Kurátorka Zuzana Ludiková v rozhovore pre Slovo približuje jedinečnú výstavu v Bratislave. Zhovárala sa Soňa Svoreňová Čím je špecifická výstava Renesancia? – Každá výstava o renesancii a každá renesancia v rámci nejakého geografického regiónu býva iná. V našom prostredí bolo toto obdobie poznačené protitureckými bojmi a rozpadom stredovekého Uhorského kráľovstva, ktoré sčasti obsadili Turci a sčasti sa včlenilo do Habsburskej dynastickej monarchie a do Sedmohradského kniežactva. V rámci tejto roztrieštenosti, samozrejme, bola aj výtvarná tvorba v rôznych regiónoch odlišná. Rozdielny je aj stupeň zachovalosti toho materiálu. V každej krajine malo umenie inú podobu. Aká výtvarné formy charakterizovali obdobie renesancie v Uhorsku? – Nepochybne k nim patrí pevnostná, ale aj civilná architektúra. Jej častým príkladom sú radnice. Na výstavu sme zvolili najmä formy, ktorými sa dá voľne pohybovať a zároveň majú vysokú výpovednú hodnotu. Okrem tabuľových malieb a niekoľkých sôch sme sa rozhodli vystaviť predovšetkým zlatnícke predmety. Na nich totiž možno ilustrovať rozdiel medzi jednotlivými konfesiami a náboženskými predstavami. Okrem toho si návštevníci môžu pozrieť iluminácie, pri ktorých je veľmi dobre badateľný spoločenský rozdiel, reprezentačné nároky jednotlivých miest, ako aj vývin heraldiky, ktorá bola tiež jedným z dôležitých motívov tohto obdobia. Ktoré z množstva zaujímavých vystavených diel by návštevník nemal v nijakom prípade prehliadnuť? – O Uhorsku a o osudoch Uhorska sa rozhodovalo v 16. storočí vo Viedni a v Carihrade (Konštantínopole). Z tohto hľadiska patria k tým najvýznamnejším dielam tie, ktoré vznikli práve v týchto kultúrnych centrách. Určite sú to portréty od Melchiora Lorcka, ktorý pracoval v službách rímsko-nemeckého cisára v Konštantínopole v období, keď sa tam ocitli aj uhorskí šľachtici. Mnohých z nich, napríklad Františka Azayia z Uhrovca či biskupa Antona Vrančiča, ktorí išli do Konštantínopolu dohodnúť mier, portrétoval. Pri tej príležitosti sa im podarilo objaviť niekoľko významných pamiatok, vrátane pozostalosti knižnice kráľa Mateja Korvína, ktorú tam zavliekli Turci. Aby ju zachránili, dali si vytvoriť portréty, ktoré pravdepodobne mali slúžiť ako ex libirisy a zachránené knihy mali označovať za ich majetok. Na výstave môžeme vidieť aj knihu Mateja Korvína, ktorá bola súčasťou tejto koristi. Do obdobia renesancie spadá aj protiferormačné hnutie. Jedným z jeho najdôležitejších centier sa stala Trnava so svojím univerzitným životom, a preto medzi významné exponáty patria aj doteraz verejnosťou nepoznané insígnie trnavskej univerzity. Na ktoré z pestrej série sprievodných podujatí by ste chceli verejnosť upozorniť? – Je to cyklus filmov z domácej aj zahraničnej produkcie, čítanie renesančných textov či rôzne koncerty a opäť aj atraktívne popoludňajšie programy pre rodičov s deťmi. Práve tie podľa skúseností nášho lektorského oddelenia približujú deťom umenie veľmi príťažlivo.
