Funkčné obdobie súčasnej Európskej komisie vyprší v tomto kalendárnom roku. Navyše sa slovenský eurokomisár Ján Figeľ rozhodoval kandidovať na pozíciu predsedu KDH a je takmer isté, že bude aj zvolený. Slovensko tak stojí pred otázkou, kto bude novým eurokomisárom. O funkcii eurokomisára, o možných slovenských kandidátoch, inštitucionálnych zmenách a politickom kontexte sme sa zhovárali s Adamom Tkáčom, spoluzakladateľom lobingovej agentúry Bačišin/Tkáč.
Začnime funkciou európskeho komisára – je to vládny úradník Európskej únie alebo je to nominant konkrétneho štátu, ktorý zastupuje národné záujmy?
– Je to kombinácia oboch faktorov. V princípe je to úradník Európskej komisie. Mohli by sme ho vnímať ako ministra, ale samozrejme, nominuje ho konkrétna vláda štátu.
Ktorý z týchto faktorov je podľa vás dôležitejší – štátny alebo európsky?
– Teoreticky by mal byť prvoradý záujem EÚ ako celku. Nedá sa však vylúčiť a v skutočnosti asi aj každý očakáva, že bude zastupovať aj konkrétnu krajinu, ktorá ho nominovala a z ktorej pochádza. Veľa napovedá už postup nominácie. Kandidáta navrhuje konkrétna vláda, schvaľuje ho však najprv Európska rada a nakoniec Európsky parlament. Najdôležitejšie slovo teda má predsa len konkrétna národná vláda.
Slovensko už jedného eurokomisára má. Ako by ste hodnotili pôsobenie Jána Figeľa v tejto funkcii aj v kontexte, o ktorom sme už hovorili – teda vo vzťahu k Slovensku a jeho záujmom?
– Myslím si, že slabinou, za ktorú však Figeľ nemôže, je to, že dostal slabé portfólio. Nikto ani neočakával, že by to mohlo byť inak, keďže v tom čase sme boli novou členskou krajinou. Iste, môžeme o tejto pozícii diskutovať, keďže Lotyši si vybojovali sektor energetiky, ktorý sa považuje za silné portfólio. V každom prípade pôsobenie Figeľa utrpelo tým, že predchádzajúca vláda vyrokovala slabý sektor.
O výbere nového kandidáta sa zatiaľ na Slovensku veľmi nehovorí. To, čo preblesklo asi ako prvé, boli úvahy, že by sme sa mali snažiť práve o získanie postu komisára pre energetiku. Ako vyzerá diskusia momentálne?
– V Bruseli prebiehajú intenzívne rokovania, ale mnohé bude závisieť od toho, kto bude novým šéfom Európskej komisie. Dnes to vyzerá, že José Manuel Barroso bude aj naďalej vo svojej funkcii, čo znamená, že rokovania na túto tému sa realizujú práve s ním. Slovensko naozaj deklarovalo záujem o energetiku, ale ja osobne tu veľké šance nevidím.
Aké dôvody vás vedú k tomuto stanovisku?
– Myslím si, že najdôležitejšou príčinou je nezvládnutá kauza okolo opätovného spustenia Jaslovských Bohuníc. Proti našej nominácii na tento post sa navyše postavili aj veľké krajiny ako sú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Postoj Talianska determinujú nezhody vlády s Enelom. Dôvody pre postoj Francúzska si môžeme len domýšľať, ale mnoho napovie, že nový blok v Bohuniciach bude stavať česká, a nie francúzska firma.
Ovplyvňuje postoj Francúzov aj situácia v SPP?
– Skôr sa mi zdá, že tieto okolnosti nie sú dôležité. V každom prípade som presvedčený, že Slovensko by sa malo viac snažiť o to, aby funkciu komisára pre energetiku získala projadrová krajina. Takýto postup sa mi zdá výhodnejší, pretože na to, aby v tejto oblasti dosiahlo svoje ciele, nepotrebuje Slovensko vlastného komisára. Tie ciele môže realizovať aj prostredníctvom komisára z iného štátu. Samozrejme, ak by šlo napríklad o nominanta Rakúska, nebolo by to v súlade s našimi záujmami – neviem, či sa tu dá povedať záujmami Slovenska, ale súčasnej vlády určite.
Keď už hovoríme o slovenských záujmoch v EÚ zmenia na našej situácii v súvislosti s eurokomisárom niečo pripravované inštitucionálne zmeny?
– Treba si uvedomiť, že lisabonský proces už je v podstate na konci, a tak môžeme predpokladať, že Lisabonskú zmluvu ratifikujú všetky krajiny. Zmluva podstatne mení fungovanie európskeho parlamentu i Bruselu ako takého. Parlament získa spoluriadiacu funkciu, presnejšie európsky zákonodarný zbor sa bude môcť podieľať vlastnými návrhmi zákonov. Doteraz sa mohol len vyjadrovať k návrhom komisie. Toto je prevratná zmena, preto aj politici jednotlivých krajín začali do europarlamentu nominovať silné osobnosti. Parlament prestáva byť odkladišťom nepotrebných politikov.
Hovorí sa už v kuloároch o konkrétnych slovenských politikoch, ktorí by prichádzali do úvahy? Predpokladáte vy osobne, že sa do parlamentu, respektíve k nominácii na post eurokomisára dostane niektorý z nich?
– Čo sa týka parlamentu, nominácie jednotlivých politických strán sú jasné a verejne známe. V otázke eurokomisára sa objavili rôzne šumy. Špekulovalo sa, že o túto funkciu má záujem Milan Urbáni z HZDS. Padlo aj meno súčasného veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča. Myslím, že slovenská vláda by sa už mala začať ponáhľať s výberom kandidáta, a to z jednoduchého dôvodu: Ján Figeľ bude kandidovať na funkciu predsedu KDH. Z toho vyplýva očakávanie Bruselu, že zloží svoju funkciu. A keďže snem KDH bude v júni, jeho demisia by mala prísť najneskôr na konci mája, čiže v júni bude musieť Slovensko predložiť kandidáta. Toto vidím ako problém, ktorý sa podceňuje. Ak by som sa mal vyjadriť k osobe kandidáta, myslím, že by to mal byť politik s praxou, ktorá má silné postavenie doma – práve pre spojenie jeho budúceho pôsobenia aj s národnou politikou. Vláda dnes už jednoducho nemá čas. Nemusí kandidáta predstavovať verejne, ale mala by ho vybrať a oznámiť mu to, pretože kandidát prechádza tzv. hearingom a mal by mať k dispozícii minimálne tri mesiace na prípravu. Budúci eurokomisár si musí sformulovať aj svoj vlastný program.
Existuje podľa vás konkrétny komisariát, o ktorý by sa Slovensko mohlo s úspechom uchádzať a zároveň by našej krajine prinieslo pozitíva?
– Myslím, že v súčasnosti má Slovensko veľkú šancu získať silné portfólio dôležité pre rozvoj celej Európy nielen našej krajiny. Dôvody sú jednoznačné. Doteraz sme mali slabý rezort, ďalej, dnes sme členom eurozóny. V Bruseli platí nepísané pravidlo – naozaj nepísané, že krajiny, ktoré prijali euro majú pri výbere jednotlivých portfólií prednosť. Toto je šanca, ktorú treba využiť. Veľa bude závisieť aj od toho, akú koalíciu krajín sa Slovensku podarí získať. Je evidentné, že vláda rokuje, ale na verejnosť prenikla len informácia, že o podporu sa uchádzala v Česku u premiéra Topolánka.
Hovoríme o silných a slabých portfóliách či rezortoch, niečo ste už aj naznačil, ale mohli by ste spresniť, ktoré pokladáte za silné?
– Jednoznačne sú to rezorty ako energetika, regionálny rozvoj, rozpočtová politika. Dôležité však je, čo ako dôležité pre krajinu v budúcnosti vyhodnotí vláda.
Máte svojho osobného favorita na budúceho slovenského eurokomisára? – Ak vezmem do úvahy všetky dôležité faktory – niektoré z nich som už spomínal, ako sú manažérska skúsenosť, vysoký stranícky post v lokálnej slovenskej politike a skúsenosť s európskymi inštitúciami, vychádza mi ako najlepší kandidát súčasný europoslanec Vladimír Maňka.
Zhováral sa Peter Nedoroščík
Adam Tkáč (1975) pracoval v oblasti financií a bankovníctva postupne v odboroch medzinárodných vzťahov, podnikových financií a investičného bankovníctva. Dva roky pôsobil v Hospodárskych novinách. V roku 2004 bol spoluzakladateľom lobingovej agentúry Bačišin/Tkáč, v ktorej pôsobí ako senior partner pre vzťahy s vládnymi a verejnými inštitúciami. Spoločnosť pôsobí od roku 2007 aj v Bruseli, kde zastupuje záujmy klientov v Európskej komisii a v Európskom parlamente.
