Na začiatku bola informácia o tom, že bývalý minister zdravotníctva Tibor Šagát plánuje kompletne dobudovať a prístrojovo vybaviť Detskú kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny SPAM v Bratislave. Zostava prístrojov, ktoré mali slúžiť jej potrebám, bola pomerne rozsiahla, ak ju len nechceme nazvať prehnanou.
O množstve prístrojových zariadení vrátane lôžok sme sa mohli dočítať v Obchodnom vestníku č. 10/2000 v kapitole Verejné obstarávanie a verejné súťaže, kde zmluva na dodanie tovarov pre Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave, resp. jej detskú kliniku je uvedená pod číslom SO1872. Išlo teda o riadne vypísanie verejnej súťaže obstarávateľom, t.j. Detskou fakultnou nemocnicou v Bratislave.
Zoznam prístrojov Položky v zozname prístrojov a zariadení sú však zaujímavé len vtedy, ak ich dáme do pomeru so skutočným stavom, v ktorom sa detská fakultná nemocnica nachádza. Podľa odhadov jej pracovníkov, „obložnosť“, teda využitie lôžok, sa ročne pohybuje medzi 50-70%. Ich počet na všetkých oddeleniach (oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, jednotka intenzívnej starostlivosti Kliniky detskej chirurgie, detské kardiocentrum a novorodenecké oddelenie) neprekračuje 40. Objednávka v rámci verejnej súťaže však znela na 42 resuscitačných postelí a 21 novorodeneckých lôžok. Situácia s ventilátormi na umelú ventiláciu pľúc je podobná: ich vyťaženosť je zhruba 80%, napriek tomu sa rátalo s 28 novými konvenčnými ventilátormi. Anesteziologických prístrojov sa malo objednať dvanásť, toľko ich však klinika nepotrebuje. Všetko nasvedčovalo tomu, že rezort zdravotníctva je na tom vlastne finančne pomerne dobre, keď si dovolí urobiť takýto rozpočet. Kritizoval ho najmä bývalý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR a súčasný poslanec za SNS Štefan Zelník. Preto sme sa ho opýtali, aké námietky má voči zostave prístrojov a rozpočtu, ktorý sa urobil ešte za pôsobenia ministra Tibora Šagáta v úrade. „V situácii, v akej sa zdravotníctvo nachádza, sa buduje klinika s takými peniazmi a s takým prístrojovým vybavením, že projekt by stačil pre celé Slovensko. Je príliš veľkorysý a je umiestnený len v Bratislave. Nákup techniky by vystačil aj na kliniky v Martine, v Banskej Bystrici či v Košiciach.“
Súťaž sa nekoná Aby sme sa dozvedeli, či sa uvedený projekt bude realizovať aj po nástupe Romana Kováča na post ministra zdravotníctva, oslovili sme riaditeľa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave MUDr. Róberta Vetráka. Jeho odpoveď v stredu, 26. 7. 2000 znela: „Práve dnes sme sa rozhodli, že súťaž budeme musieť zrušiť. Aj z toho dôvodu, že nemáme na ňu potrebné finančné krytie. Pán minister Šagát nám sľúbil finančné prostriedky na 35 lôžok, hoci plánovaných 50 by predstavovalo ideálny stav.“ Podľa vestníka bol plánovaný počet lôžok 63. Na otázku, či sa súťaž ruší úplne, nám Vetrák zopakoval: „Súťaž sa ruší celkom. Niečo z pôvodného plánu sa bude realizovať až vtedy, keď doriešime finančné krytie s ministerstvom. Včera ma na ministerstve informovali, že finančné prostriedky sú výrazne krátené.“ Prečo však bol rozpočet, resp. počet prístrojov a zariadení taký nadmerne vysoký? „Počty sa robili pre také potreby, aby tu bol ideálny stav a vybavenie, aké dnes potrebuje každá dobrá nemocnica. Po redukcii to vychádzalo na necelé dve tretiny pôvodného plánu. Situácia je taká, že súťaž musíme zrušiť a na ministerstve zdravotníctva sa budeme musieť dohodnúť na finančnom krytí a vypísaní novej súťaže, ktorá bude iste výraznejšie zredukovaná.“ Toľko riaditeľ Vetrák.
Súťaž sa koná S rovnakou otázkou týkajúcou sa verejnej súťaže a rozpočtu Detskej kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny, sme sa ešte v ten deň obrátili na Ing. Máriu Husárovú, generálnu riaditeľku sekcie financovania Ministerstva zdravotníctva SR. „Dobudovanie kliniky je zabezpečené. Neviem si predstaviť, prečo pán riaditeľ Vetrák povedal, že nie je, veď sme včera boli spolu u pána ministra. On má dokonca návrh objemov, ktoré sa mienia realizovať.“ Že by predsa len klinika dostala to, čo mala naplánované? „Dohodli sme sa, že nanovo vypíšeme výberové konanie, po jeho vyhodnotení sa v zmysle zákona môže vypísať 10%-ná akontácia na predkladanú zostavu. Podľa zákona o verejnom obstarávaní budú platby prebiehať po dodaní a sprevádzkovaní zariadení, a keďže ide o veľký objem peňazí, splátky sa rozložia na ďalšie roky.“ A aký je objem plánovaných investícií? „Vzhľadom na fakt, že sa bude vypisovať výberové konanie, nemôžem vám povedať, aký objem prostriedkov máme v úmysle investovať do kliniky. Tým by som prejudikovala, koľko korún máme vyčlenených na projekt a tak by som negatívne ovplyvnila verejnú súťaž. Napokon, vypisujeme ju preto, aby sme možno ušetrili,“ tvrdí Husárová. Zoznam prístrojov plánovaných pre prvú verejnú súťaž, ktorý máme k dispozícii však hovorí, že len za monitory na monitorovanie vitálnych funkcií by sa malo zaplatiť niekoľko miliárd korún. „Aby sme zabránili duplicite prístrojov, zlúčili sme detské kardiocentrum a detskú kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny. Priemerný ročný objem kapitoly ministerstva zdravotníctva na nákup prístrojov pre celé Slovensko vrátane stavieb nečiní v priemere viac ako dve miliardy korún ročne. Vaša informácia o niekoľkých miliardách preto nie je správna a jediné, čo vám môžem povedať, je, že celý objem investícií do kliniky neprekročí 140 miliónov korún,“ uzatvára Husárová.
Nikto nepopiera, že starostlivosť o kriticky choré deti je v zdravotníctve absolútnou prioritou. Tieto ochorenia sa u nich však nevyskytujú tak často ako u dospelých, preto sa dajú riešiť vytváraním viacerých dobre vybavených centier tak, aby bolo pokryté celé Slovensko. Ak si porovnáme štatistiku, u dospelých je najčastejšou príčinou úmrtia zlyhanie srdca (napríklad infarkt), pričom u detí sa táto príčina vyskytuje len u 5% prípadov. Treba preto zvažovať efektívnosť rozmiestnenia prístrojov a zariadení s ohľadom na plánované náklady. Azda to vedia aj na ministerstve zdravotníctva.
