Prenos kompetencií zo štátnej správy na samosprávu je predmetom dlhodobého procesu decentralizácie verejnej správy. Celý tento proces sprevádzali od začiatku najmä finančné problémy. Tie sa stávajú ešte viditeľnejšími v čase, keď sa príjmy samospráv v dôsledku krízy znižujú.
V súčasnosti sú rozpočty obcí aj vyšších územných celkov (VÚC) závislé najmä od výnosu dane z príjmu fyzických osôb (FO), ktorá sa každoročne mení a je podmienená výškou zárobkov občanov, ako aj nastaveniu nezdaniteľnej časti základu dane. Výnos z tejto dane je najväčším zdrojom príjmov pre samosprávy: obciam z nej prúdi až 70,3 percent, VÚC dostávajú 23,5 percenta a zvyšok zostáva v štátnej pokladnici. Ostatné príjmy, hlavne výber miestnych daní, tvoria približne desatinu príjmov vo väčšine samospráv.
V minulých rokoch daňové výnosy z príjmu FO rástli, a tak rástli aj príjmy samospráv. V tomto roku však po aktualizovanej prognóze verejných príjmov z dielne ministerstva financií očakáva Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) výpadok príjmov na úrovni 130 miliónov eur, ktoré žiada od vlády. Združenie, ktoré zastupuje takmer 2 800 obcí z celkového počtu 2 891, sa chce dohodnúť s MF na zvýšení výdavkov pre samosprávy aj v budúcom roku. A to buď formou presunutia celého výnosu dane z príjmov výlučne na samosprávy, teda na obce a VÚC, alebo nezvyšovaním odpočítateľnej položky. Malo by im to priniesť ďalších 200 miliónov eur.
Memorandum o spolupráci, ktoré vláda a ZMOS podpísali v marci, veľmi dlho v platnosti nezostane. Samosprávy v memorande rešpektovali výpadok príjmov na úrovni 100 miliónov eur, a vláda zas pristúpila na to, že nebude prijímať opatrenia, ktoré by zvyšovali náklady samospráv. Výpadok príjmov je však vyšší, a tak treba nájsť zdroje na financovanie základných úloh našich samospráv.
Či samosprávam tieto dodatočné prostriedky budú stačiť, je otázne. Fiškálna decentralizácia prebehla len pred pár rokmi a samosprávy sa len začali učiť efektívne nakladať so svojimi finančnými prostriedkami. Motivovať ich k tomu mala napríklad aj povinnosť pripravovať programové rozpočty už od tohto kalendárneho roku. Zmyslom takéhoto kroku bolo hlavne prinútiť samosprávy správať sa manažérsky a zostavovať rozpočty nielen na historickom princípe, ale aj ako strategické dokumenty s konkrétnym strednodobým a dlhodobým cieľom. To, či sa im to podarilo, je otázne, najmä v situácii, keď škrtajú položky v rozpočtoch len na tie najnevyhnutejšie.
Blížia sa voľby
Už 14. novembra sa uskutočnia voľby do vyšších územných celkov. Budú lakmusovým papierikom pre „veľké“ parlamentné voľby, ktoré budú o rok. Voliť sa budú župani aj poslanci VÚC a pre jednotlivé strany to bude hlavne o čosi drahší prieskum preferencií. Všetky dojmy z výsledkov však môže pokaziť účasť občanov na nich, pretože pravidelne v nich hlasuje len pätina oprávnených voličov. Nezáujem obyvateľov o voľby predstaviteľov vo svojom regióne len podčiarkuje veľmi nízke povedomie o kompetenciách a vplyve samospráv na ich život.
Financovanie VÚC je tiež napojené na daň z príjmov FO, a to 23,5-percentným podielom. Príjmy tak budú klesať aj im. Kraje napríklad spravujú sieť stredných škôl, kde by mali plniť úlohu sprostredkovateľa ponuky a dopytu na trhu práce, a to najmä zosúlaďovaním požiadaviek zamestnávateľov s ponukou vzdelávacích programov na stredných školách. Keďže VÚC spravujú práve sieť stredných škôl, môžeme očakávať aj zastavenie rozbehnutých investícií do stredných škôl. Rozvoj vzdelávania je pritom kľúčová kompetencia VÚC z pohľadu rozvoja daného regiónu. Môže prilákať perspektívne priemyselné odbory a tým motivovať obyvateľov zostávať v regióne a zvyšovať tak regionálne HDP.
Noví župani budú mať naozaj ťažkú úlohu. Možno však tieto problémy prinesú aj jedno pozitívum, a vo voľbách zvíťazia naozaj takí, ktorí budú mať víziu a budú vedieť, kam chcú región posúvať. O to viac by sa mala súčasná kampaň zamerať na zvýšenie účasti občanov na voľbách, aby boli najbližšie voľby konečne reprezentatívne a odrážali preferencie a potreby obyvateľov v regiónoch.
