Prezidentské voľby sú a budú väčšou drámou, ako sa pôvodne zdalo. Prezident Ivan Gašparovič potvrdil svoje vedúce postavenie a dokonca aj jeho percentuálny výsledok v prvom kole potvrdil očakávania. Lepšie, než sa čakalo, však skončila Iveta Radičová, čo je nepochybne významný impulz pre jej štáb i podpredsedníčku SDKÚ-DS samotnú. Vyzerá to tak, že pekné počasie i mohutná kampaň – nepochybne mohutnejšia i drahšia v porovnaní s prezidentovou -– urobili svoje, a zároveň sa ukazuje, že dvom hlavným kandidátom – a stranám za nimi – sa podarilo z prezidentského súboja urobiť súboj opozície proti vláde.
Zuzanu Martinákovú a Františka Mikloška totiž museli ich výsledky prekvapiť tiež, ale nepríjemne. Zatiaľ čo I. Radičová skončila nad očakávania, títo dvaja kandidáti skončili horšie, než čakali. A to nebude náhoda.
Koalično – opozičný súboj
Prieskumy ešte krátko pred prvým kolom volieb ukazovali najmä trochu prekvapujúci nárast volebných preferencií F. Mikloška, ktorý sa „prepracoval“ na 3. miesto. Napokon na ňom aj skončil, ale sám priznal, že ho vyše 5-percentný výsledok nepríjemne prekvapil. Z. Martináková je síce s výsledkom – podľa jej slov – spokojná, ale tiež je to menej, než predpokladala. Tieto dva fakty sú zaujímavé najmä v súvislosti s tým, že politicky majú obaja títo kandidáti bližšie k I. Radičovej a aj prieskumy ukazovali, že aspoň polovica z ich voličov by v druhom kole podporila práve podpredsedníčku SDKÚ-DS. Výsledky F. Mikloška a Z. Martinákovej na spodnej hranici predpokladov naznačujú, že táto polovica sa v prospech Radičovej napokon rozhodla už v 1. kole. Pre ňu to, samozrejme, nie je dobrá správa, pretože takto by stratila možnosť získať v tomto košiari hlasy o dva týždne. Ale je to pravdepodobné aj vzhľadom na to, ako sa predvolebný boj spolarizoval.
Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa na tlačovke v nedeľu popoludní zo všetkých síl usiloval verejnosť presviedčať, že v týchto voľbách nejde o stranícky boj opozície proti vládnej koalícii. Musí to robiť, aby obhájil inak neobhájiteľnú tézu, že Iveta Radičová nie je stranícka kandidátka opozície, ale občianska, a práve preto má potenciál spájať obe strany politického spektra. Touto tézou chce SDKÚ-DS pre svoju nominantku získať hlasy prívržencov vládnych strán, lebo v tom vidí (celkom správne) jedinú šancu ako poraziť úradujúceho prezidenta. V skutočnosti je to však nezmysel a ranu pod pás tomuto Dzurindovmu úsiliu dala Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá v eufórii po prvom kole v nedeľu vyhlásila, že ide o „víťazstvo opozície“. Celkom otvorene tak priznala, čo je každému zrejmé a čo sa M. Dzurinda usiluje zatajiť – prezidentské voľby sa zmenili na boj proti vláde, najmä proti premiérovi Ficovi.
Napokon, M. Dzurinda si v tomto bode – ako už neraz – protirečí, hoci médiá, ani komentátori a „analytici“ na to verejnosť neupozorňujú. Na jednej strane totiž hovorí o „Radičovej – zjednotiteľke“, na druhej ako o osobe, ktorá bude protiváhou vládnej koalície: treba, aby traja najvyšší ústavní činitelia nepatrili k jednej politickej strane, aby bola v systéme rovnováha, vyhlásil na nedeľnej tlačovke. Lenže, ak má vyvažovať „nerovnováhu“, musí byť na druhej, a nie tej istej strane váh – fyzika nepustí, ani keď by si to opozičný líder v tejto chvíli veľmi želal.
Radičovej úspešná kampaň
Iveta Radičová pochopiteľne srší optimizmom, ale zdá sa, že jej možnosti v druhom kole sú obmedzené. Niet pochýb, že má za sebou veľmi úspešnú kampaň, v ktorej presne „strelila“ do svojej cieľovej skupiny. Je evidentné, že do nej investovala neuveriteľné prostriedky, ale bola to efektívna investícia, ktorá oslovila najmä mladých ľudí a mestských voličov. Predovšetkým sa jej podarilo vyburcovať k voľbám ľudí, o ktorých to len málokto predpokladal. Svedčí o tom vysoká volebná účasť v lokalitách, v ktorých sa aj tak predpokladala jej dominancia. Z pohľadu doterajších volieb i z pohľadu doterajších prognóz sa ukazuje takmer ako neuveriteľné, že v mestách bola volebná účasť taká vysoká, a najvyššia v Bratislavskom kraji. Dokonca v tomto regióne dominujú bratislavské mestské okresy – v dvoch volebná účasť prekročila 50 percent a v ďalších zostala len tesne pod touto hranicou. Voliť išli aj mladí ľudia, ktorí väčšinou majú k politike rezervovaný vzťah.
Dá sa povedať, že I. Radičová bodovala v prvom kole naplno a zo svojich potenciálnych voličov vyťažila maximum, čo okrem Bratislavského kraja a väčších miest dokazuje aj hlasovanie na juhu Slovenska. Naopak v okresoch, kde podľa výsledkov posledných parlamentných volieb dominujú terajšie vládne strany, síce vyhral I. Gašparovič, ale účasť tam bola výrazne nižšia. Práve preto je možné, že masívna kampaň SDKÚ-DS a jej spojencov vyburcovala k účasti na voľbách drvivú väčšinu potenciálnych voličov I. Radičovej už v prvom kole. Eduard Kukan opakovane varoval, aby sa pravicoví voliči nespoliehali na istotu Radičovej postupu, ako sa to stalo jemu pred piatimi rokmi. A podľa všetkého pravicoví voliči jeho varovania vypočuli.
Lenže to by znamenalo, že v druhom kole môže podpredsedníčka SDKÚ-DS získať zväčša už iba voličov niektorého z nepostúpivších kandidátov. M. Dzurinda síce vidí potenciál medzi tými, ktorí zatiaľ voliť neboli, a aj samotná I. Radičová stále zdôrazňuje najmä výzvy, aby ľudia išli voliť vo väčšom počte. Ale môže sa stať, že ďalší „prílev“ voličov pomôže skôr jej súperovi – ak SNS a najmä Smer-SD dokážu „zabrať“ vo svojich tradičných regiónoch.
Otázniky pre malé strany
Osud ostatných kandidátov sa naplnil podľa očakávaní. Pre mimoparlamentné strany to bol najmä test pred budúcoročnými voľbami. Najhoršie dopadli komunisti, ktorých voliči sa jednak rozdelili medzi Dagmaru Bollovú a Milana Sidora, ale ani súčet výsledkov týchto dvoch kandidátov nedáva KSS pre budúci rok žiadne šance. Komunisti viac-menej náhodou dostali pred šiestimi rokmi šancu na návrat do veľkej politiky, ale svojím pôsobením predbehli aj tie najdivokejšie očakávania. Vlastnou neschopnosťou, zahľadenosťou do minulosti a najhoršími vlastnosťami spred novembra ’89 (kariérizmus, tupý a povrchný ideologizmus, odtrhnutosť od reality, skostnatenosť straníckeho života) pochovali nádej na zrodenie udržateľnej radikálnej ľavicovej sily v slovenskej politike. Z volebného neúspechu sa nepoučili, rovnako ako ani z historickej porážky pred 20 rokmi, preto sú odsúdení zostať na okraji politiky. Oveľa zaujímavejší bude osud liberálov a kresťanských konzervatívcov. Výsledok šéfky Slobodného fóra by jej strane stačil na návrat do parlamentu a určite to slobodní budú takto aj brať. Slobodné fórum sa teda na budúci rok určite zapojí do volebného súboja, jeho úspech však bude závisieť jednak od toho, či sa poučí z vážnych chýb spred troch rokov, a jednak od situácie v SDKÚ-DS. Konzervatívni demokrati zasa budú musieť vyriešiť otázku lídra, lebo Vladimír Palko je oveľa kontroverznejší ako F. Mikloško. Navyše, jeho volebný výsledok môže klamať – teraz ho podporilo nemálo tradičných voličov KDH, lebo nechceli voliť „liberálku Radičovú“ a na svojej strane mal aj katolícku cirkev. V parlamentných voľbách však takáto dilema vo vzťahu ku KDH nebude ani na strane voličov, ani na strane cirkvi.
Najhlbšie padol Milan Melník. Niežeby sa to nečakalo, ale kandidát (ĽS-)HZDS takto zle ešte nikdy neskončil. Tento vedec, samozrejme, nehovoril nič ani tradičným voličom hnutia naviazaným na Vladimíra Mečiara, takže to neznamená, že skončila aj jeho strana. V. Mečiar stále nejaký volebný potenciál má, navyše svojho kandidáta vôbec aktívne nepodporoval. Skôr sa sústredil na útoky proti I. Gašparovičovi. Aj M. Melník bol vlastne len „zbraňou“ proti prezidentovi a teraz ňou bude I. Radičová. V. Mečiar síce nedokáže presvedčiť svojich voličov, aby ju volili, ale bude jej pomáhať útokmi na I. Gašparoviča. Paradoxne chce Radičová poukazovať na Gašparovičovu minulosť spojenú s Mečiarom, lenže teraz je vlastne Mečiarovou favoritkou práve ona a chtiac-nechtiac hrá na jeho strane a koná v jeho záujme.
Avšak ani Mečiarova pomoc Radičovej na víťazstvo stačiť nemusí. Prezident Gašparovič má síce bližšie k víťazstvu, ale dôležité bude, či nestratí istotu v komunikácii a vystupovaní. Istotu vo výsledkoch zatiaľ nemá.
Autor študuje politológiu
Mediálna prezidentka
Ivete Radičovej sa to, samozrejme, nebude páčiť, ale prvé kolo prezidentských volieb ukázalo, že sústredený mediálny tlak dokáže významnú časť verejnosti ešte stále významne ovplyvniť. V priamej komunikácii je možno Ivan Gašparovič lepší a prirodzenejší, ale v mediálnej má navrch jeho súperka. Najmä preto, lebo dokáže na sebe pracovať a dokáže sa poučiť z chýb. Dokonale to ukázali tri televízne debaty. Aj podľa pravicových médií tú prvú vyhral prezident a analytici povedali, že podpredsedníčku SDKÚ-DS porazila aj Zuzana Martináková. V poslednej na Markíze (aj keď to už nebola ani debata, skôr predvolebná talk-šou na americký štýl) to bolo práve naopak. I. Radičová sa navyše teší stálej mediálnej popularite. Všetky vplyvné médiá jej nahrávajú alebo „hrajú“ vyslovene v jej prospech. Pekne to ukázalo práve spomínané hodnotenie prvej predvolebnej debaty hlavných kandidátov v TA3. Zatiaľ čo Hospodárske noviny dali priestor analytikom, ktorí za víťaza určili I. Gašparoviča, denník SME týmto ľuďom radšej ani priestor nedal, hoci inokedy sú na jeho stránkach takmer každý deň v týždni. Podľa SME to bola remíza a denník sa obmedzil iba na hodnotenie mimoverbálnej komunikácie. Do očí bijúce bolo aj zloženie prvého volebného štúdia v TV Markíza – medzi hosťami nebol ani jeden sympatizant prezidenta Gašparoviča, zato tam dominovali známi kritici súčasnej vládnej koalície. Dokonca, keď jeden z nich kritizoval I. Gašparoviča za to, že si dal do hesla „myslím a cítim socialisticky“, moderátor Gábor Grendel nebol schopný ani ho len opraviť a zostal mlčať ako zarezaný! Možno bol zo svojej premiéry natoľko vystresovaný, prejavil však vrcholnú neprofesionalitu a neschopnosť a kritikov súčasného prezidenta nezastavil ani vo chvíli, keď rozprávali zjavné nezmysly a lži. Korunou všetkému je výsledok monitoringu organizácie MEMO, ktorá iba nedávno vydala protivládny pamflet o mediálnej sfére. Tentoraz však aj táto organizácia musela priznať, že pri medializácii I. Gašparoviča vysoko prevažovali negatívne informácie. Nemožno povedať, že by slovenské médiá porušovali zákon, ale prezidentské voľby sú ďalším dôkazom, že sa stali zaujatými a straníckymi hráčmi v politike.
