Rozbuška ústavnej krízy

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vyhlásil na 18. september referendum. Stalo sa to potom, čo mu petičný výbor, ktorého členmi sú zástupcovia strany Sloboda a solidarita, odovzdal dostatočný počet podpisov na podporu všeľudového hlasovania.

Odhliadnuc od relevantnosti, skrytého populizmu či pochybnostiach o dôležitosti šiestich zvolených otázok, hrozí v prípade úspešnosti referenda Slovensku ústavná kríza. Pôvodným zámerom jeho iniciátorov ešte na jeseň minulého roka bolo upútať pozornosť na novú politickú stranu. To im vyšlo. SaS vzbudila záujem, dostala sa do parlamentu a dokonca i do vlády. Ostalo však referendum. Okrem sulíkovcov sa od neho akosi všetci dištancujú. Tvrdia, že nemá zmysel. Nemajú pravdu. Referendum má zmysel, či skôr môže mať zmysel. Lenže dosť nebezpečný. Zodpovední politici musia vedieť, že ide o protipechotnú mínu Ústavy SR. Tí, čo to nevedia, by si ju mali čo najskôr naštudovať. Napriek tomu, že ustanovenia o referende nie sú jednoduchým čítaním. Doteraz sa na Slovensku konalo šesť referend, z toho iba jedno platné, takpovediac úspešné – o vstupe Slovenska do Európskej únie. No aj v tomto prípade pretrvávajú v právnickej obci pochybnosti, či jeho výsledok bol vyhlásený v súlade so základným zákonom štátu. Pochybnosti existujú aj o samotných legislatívnych normách. Podľa ústavy sú „výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“ (čl. 98 ods. 1). „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada rovnako ako zákon“ (čl. 98 ods. 2). „Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti“ (čl. 99 ods. Všetci politici, možno vrátane sulíkovcov, sa spoliehajú na to, že referendum neosloví dostatok voličov, a preto bude neplatné. Čo ak sa stane opak a občania schvália niektorý zo šiestich návrhov? Najmä v tých prípadoch, na ktoré treba ústavný zákon. Ich prijatím by u nás vznikla pravá ústavná kríza. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž referendom nemožno priamo meniť ústavu ani prijímať ústavný zákon. Prípadný kladný výsledok takého referenda vraj predstavuje akýsi príkaz pre ústavodarcu. Mnohí právnici pochybujú, či Ústavný súd ústavu vyložil správne. Najmä ak platí priam dogma o voľnom mandáte poslanca, teda že poslanec, nie je viazaný žiadnymi príkazmi. Podľa Ústavného súdu teda aj poslanec s voľným mandátom občas môže dostať príkaz. Lenže čo ak neposlúchne? Presnejšie, čo ak sa nenájde potrebných 90 poslancov, aby prijali ústavný zákon? Asi najvážnejšia situácia by nastala, ak by voliči súhlasili s návrhom na zníženie počtu poslancov slovenského parlamentu zo 150 na 100. Hľadanie politickej podpory na prijatie tohto ústavného zákona by bolo zrejme neľahké. S najväčšou pravdepodobnosťou by nastal na politickej scéne pat. Možno by padla vláda a hľadali by sa prostriedky, ako zostaviť novú, rešpektovať výsledok referenda a zabezpečiť politickú stabilitu. Možno by vznikol pokus o skrátenie volebného obdobia NR SR. Lenže skúsenosť z českej kauzy Melčák by mala byť aj pre našich politikov výstrahou pred neuváženými zásahmi do ústavy. Možno by politici iba cynicky prijali ústavný zákon o redukcii počtu poslancov a o tri roky by ho zasa zrušili. Ak bude referendum úspešné, hroziaca ústavná kríza by hádam donútila politikov vyriešiť problém, ktorý si Slovenská republika so sebou nesie už takmer dvadsať rokov. Problém zlej ústavnoprávnej úpravy referenda.

Autor je právnik a vysokoškolský učiteľ

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter