprezentácie vysokých škôl. Takého vyhlásenie vyvoláva pochybnosti o zámeroch Veroniky Pazmányovej, za ktorou momentálne nestojí žiadna reálna organizácia. Tie sa zrejme netýkajú nezištného konania v prospech slovenských študentov.“ A tak sa ukazuje, že varovanie T. Rosovej pred prepojením jednej študentskej iniciatívy na politický subjekt je síce oprávnené, ale v úplne opačnom garde. Samozrejme, aj študenti sú voliči a je správne, ak sa správajú ako občania. Aj oni majú právo obracať sa na poslancov NR SR, aby konali v ich prospech. Nesmie to však byť v prospech iba jednej skupinky. A najhoršie je, ak je to v najmä v prospech jednej politickej strany. Ktorá navyše v čase, keď bola najsilnejšou vo vláde, prezentovala presne opačné postoje, ako dnes, keď je v opozícii. Autor bol reprezentantom ŠVŠ
