Čo to je: sankčný zoznam a kto má oprávnenie ho formovať? V stredoveku si katolícka cirkev vymyslela bič na neposlušných – inkvizíciu. Vytvorila inštitút vyhľadávania a trestania neposlušných ľudí – od obyčajných až po šľachtu. Zastrašovala ľudí nielen k vyslovovaniu iných názorov, ale aj pre umelecké či vedecké aktivity. Aj Galileo bol súdený touto inštitúciou a len tak-tak unikol upáleniu.
A čo dnes? Ktosi anonymný vymyslel zoznam ľudí, s ktorými sa neslobodno stýkať, a to v medzinárodnom rozmere. Asi boli poverení ľudia, ktorí takéto zoznamy robia a zverejňujú, no sami sa k dokumentu nepodpisujú!
Ilustrácia: Pixabay.com
Prečo asi vznikla takáto obskúrna myšlienka? No predsa preto, aby sa svet neuberal mierovou cestou, ale aby ľudí rozoštvával, potom sa lepšie vládne. Keďže jeden zo svetových hegemónov už nedokáže vnucovať svetu svoju podivnú vôľu, tak aspoň chce zabrániť, aby sa ľudia medzi sebou dohodli aj sami, bez neho.
Nová inkvizícia potrebuje aj poslušných vykonávateľov a hovorcov. Vykonávateľmi by mali byť vlády „suverénnych“ štátov a hovorcami médiá, ale aj „zodpovední“ ministri. Môžeme byť asi hrdí, že aj minister Korčok pôsobí ako hovorca tejto samozvanej inštitúcie. Skúšal to aj jeden poslanec, ale akosi sa k nemu nepridali davy politikov a pani prezidentka až post factum. Aj to je podivné.
Zábudlivým pripomínam, že aj s Hitlerom sa stretli na rokovaní britský a francúzsky ministerskí predsedovia – v Mníchove. Darovali mu Československo – nacistovi.
Americký prezident a britský premiér sa stretli viackrát so sovietskym vládcom – J. V. Stalinom – a určili si úlohy na porazenie Hitlera, ale aj pri rozdelení Európy.
Asi vtedy neboli sankčné zoznamy, ešte ich nevymysleli.
No ale poďme do súčasnosti. Zarážajúce je, že novinári používajú sankčný zoznam ako písmo sväté, ktorého sa musia všetci pridržiavať a kto sa nechce pridať, tak ho treba minimálne pranierovať. Že ide o zachovanie mieru, slobody a demokracie – nenechajte sa vysmiať.
Rusi oslavovali vznik prokuratúry, ktorú dal vytvoriť cár Peter I., nebol liberálom, ani komunistom, ale vládcom Ruska. Na oslavu prišli zástupcovia 46 prokuratúr a vraj aj z Bruselu. Nešlo o „mejdan“ šéfa prokuratúry, ale pripomenutie vzniku inštitúcie.
Keď predseda vlády SR aj s ministrom zahraničia povolili útok amerických lietadiel na Belehrad, kde zabíjali civilné osoby, zbombardovali aj budovu televízie aj s redaktormi, tak sa to bralo ako bežná lokajská poslušnosť, aj keď bola porušená ústava. No a nikto nezakazuje stretávať sa s nimi!
Sankčné zoznamy sú pokusom o nastolenie impéria, v ktorom novodobí Piláti určia koho zbičovať a koho prípadne ukrižovať. Pritom si už vopred umývajú ruky.
Potrebné je otvorene hovoriť o odporných zločinoch proti ľudskosti, akými boli koncentračné tábory (aj gulagy), zmanipulované procesy u nás, aj v USA, mučenia ľudí v 20. storočí, hoci na Guantáname či v iných väzniciach, bombardovanie miest, dodávky zbraní do vojnových zón, či najímanie vražedných kománd, alebo používanie tajných služieb na zabíjanie ľudí. Potrebné je aj vymenovať zodpovedných ľudí bez ohľadu na to, či žijú na východe, západe alebo niekde v strede.
Pre mier je potrebné, aby sa ľudia dokázali priamo rozprávať, hľadať riešenia bez dozoru oligarchov z rôznych končín sveta. Sankčné zoznamy treba roztrhať a hodiť do koša a ich tvorcov nakopať… Ako vraví názov jednej rozhlasovej relácie: poďme sa rozprávať.