Jednou z priorít Európskej únie je znižovanie emisií skleníkových plynov o 20 percent do roku 2020. Cestou k tomuto cieľu je aj masívnejšie využívanie alternatívnych obnoviteľných zdrojov energie v doprave a energetike. Počiatočné nadšenie z biopalív pomerne rýchlo vystriedala skepsa. Na adresu priemyslu, ktorý už vo veľkom začal preorientovávať poľnohospodárstvo z výroby potravín na produkciu technických energetických plodín, sa zniesla nielen kritika environmentálnych a rozvojových organizácií, ale aj inštitúcií bojujúcich proti chudobe. EÚ sa s cieľom dosiahnuť 10-percentný podiel biopalív v doprave v priebehu 12 rokov ocitá pred dilemou. Až takou veľkou, že predseda Európskej komisie Manuel Barroso zverejnil v máji na webe Európskej komisie (EK) dotazník, prostredníctvom ktorého môže európska verejnosť hlasovať o tom, či má EÚ na tomto cieli trvať, alebo ho zásadne revidovať. Hlasovať môžu aj občania Slovenska, stačí do internetového prehliadača zadať adresu: http://ec.europa.eu/commission_barroso/president/focus/cap/index_en.htm. Nevšímavá Európa Je jasné, že uplatňovanie takejto priority v energetickej politike EÚ by malo nebývalé sociálne a environmentálne vplyvy, najmä na krajiny tzv. globálneho Juhu. Už dnes celosvetová kritika biopalív argumentuje vysokými cenami potravín, environmentálnymi dôsledkami veľkoplošného pestovania energetických monokultúr, ale aj energetickou bilanciou výroby biopalív. Pestovanie technických plodín na biopalivá totiž pre energeticky náročné pestovanie, zber úrody a jej transformácie na palivá emisie CO2 v konečnom dôsledku neznižuje natoľko, ako si technologickí optimisti pôvodne mysleli. Aj preto medzinárodné organizácie bijú na poplach. Klimatická aliancia v rezolúcii, ktorú schválila na poslednej výročnej konferencii začiatkom apríla 2008 v nemeckom Aachene, žiada EÚ a národné vlády, aby venovali oveľa viac pozornosti sociologickým, ekologickým a environmentálnym vplyvom produkcie a využívania palív z biomasy. Európski Priatelia Zeme vydali začiatkom júna tlačovú správu, v ktorej tvrdia, že nahradzovanie pestovania potravín technickými plodinami na výrobu biopalív prispieva ku globálnej potravinovej kríze a spôsobí hlad ďalším miliónom chudobných ľudí. Medzinárodné environmentálne a rozvojové organizácie vyzvali EK a hlavy európskych štátov, aby sa vzdali cieľa 10-percentného podielu biopalív v doprave do roku 2020 a zrušili príslušné podporné stimuly na jeho dosiahnutie. Kritizujú aj nevšímavosť EÚ voči riziku, že svojou podporou biopalív prispieva Európa k rastu cien potravín a k ich nedostatku vo svete. Podľa analýzy týchto organizácií môže rozmach produkcie biopalív (presadzované najmä EÚ a USA) za 30-percentný nárast cien potravín. K tomuto sa prikláňa aj Medzinárodný menový fond. EÚ je najväčším používateľom a producentom paliva biodiesel na svete. Odborníci EK odhadujú, že dosiahnutie stanoveného cieľa si vyžiada spotrebu asi 20 percent svetovej produkcie rastlinných olejov. Podľa konzervatívneho odhadu EK by to vyvolalo rast cien obilnín o 3 – 6 percent, čo by v priebehu 12 rokov priviedlo k hladu 100 miliónov ľudí. Čoraz viac ľudí hladuje Programový koordinátor Priateľov Zeme Európa pre biopalivá Adrian Bebb vyhlásil, že „biopalivá sú nesprávnou odpoveďou na naše klimatické a energetické problémy. Je morálne nezodpovedné používať úrodu na sýtenie áut, kým ľudia hladujú. EÚ preto musí prehodnotiť svoju podporu výrobe biopalív a investovať do riešení ako energeticky čistejšie autá a zvyšovanie energetických úspor v Európe”. Oxfam, medzinárodná organizácia zaoberajúca sa rozvojom a pomocou chudobným štátom, nedávno vyhlásila, že za súčasnú potravinovú krízu nesú zodpovednosť najmä bohaté krajiny, lebo znížili podporu rozvojovým štátom a začali podporovať výrobu biopalív. Rob Bailey, politický poradca Oxfam International k tomu dodal, že „honba za biopalivami v kontexte vierohodných a nestranných názorov, podľa ktorých biopalivá prehlbujú globálnu potravinovú krízu, je nemorálna a neobhájiteľná”. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun ešte v apríli vyzval svetové spoločenstvo k okamžitým a koordinovaným krokom na riešenie globálnej potravinovej krízy. Uviedol, že asi 100 miliónov ľudí, ktorí doteraz nepotrebovali pomoc, si už nemôže dovoliť kupovať potraviny. Svetový potravinový program OSN preto už požiadal o uvoľnenie dodatočných 775 miliónov dolárov na pomoc týmto ľuďom. Jadro sa vracia Koncom mája ministri pre miestny a regionálny rozvoj EÚ diskutovali o zvýšení finančnej pomoci rozvojovým krajinám, pretože zdražovanie potravín ohrozuje iný politický cieľ EÚ – znížiť do roku 2015 počet hladujúcich vo svete o polovicu. Pred ôsmimi rokmi sa hlavy 190 krajín dohodli na projekte „Rozvojové ciele milénia“, v ktorom sa okrem iného zaviazali poskytnúť takú pomoc rozvojovým krajinám, aby počet ich obyvateľov, ktorí trpia hladom a chudobou, klesol do roku 2015 o polovicu. Od podpisu deklarácie však priemerné svetové ceny potravín vzrástli o 75 percent! Nemecká kancelárka Angela Merkelová 1. júna vyhlásila, že na tohtoročnom summite krajín G8 bude apelovať na spoločný boj proti rastúcim cenám potravín. Zdôraznila, že je potrebné zabezpečiť, aby sa poľnohospodárske oblasti nepremenili na oblasti výroby biopalív. Na vlnu zostrujúceho sa sporu o budúcnosť produkcie biopalív nasadol aj jadrový priemysel. Jadrová lobby využíva závažné argumenty proti politike podpory biopalivám na ideologickú reštauráciu jadrovej energetiky v Európe. Radšej šetrime energiu Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA, k tomu konštatuje: „Pokusy riešiť globálne zmeny klímy a energetickú krízu masívnou produkciou biopalív, ktorá marginalizuje výrobu potravín, je cesta do slepej uličky. Produkcii biopalív – ak sa majú stať súčasťou udržateľného riešenia globálnych problémov – treba postaviť jasné hranice a vhodný rámec. Jadrová cesta je však principiálne neprijateľná, technicky zložitá, finančne neopodstatnená a environmentálne neudržateľná.” Dobrým riešením je podľa neho politika stimulujúca k úsporám energie a k rozumnému využívaniu obnoviteľných energetických zdrojov. Spôsoby, ako ju realizovať, sú známe, technicky nekomplikované, bezpečné a finančne aj environmentálne udržateľné. Jediné, čo potrebujú, je podľa Zamkovského politická vôľa tých, čo rozhodujú, a dobre nastavené podporné nástroje. Autorka je členka Priateľov Zeme
