Zdravotný stav prezidenta SR bol minulý týždeň opäť témou číslo jeden. Dôvod jeho choroby je doposiaľ nejasný. Koľko pacientov však chodí dnes po Slovensku, ktorým lekári nevedia určiť diagnózu? Jednou z možností ochorenia hlavy štátu bola aj otrava neznámou látkou. Mladší Schuster – Peter nelenil a viac ako zdravotným stavom svojho otca sa zaoberal znením trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Celá story okolo prezidentovej choroby vyvrcholila jeho prevezením do viedenskej nemocnice AKH. Rudolf Schuster, ktorý by mal ísť príkladom ostatným, dal týmto krokom facku nášmu zdravotníctvu. No nielen jemu, ale hádam aj všetkým chorým občanom liečiacim sa v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Prejavil nedôveru našim lekárom a uprednostnil ich rakúskych kolegov. Pritom, aj podľa slov prednostu FNsP akademika L. Dérera nie je medzi nimi rozdiel, keďže Rakúšania „študujú a čítajú z tých istých kníh a študujú aj tú istú literatúru, ktorú študujú slovenskí lekári.“ „Pán prezident bol ošetrený naozaj najlepšími odborníkmi na Slovensku, ktorých tu máme k dispozícii, takisto za ním dochádzali a máme také isté možnosti ako rakúski špecialisti,“ tvrdí jeho osobný lekár P. Mayer. Ako sa teda majú cítiť „obyčajní“ pacienti na Slovensku, ktorí nemajú inú možnosť, len sa vložiť do rúk našim doktorom? Prezident Schuster im dal všetkým „dobrú“ radu: liečte sa u našich západných susedov. Myslí si totiž, že medzi Bratislavou a Viedňou neexistuje železná opona, ktorá by bránila slovenským občanom v prístupe k zdravotníckej starostlivosti v Rakúsku. „Malo by byť bežnou praxou, aby sa každý pacient, ak prejaví záujem, mohol dať vyšetriť vo Viedni,“ pritvrdzuje svoje idealistické názory. Zrejme nevie, na čele akej krajiny stojí. Inak by sme mohli jeho slová chápať aj ako posmievanie sa „obyčajným“ pacientom. Tí totiž až keď vyčerpajú všetky možnosti liečenia na Slovensku, môžu požiadať o zahraničnú liečbu. Alebo si pobyt v zahraničí sami financovať. No nie všetci sú prezidenti.
