avid Mayall: Gypsy Identities 1500 – 2000. From Egipcyans and Moon-men to the Ethnic Romany. Routledge 2004 Marek Jakoubek a Ondřej Poduška: Romské osady v kulturologické perspektivě. Doplněk 2003, 176 strán, 200 Kč Katalin Varjú: V piatok doobeda je otvorené nebo! Lilium Aurum 2003, 126 strán, 280 Sk Milan Kováč a Arne Mann: Boh všetko vidí. Chronos 2003, 346 strán, 230 Sk Pavel Navrátil: Romové v české společnosti. Portál 2003, 223 strán, 485 Sk Carolyn Strange a Alison Bashford: Isolation – Places and Practices of Exclusion. Routledge 2003 Obdobie politických zmien po roku 1989 prinieslo viacero zaujímavých knižných počinov v oblasti rómskej problematiky. Všetci si spomíname na kvalitné zborníky ako Neznámi Rómovia, v ktorých generácia etnológov zaoberajúcich sa rómskou problematikou už pred rokom 1989 prezentovala svoje poznatky bez toho, aby si museli dávať pozor na spôsob analýzy. V tomto období bola rómska téma takmer výhradne doménou etnológie – témy ako chudoba, pauperizácia, sociálna exklúzia či marginalizácia sa príliš neobjavovali. Etnológovia, ak sa týchto tém dotkli, hľadali ich vysvetlenie v minulosti, v tradíciách rómskej komunity. Už vtedy však niektorí etnológovia poukazovali na mýty o sociálnom živote Rómov a pomáhali tak prieniku sociológie do tejto problematiky. Arne Mann napríklad veľmi správne vyvracal mýtus o neochote Rómov skladovať jedlo, ak sa náhodou všetko nezjedlo. Mýtus hovoril o tom, že Rómovia majú nepísané pravidlo, podľa ktorého jedlo nemožno skladovať cez noc a je to súčasť ich tradícií. Keď sa objavili chladničky, Rómovia začali bez problémov jedlo odkladať. Tzv. tradícia sa ukázala iba jedným z prejavov chudoby. Etnológovia si tak začali odkrajovať z predmetu svojho záujmu a vytvorili priestor pre masívnejší prienik ostatných spoločenských vied do tejto problematiky. V polovici 90-tych rokov prišlo k útlmu – kvalitných publikácií na rómsku tému bolo minimum, zborníky z konferencií svojou úrovňou iba potvrdzovali, že Slovensko nedisponuje relevantnými sociologickými a ekonomickými analýzami. No vzhľadom na to, že sa sociálna situácia čoraz širších vrstiev Rómov zhoršovala, dopyt po „policy“ analýzach geometricky stúpal. Dnes je situácia skutočne iná. Rozličné parciálne analýzy boli už z rôznych pohľadov sumarizované a z tohto hľadiska možno (pre niekoho možno neskromne) povedať, že situácia je dobre zmapovaná a analyzovaná. To, že sa riešenie tejto problematiky nehýbe dopredu, je skôr otázka pre politikov. Práve posledné obdobie prinieslo doslova záplavu kvalitných analýz rómskej problematiky. Na rozdiel od minulosti slovenskí čitatelia oveľa viac sledujú aj produkciu zahraničnú, pričom tým nemyslím českú – tá je v podstate považovaná za domácu (navyše častokrát českí autori analyzujú situáciu na Slovensku). Sympatické je, že dopredu sa posúvajú všetky spoločensko-vedné disciplíny – sociológovia už nespomínajú iba akosi hanblivo problematiku sociálnej exklúzie, ale ponúkajú spôsoby sociálnej inklúzie. Etnológovia sa už dnes neboja povedať nahlas, že mnohé z toho, čo je predmetom ich skúmania, je aj otázkou kultúry chudoby a nie iba nejakými rezíduami tradičného správania bývalej najnižšej kasty v indickej spoločnosti. Dobrým príkladom takejto knihy je dielo autorov a editrov Mareka Jakoubka a Ondřeja Podušku Romské osady v kulturologické perspektivě . Jednotliví autori vnímajú rómske osady jednak ako enklávy tradičnej spoločnosti, zároveň k ich kultúre pristupujú prostredníctvom paradigmy „kultúry chudoby“ a opisujú ich za pomoci konceptu sociálnej exklúzie. Kniha obsahuje aj „terénnu drámu“, ktorá s veľkou dávkou empatie a humoru poukazuje na dimenzie sociálnej a kultúrnej exklúzie Rómov na Slovensku. Na rozdiel od iných kníh takáto na prvý pohľad „neodborná“ kapitola nepôsobí rušivo – nie každý text musí byť nevyhnutne plný odborných výrazov, problém otvárajúcich sa nožníc medzi dvoma svetmi post-industriálnej spoločnosti možno vyjadriť aj takto. V podobne na prvý pohľad nevedeckom duchu približuje spôsob myslenia Rómov kniha Katalin Varjú V piatok doobeda je otvorené nebo! Kniha je cenná v tom, že odkrýva vnútorný svet menšiny v menšine – teda tzv. maďarských Rómov na Slovensku. Naopak kniha editorov Milana Kováča a Arneho Manna Boh všetko vidí dokazuje, že o niektorých aspektoch života Rómov na Slovensku sme doteraz vedeli skutočne veľmi málo. Autori knihy poukazujú na skutočnosť, ktorá by mi, keby som bol zástupcom významnejších cirkví na Slovensku, odobrala spánok – pre Rómov je viera mimoriadne dôležitou súčasťou ich života, no mnohé komunity, ktoré sú v súčasnosti zachytávané misionármi nejakých hraničných denominácií a siekt, neprechádzajú od jednej cirkvi k druhej, no častokrát prichádza prvýkrát k plnohodnotnej baptizácii. Kniha poukazuje na to, že Rómovia sa správajú synkreticky, majú výnimočnú schopnosť spájať to, čo zvyčajne pokladáme za nespojiteľné. Zároveň sú veľmi adaptabilní, novým podnetom sa prispôsobujú flexibilne, je to v pravom slova zmysle „work in progress“. Skutočne unikátnym je fakt, že kniha vychádza bilingválne v slovenčine a rómčine. Sympatickým počinom, ktorý do istej miery rieši zdrojové problémy mnohých ľudí zaujímajúcich sa o rómsku problematiku, je vydanie knihy Vládna politika a Rómovia 1948 – 2002 autorov Aleny Kotvanovej, Attilu Szépa a Michala Šebestu (SIMŠ, 2003). Kniha analyzuje verejnú politiku štátu voči Rómom v štyroch kvalitatívne rozdielnych obdobiach (1948 – 1989, 1989 – 1992, 1993 – 1998, 1998 – 2002) a zároveň ponúka prepis kľúčových zákonov týkajúcich sa Rómov z rôznych historických období. Pravdou je, že i prosté publikovanie zákonov bez komentára niekedy pomôže pochopiť ducha doby lepšie, ako akákoľvek do hĺbky idúca analýza. Zo zahraničných kníh by som rád upozornil na knihu Davida Mayalla Gypsy Identities 1500 – 2000. From Egipcyans and Moon-men to the Ethnic Romany. Kniha analyzuje identitu Rómov a v duchu konštruktivistickej paradigmy najmä proces konštrukcie rómstva. Kniha je vynikajúcim exkurzom do histórie Rómov a snaží sa odpovedať na prvý pohľad na banálnu otázku: Kto sú Rómovia? David Mayall odpovedá jednoducho, no pre Slovensko plné predsudkov veľmi poučne – „they have been whoever people have wanted them to be“. Poctivou analýzou, ktorá nepriamo nadväzuje na dnes už klasickú knihu Romové v České republice Petra Víška zo Socioklubu je kniha autora a editora Pavla Navrátila Romové v české společnosti. Pavel Navrátil potvrdzuje kvality Fakulty sociálních studií na Masarykovej Univerzite – kniha je v pravom slova zmysle učebnicou pre študentov rôznych vedných odborov, ako aj návodom pre terénnych sociálnych pracovníkov, aké prístupy zvoliť k rómskym klientom. Cennou je práve kapitola o perspektívach sociálnej inklúzie Rómov, kde Pavel Navrátil rozoberá adaptačné stratégie Rómov a možnosti a limity štátu pri prekonávaní sociálnej exklúzie. A nakoniec, keďže som sa dotkol otázky sociálnej exklúzie, rád by som odporučil do pozornosti knihu Carolyn Strange a Alison Bashford Isolation. Places and Practices of Exclusion. Kniha pojednáva o problematike izolácie a exklúzie v modernom svete zo širšieho pohľadu, na aký sme zvyknutí pri našich slovenských diskusiách. Jedno majú však všetky príspevky v tejto knihe spoločné – začiatkom každej exklúzie a následne izolácie je konštatovanie: „Toto nie je miesto pre necivilizovaných…“ Pevne verím, že bez ohľadu na preferovanú spoločensko-vednú disciplínu, súčasnú vlnu dobrých kníh o rómskej problematike zachytí na Slovensku čo najviac čitateľov. Autor je sociológ
