Rozkvet moderného žoldnierstva

Vek moderného žoldnierstva a súkromných vojenských agentúr (SVA) sa začal pravdepodobne v šesťdesiatych rokoch, keď Watch Guard International Davida Stirlingsa rozbehla výcvik armády Saudskej Arábie.

Trvalo to však ešte 20 rokov, kým sa súkromné vojenské agentúry stali masovým javom: Executive Outcomes, Combat Force, Honey Badger Arms and Ammunition, Shield Security, Lingreach Security, Military Professional Resources Incorporated, AirScan Inc… Deväťdesiate roky znamenajú skutočný rozkvet SVA. V súčasnosti len v Afrike operuje 90 žoldnierskych agentúr. Prítomné sú však aj v strednej Ázii a v juhovýchodnej Európe. Od roku 1995 až do roku 2000 rástlo toto odvetvie ročne o 8 percent. V tomto roku budú mať SVA čistý zisk okolo 62 miliónov USD, do roku 2005 to môže byť takmer 90 miliónov.

Zbytoční vojaci Súčasné žoldnierstvo je priamym výsledkom celej série dôležitých udalostí v medzinárodných vzťahoch po skončení konfliktu medzi Východom a Západom. K nim patrí drastická redukcia armád. V roku 1990 tu pôsobilo spolu 10,1 milióna vojakov, roku 1998 už iba 5,3 milióna. Západ stratil záujem o dobre vycvičené armády v treťom svete. Veľká Británia napr. redukovala počet svojich vojenských poradcov z 599 (v roku 1990) na 455 (1997), Francúzsko redukovalo svoju „africkú armádu“ o 40% na 5000 mužov. K tomu ešte pristupujú rastúce pochybnosti o efektívnosti mierových misií OSN. Najmä po konflikte v Somálsku prezident Bill Clinton varoval, že Washington bude podporovať mierové misie OSN len vtedy, keď budú v prospech medzinárodnej bezpečnosti, alebo vtedy, keď budú slúžiť štátnym záujmom USA. Táto reč sa páčila mnohým členom OSN. Je faktom, že počet vojakov jej mierových misií medzi rokmi 1994 a 1999 klesol z 76 000 na 19 000.

Bojové nasadenie v Angole Stotisíce nezamestnaných vojakov, neustále sa zostrujúca bezpečnostná situácia v mnohých krajinách tretieho sveta, ako i mimoriadne ekonomické možnosti zarobiť vo vojensko-technologickej oblasti sa stali pôdou, na ktorej sa darí vojenským agentúram a súkromným armádam – a to v rozličných formách.

Dobrým príkladom pre takúto agentúru je Executive Outcomes (EO). Na konci 80. rokov ju založil Eeban Barlow, kedysi osvetový dôstojník v povestnom 32. batalióne juhoafrickej armády. Svoju prvú veľkú zmluvu uzavrel Barlow v Angole. Za 30 miliónov dolárov chránil strategicky dôležité naftové polia v Soyo proti Unite Jonasa Savimbiho. Za ďalších 60 miliónov cvičil tisícky angolských vládnych vojakov a velil ich nasadeniu proti Samvimbiho oddielom. V rokoch 1995 a 1996 sa angažoval v Sierra Leone: za 60 miliónov USD pomohol predsedovi vlády Valentinovi Strasserovi v jeho boji proti Revolučnému jednotnému frontu.

Ďalšou klasickou SVA je Sandline International, ktorú v polovici 90. rokov založil Timothy Spicer, vysoký britský dôstojník a bývalý obranca mieru z poverenia OSN v Bosne. Po neúspešnom začiatku, keď nedokázal pomôcť vláde v Papui-Novej Guinei za 36 miliónov dolárov proti hnutiu za nezávislosť, presunul činnosť do Sierra Leone, kde zvrhnutému prezidentovi Ahmadovi Tejanovi Kabahovi pomohol späť do úradu.

Sociálna sieť pre exdôstojníkov Iná, oveľa novšia skupina SVA sa zaoberá výlučne výcvikom vojenského vedúceho personálu. Ich služby poskytujú všetko, čo si vyžaduje fungovanie generálnych štábov rozvinutých armád: kvalitatívne vysokovýkonné taktické, operatívne a strategické expertízy o štruktúrach, výzbroji a nasadení moderných armád. Takouto agentúrou je Military Professional Ressources Incorporated (MPRI). Na konci 80. rokov ju založila skupina bývalých amerických dôstojníkov, nositeľov významných vyznamenaní, s vynikajúcimi vzťahmi v Pentagóne. V medzinárodnej aréne MPRI na seba upozornila v polovici 90. rokov, keď zohrala rozhodujúcu úlohu pri transformácii chorvátskej armády tak, aby bola „kompatibilná“ s NATO.

Neskoršie si táto agentúra zabezpečila doteraz trvajúcu objednávku: vytvorenie nasadenia schopnej bosnianskej armády v rámci programu Train-and-Equip (vycvič a vystroj). Čudné praktiky? Analytici súkromných agentúr sú však pokojní. Aj pokiaľ ide o vojenské konflikty súčasnosti, tak platí: iba súkromno-ekonomické riešenie je dobré riešenie. SVA sú nielen výhodnejšie ako mierové misie OSN, ale i efektívnejšie. Aj dôverný vzťah vlád a súkromných agentúr je v poriadku, pretože takýmto spôsobom štát, a teda i verejnosť, môže kontrolovať aktivity SVA.

Naozajstná cena Nasadenie SVA je však výhodnejšie iba z hľadiska svetového spoločenstva. Pre krajiny, ktorých sa to týka, predstavujú mimoriadne ohrozenie štátnej suverenity. Veľmi často za SVA stoja nadnárodné koncerny, pre ktoré urovnanie konfliktov býva vítaným prostriedkom ako získať prístup k dôležitým surovinám. Takto vláda Sierra Leone ako súčasť zmluvy s EO dala k dispozícii britskej firme Branch Energy koncesiu pre diamantové polia v Koidu. Branch Energy je dcérskou spoločnosťou Branch-Heritage-Group britského podnikateľa Tony Buckinghama. Tento otvoril dvere pre EO nielen v Angole, ale aj v Sierra Leone dokázal dať dokopy „správnych ľudí v správnom čase“.

V zmysle dlhodobých riešení konfliktov sú SVA všetkým možným, no nie sú efektívne. V tom najlepšom prípade si vynútia momentálnu rovnováhu síl brutálnym potlačením opozície. Táto rovnováha sa však rozpadne, len čo sa súkromné agentúry z konfliktu stiahnu. Takto iba niekoľko mesiacov po stiahnutí sa EO zo Sierra Leone plukovník Johnny Corona zvrhol zvoleného prezidenta krajiny Ahmada Tejana Kabaha.

Hľadá sa východisko Často sa stáva, že SVA existujúce konflikty skôr zostria ako riešia. Napr. chorvátska armáda by bez rád odborníkov MPRI bola asi sotva schopná vpadnúť v roku 1995 do Krajiny a vyhnať odtadiaľ stotisíce Srbov. Vzťah medzi vládami a SVA teda nie je zárukou transparentnosti. Vlády využívajú SVA na dosiahnutie zahraničnopolitických cieľov, ktoré sú zreteľne v rozpore s medzinárodným právom. Ako by reagovala verejnosť, keby sa dozvedela, že Sandline International po dohovore s britským ministerstvom zahraničných vecí dodávala zbrane do Sierra Leone, alebo že Dyncorp v službách CIA chemicky ničí plantáže Coca v Južnej Amerike . Zároveň však SVA fungujú i ako sociálna závesná sieť pre bývalých vysokých dôstojníkov. MPRI by asi neurobila Jamesa Chambersa svojím viceprezidentom, keby sa nebol významne podieľal na plánovaní operácií amerických vzdušných síl v Bosne.

Podriadiť súkromné armády efektívnej kontrole je práve tak nevyhnutné ako komplikované. O zodpovedajúci súbor zákonov sa pokúsila juhoafrická vláda v roku 1998. EO vtedy oficiálne zastavila svoju činnosť. Hlavné sídlo agentúry v Pretórii však zostalo v činnosti a pracovníci firmy pokračovali v aktivitách pod novými názvami. Skutočným problémom sú však SVA, ktoré pracujú s najmodernejšími technológiami. Schopnosť vytvárať produkty, ktoré môžu nájsť civilné aj vojenské uplatnenie, ich vlastne robia nekontrolovateľnými. Vari tak ako nijaká iná sila negujú monopol štátu na používanie sily vo vonkajších vzťahoch a tak urýchľujú eróziu štátnej moci. To vlastne znamená pokračujúce podmínovanie štátu ako faktoru medzinárodných vzťahov.

Autor sa zaoberá analýzou medzinárodnej bezpečnosti, uverejňuje v týždenníku Freitag