Psy sa rodia zo psov
Národný umelec, výtvarník Július Nemčík, inak veľký vtipkár, vždy, keď sa hovorilo o umeleckých inšpiráciách a múzach, iba hodil rukou a riekol: – Psy sa rodia zo psov, ľudia z ľudí, knihy z kníh a obrazy z obrazov.
Hovädzí jazyk
Bol november roku 1942. Študenti, mladí literáti, ktorí nemali radi Hitlera a dúfali v pomoc sovietskych vojsk, zišli sa v bratislavskej vinárni na Piršnáli s niektorými poprednými slovenskými básnikmi. Ján Smrek, veľký vyznávač slobody, si objednal k vínu údený hovädzí jazyk a pri rozhovore sa obrátil k Valentínovi Beniakovi, ktorý napriek svojmu básnickému talentu nadŕžal Tisovmu režimu, a povedal: – Valent, dnes verím mladým a dnes budem s tebou hovoriť iba s týmto jazykom, čo mám na tanieri.
Kde mám krpce?
Básnik Ján Poničan, pôvodom z Očovej, sa horko-ťažko naučil šoférovať, no pri prvej skúšobnej jazde havaroval a ocitol sa v aute hore nohami. Prvé, čo v šoku zakričal, bolo: – Kde mám krpce?
Dve deci do Bratislavy
Dieťa prírody, vari jediný spisovateľ, čo pred rokom 1940 žil iba z písania, Ľudo Ondrejov, sa rád túlal po salašoch, za žinčicu vyhrával bačom, zišiel raz z hôr do Banskej Bystrice trocha potrundžený. Na stanici si chcel kúpiť lístok na vlak. A takto si ho pýtal: – Prosím si dve deci do Bratislavy.
Kto bude kanále čistiť?
Ján Bohúň, mladší brat spisovateľa Ema Bohúňa, bol v Ružomberku pokrstený ako evanjelik, ale keď sa jeho otec druhý raz oženil za katolíčku, prekrstil ho Andrej Hlinka za katolíka. No Bohúň sa stal už ako mladý rebelantom, ľavičiarom. Hlinka ho po rokoch stretol na ulici, podišiel k nemu a pohrozil mu prstom: – Janko, viem, že si burič, ale povedz mi, ak začnú vládnuť komunisti a každý bude pán, kto bude potom kanále čistiť? Po vojne sa stal Ján Bohúň, autor jedinej knižky, riaditeľom hotela Paríž v Prahe, ktorý Slováci dobre poznali. Jedného pekného dňa hotel volal SOS. Kanál sa načisto zapchal a Bohúň nemohol za nič na svete nájsť človeka, čo by ho vyčistil. – Nuž, musel som si kúpiť rybárske čižmy a ako riaditeľ sám vyčistiť všetko to svinstvo. Vtedy som si spomenul na Hlinkove slová.
Náboženské predsudky
Andrej Siracký, niekdajší predseda SAV, počas nudnej porady o kultúre na Slovenskej národnej rade počul od svojho suseda tento vtip: – Arisztid sa žení s Taszilom, ale ich rodičia nesúhlasia. To nič, že sú obaja chlapi, ale jeden je katolík a druhý luterán. Akademik na to prikývol: – Áno, ešte stále sú náboženské predsudky aj v našom národe.
