Reformy sú nevyhnutné, pokiaľ posúvajú kvalitu života všetkých občanov na vyššiu úroveň. Ich obsah a postupy by mali brať do úvahy výsledky odborných analýz, historické poznanie, dlhodobú trajektóriu hospodárskeho, sociálneho a duchovného vývoja slovenskej spoločnosti, prebiehajúci proces globalizácie. Mali by sa uskutočňovať na princípe solidarity a demokratickým spôsobom. Základom uskutočňovaných reforiem by mala byť ústava a v nej zakotvené hospodárske, sociálne a kultúrne práva občanov. Naši volení zástupcovia by zasa mali rešpektovať, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, a plniť povinnosti v našom záujme, ako to vyplýva zo sľubu poslanca, resp. sľubu člena vlády. Pri reformách možno konštruktívne napĺňať princípy sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, za predpokladu, že sú vykonávané demokratickým spôsobom v prospech všetkých občanov, ako to predpokladá naša ústava. Spoločnosť, to nie je len trh Pri odborne uskutočňovaných reformách by sa nemalo stať, aby niektorý zo spomínaných princípov chýbal či zostal nedocenený. Ak k tomu príde, treba hľadať riešenie. Možnosti sú rôzne. Sebareflexia reformátorov, ak na to odborne stačia, alebo ich výmena. Neuplatňovanie princípu solidarity (sociálnosti) v slovenských reformách je prejavom odborne jednostranného, historicky už prekonaného prístupu k riešeniu vecných problémov. Veď život človeka život nemá len rozmer ekonomický, ale aj sociálny a duchovný. História už potvrdila, že absolutizácia pôsobenia trhu je pre ľudstvo škodlivá, vedie k chudobe prevažnej časti obyvateľstva, ba aj k vojnovým konfliktom. Poľudšťovanie reforiem uskutočnených radikálnymi neoliberálnymi „odborníkmi“ nie je populizmom, ale nevyhnutnosťou. Skutočným problémom reforiem je, aby princíp solidarity bol ekonomicky vyvážený, aby motivoval ľudí k tvorbe nových hodnôt zabezpečujúcich ich dôstojný život. Človek však nemá byť len subjektom, tvorcom hodnôt, ale aj objektom, v záujme ktorého funguje celý spoločenský mechanizmus. Preto majú byť občania v demokratickej spoločnosti aj spolutvorcami reforiem, ak ide o budovanie zdravej, sociálne a enviromentálne vyváženej trhovej ekonomiky. Trvalo udržateľný rast ekonomiky nemožno zakladať na chudobe prevažnej časti občanov, ako sa to deje na Slovensku. Poznanie, že kapitalizmus už overil všetky formy ekonomiky, vedie skutočných odborníkov k záveru o nevyhnutnosti naplniť ich sociálne a enviromentálne orientovaným obsahom. Tak, ako na každú diagnózu treba iný liek, na reformu každej krajiny treba iný postup. Reformy, to nie je len formovanie trhového podnikateľského prostredia, ale aj definovanie úlohy štátu a regionálnych samospráv pri napĺňaní ich sociálneho a ekologického obsahu. Tento dôležitý rozmer súčasné „reformy“ riešia nevyvážene, sústreďujú sa prevažne na ekonomickú stránku. Absencia princípu solidarity je zreteľná zo zvýhodňovania vysokopríjmovej vrstvy v daňovej a dôchodkovej reforme na úkor prevažnej časti občanov s podpriemernými a priemernými príjmami. Reforma zdravotníctva dokonca poníma človeka ako klienta, a nie pacienta, v školstve sa zas zvyšovanie duchovna odvodzuje od solventnosti občana. Proces globalizácie a reformy V nezadržateľnom procese globalizácie prekračujú sociálne a ekonomické vzťahy a procesy hranice jednotlivých štátov, regiónov a zásadným spôsobom vplývajú na ich obyvateľov. Vytvára sa nový typ hospodárstva, výrazne sa mení charakter práce a celkový život ľudí. Zasahuje do životného prostredia, vplýva na kvalitu života, na zdravie občanov a prosperitu jednotlivých krajín. Solidarita a sociálnosť, ktorú pri rešpektovaní modernizácie na znalostných princípoch uplatňujú v iných krajinách EÚ, sa nestala ani minimálnym predpokladom pre ekonomické a sociálne reformy u nás. Dzurindova vláda požaduje, aby sa únia správala solidárne voči nej, ale sama tento princíp neuplatňuje pri svojich „reformách“ voči vlastným občanom. Globalizácia vyžaduje konkurencieschopnú ekonomiku založenú na vedomostiach, zohľadňujúcu sociálne a enviromentálne aspekty rozvoja. Ekonomické teórie nepoznajú iba jeden, neoliberálny model zvyšovania konkurencieschopnosti, ktorý na základe odporúčaní medzinárodných finančných inštitúcií bez diskusie s odbornou a laickou verejnosťou realizuje Dzurindova vláda. Napríklad škandinávske krajiny (najmä Švédsko) patria celosvetovo medzi najkonkurencieschopnejšie krajiny aj na základe modernizovaného sociálneho modelu spoločnosti. Prechod k informačnej spoločnosti, ktorú charakterizuje digitálna a poznatková ekonomika, má nové nároky na investície do ľudských zdrojov, do vzdelania, výskumu a vývoja, do zdravia a spôsobu života človeka a rodiny. Zvýrazňuje regionálne rozdiely v kvalite života a nevyhnutnosť ich odstraňovania. Zviditeľňuje aj možné následky z neriešenia demografického vývoja (starnutie obyvateľstva) na ekonomiku, na zdravotníctvo, sociálnu oblasť. Vhodným riešením týchto otázok v prípade Slovenska je modernizovaný model sociálneho štátu. Príkladom môže byť aj pozitívne a sociálne vyvážene sa vyvíjajúca ekonomika Českej republiky. Ak chce Európa zachovať sociálny model, musí ho nevyhnutne modernizovať, zvýšiť konkurencieschopnosť vkladom štátu do vzdelania, zvyšovania kvality pracovnej sily a starostlivosti o sociálne, zdravotné a ďalšie problémy. Na význame tak získava trh práce, človek, rodina, jeho a jej pracovné a ostatné príjmy, ale aj služby poskytované štátom občanovi za zvýhodnené ceny. Investície do vedomostí, do sociálnych služieb a zdravotníctva, do dôstojného života všetkých sú nevyhnutnou podmienkou zvyšovania výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky a tvorby nových zdrojov. Bez solidarity sa zvyšuje chudoba, polarizuje sa spoločnosť na masu chudobných a vrstvu nezaslúžene bohatých, devastuje sa stredná trieda, čo oslabuje spoločnosť v prebiehajúcej globalizácii. Vznikajú vážne riziká nespokojnosti prevažnej časti občanov. (Pokračovanie v budúcom čísle) Autor je členom odborného kolégia inštitútu ASA
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008