V roku 2000 sa Viedeň stala symbolom rastúcej popularity extrémne pravicových strán v Európe. Aj keď voľby vtedy vyhrala Sociálnodemokratická strana Rakúska, vládu na prekvapenie zostavila radikálna Slobodná rakúska strana (FPÖ) a konzervatívna Rakúska ľudová strana(ÖVP). Vstup Heiderovej FPÖ do vlády rozpútal nielen demonštrácie v Rakúsku, ale bol aj dôvodom na uvalenie diplomatických sankcií zo strany členských štátov EÚ. Pravda, ich účinnosť bola problematická. Tento pondelok sa hnedo-čierna koalícia rozpadla. Keď pre vnútorné rozpory vo vlastnej strane odstúpila vicepremiérka za FPÖ Susanne Riessová-Passerová a s ňou aj minister financií a obrany, kancelár Schlössel ohlásil vystúpenie ÖVP z koalície. Voľby sa teda očakávajú koncom roka. Krok Susanne Riessovej-Passerovej bol vyústením dlhšie trvajúcich rozdielov. Bezprostrednou príčinou bolo plánované znižovanie daní. Zatiaľ čo Jörg Heider ho požadoval, vicepremiérka, ktorá kontroverzného Heidera nahradila aj na poste predsedu strany, bola proti. Podobne ako kancelár Schlössel tvrdila, že po povodniach bude vláda potrebovať zdroje na naprávanie škôd. Tie sa v Rakúsku odhadujú na 6,7 miliardy eur. Heiderovi však šlo o politickú budúcnosť. Keď FPÖ vstupovala do vlády, podporovalo ju 27 percent voličov. Dnes, po dvoch rokoch spoluvládnutia, je to podľa prieskumov asi 15 percent. Ľudia jej vyčítajú najmä to, že zabudla na predvolebné sľuby. Thomas Geringer, bývalý člen Heiderovej strany, dnes sociálny demokrat, to vyjadril takto: „Vstúpil som do FPÖ, lebo obhajovala záujmy obyčajného človeka. Ale teraz, keď sú vo vláde, na nás úplne zabudli. Pomáhajú veľkým firmám, porušili všetky sľuby, ktoré nám dali.“ Heiderovi slobodní získavali popularitu nielen charizmou bývalého predsedu, ale aj populistickou a proľudovou rétorikou. Po vstupe do vlády však sledovali sociálnu a ekonomickú politiku v zhode so svojím koaličným partnerom a tá už taká proľudová nebola. Ani Heiderove radikálne výroky či návštevy u Saddáma Husajna nič reálne nepriniesli. Neostávalo mu teda nič iné, len kriticky vystupovať voči vláde, ktorej boli jeho spolustraníci členmi. Je otázne, ako predčasné voľby dopadnú. Slobodnej strane sa len ťažko podarí opäť získať stratenú dôveru. Určite sa však posilní situácia sociálnych demokratov. Účasť v budúcej vláde majú už takmer istú. Otázkou je, či sami, so stranou zelených alebo opäť vo „veľkej koalícii“ s konzervatívcami. Ako dlho sa im podarí pri moci udržať, bude záležať od toho, či svojou politikou opäť nepripravia živnú pôdu stranám stavajúcim na populizme a radikalizme.
