Nezamestnanosť nie je len ekonomický, ale aj psychosociálny problém. Hoci by sa zdalo, že nezamestnanosť je riešenie mnohých stresujúcich faktorov súvisiacich s prácou, že nezamestnaný má viac voľného času, má viac možností tráviť ho s partnerom, rodinou a priateľmi a že nezamestnanosť navyše poskytuje príležitosť na začiatok novej profesionálnej kariéry, podľa štúdie Freseho a Mohra z konca sedemdesiatych rokov možno identifikovať niekoľko stresorov spojených s nezamestnanosťou, ktoré sú príčinou jej negatívnych následkov. Z hľadiska psychológie je nezamestnanosť zážitkom straty – štruktúry dňa pôvodne určovanej prácou ekonomickej istoty – perspektívy pracovného postupu – spoločenského uznania – spoločenských kontaktov s kolegami – pocitu vlastnej dôležitosti pre spoločnosť – inšpirácie, ktorú poskytovalo pracovné prostredie – roly „živiteľa“ rodiny (predovšetkým u mužov). Nezamestnanosť je šokujúca životná udalosť, ktorá vytvára v živote človeka zlom. Pretože ohrozuje všetky oblasti života nezamestnaného, je nezamestnanosť viac ako len vyčlenenie z procesu produkcie. Ekonomické problémy pritom nie sú najpodstatnejšie. Sociálna sieť poistenia v nezamestnanosti zmierňuje vážne finančné problémy, ale nezamestnanosť zvyčajne prináša aj stratu spoločenských kontaktov, zosun do sociálnej izolácie, rastúci pocit bezmocnosti a predstavuje tak podstatnú poruchu v osobnom vytváranú identity a v sebarozvoji človeka. Prvé významnejšie výskumy o psychosociálnych dôsledkoch nezamestnanosti pochádzajú z čias Veľkej hospodárskej krízy. Podľa oficiálnych údajov bola miera nezamestnanosti v priemyselných krajinách v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia vyše dvadsať percent. Nezamestnanosť plodí podvýživu Štúdie zaoberajúce sa dôsledkami nezamestnanosti na telesné zdravie človeka prišli k rozdielnym záverom. Pri lekárskej prehliadke na istej škole v západorakúskej oblasti, v ktorej miera nezamestnanosti stúpla až na 58 percent, sa zistilo, že asi 21 percent detí bolo podvyživených. V Poľsku bola situácia ešte horšia. Z 15 tisíc skúmaných detí v školskom veku 25 percent neraňajkovalo, päť percent jedlo len suchý chlieb a 50 percent dostalo suchý chlieb s čajom. O zdravotnom stave dospelej populácie referuje len málo výskumov. Z niektorých sa dá usúdiť, že zdravotný stav nezamestnaných sa zlepšil, ak boli pracovné podmienky na pracovnom mieste pred stratou zamestnania vyslovene nevyhovujúce. Jedna z najslávnejších štúdií skúmajúca dôsledky nezamestnanosti pochádza z rakúskej dediny Marienthal (pozri nižšie). Ľudia tam pracovali v pradiarni, kde museli znášať záťaž z hluku a prašného prostredia, takže boli v ustavičnom ohrození tuberkulózou. Po strate zamestnania sa zdravotný stav týchto ľudí zlepšil. Viac chorôb a samovrážd Jahoda (1983, autor známej Marienthalskej štúdie pozn. prekl.) tvrdí, že protirečivé výsledky týkajúce sa zdravotného stavu nezamestnaných sú v skutočnosti zlučiteľné. Odstránenie zdraviu škodlivých pracovných podmienok sa na zdravotnom stave odrazí krátkodobo kladne. Nedostatok stravy sa na zdraví odrazí až po istom čase. V New Yorku bol roku 1930 naozaj zaznamenaný drastický pokles spotreby mlieka, ale roku 1932 sa zdravotný stav obyvateľstva zlepšil. Všeobecné zhoršenie zdravotného stavu sa potom zaznamenalo až v roku 1935. Aj iní autori potvrdili, že ak sa berie do úvahy dlhšie časové obdobie, korelujú ekonomické ukazovatele a miera nezamestnanosti s počtom hospitalizácii na psychiatrických oddeleniach a s počtom srdcovocievnych chorôb. Ekonomické krízy súvisia aj so zvýšením počtu samovrážd. Niektorí autori v po anglicky hovoriacich krajinách považovali mieru nezamestnanosti za najdôležitejší prediktor krátkodobých a dlhodobých zmien v počte samovrážd. Aj iní autori potvrdzujú, že vysoké počty samovrážd v tých mestách Spojených štátov, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti (napr. Detroit), naozaj súvisia s nezamestnanosťou. Vzťah medzi samovraždami a nezamestnanosťou sa vo vedeckých štúdiách potvrdil aj v Kanade, Nemecku, Francúzsku, Japonsku a Švédsku. V Taliansku a Veľkej Británii sa na rozdiel od toho nijaká signifikantná korelácia medzi mierou nezamestnanosti a počtom samovrážd nenašla. V rokoch 1977 – 1984 skúmali dvaja rakúski autori, Schöny a Grausgruber, samovraždy v Hornom Rakúsku, pričom stanovili 25 samovrážd na desaťtisíc obyvateľov. U nezamestnaných mužov narástol tento počet na 167, medzi ženami klesol na 16,6. Vyššie počty samovrážd ako medzi nezamestnanými mužmi sa zistili už len medzi rozvedenými mužmi a vdovcami. Nezamestnaní z Marienthalu Výskumy z obdobia Veľkej hospodárskej krízy však neposkytujú len údaje o zdravotnom stave nezamestnaných, ktoré sú čiastočne platné ešte aj v súčasnosti. Podstatnejší je podrobný obraz o psychickom stave postihnutých. Klasickým príkladom je dnes už preslávená štúdia o neza-mestnanosti v rakúskej oblasti Marienthal autorov Jahodu, Lazarsfelda a Zeisela zo začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia. Od konca roka 1931 až do konca nasledujúceho roka zaznamenával Paul Lazarsfeld a jeho spolupracovníci z Psychologického inštitútu Viedenskej univerzity všetky podrobnosti situácie v dedinke Marienthal, ktorej obyvatelia sa po zatvorení jedinej továrne v dedine, pradiarne založenej roku 1830, stali nezamestnanými. Počas 120 pracovných dní sa vedeckými metódami zaznamenával život obyvateľov dediny. Skúmalo sa všetko možné – matrika, kriminálne štatistiky, účtovníctvo rôznych spotrebných zariadení, štatistiky knižníc, volebné správanie, údaje o pohybe obyvateľov. Učiteľ, kňaz a poskytovatelia bežných služieb absolvovali rozhovory týkajúce sa každodenného života v dedine, deti dostali v škole témy slohových prác, podľa ktorých by sa zistil aj ich pohľad na situáciu. Rozhovory o svojich biografiách absolvovalo 32 mužov a 30 žien, iní obyvatelia rozprávali o svojich stravovacích návykoch a o svojom využívaní času, merala sa rýchlosť, akou chodci chodia po uliciach a zaznamenávali sa rozhovory hostí vo verejných zariadeniach. Pre deti v dedine sa na Vianoce zorganizovala darčeková akcia a mladiství sa mohli zúčastniť súťaže, v ktorej mali možnosť vyhrať zaujímavé ceny. Ženy a dievčatá mali možnosť navštevovať kurzy cvičenia a strihov, prechodne sa zriadilo aj medicínske poradenstvo v otázkach výchovy a nakoniec sa autori pokúsili na základe poznámok a osobných rozhovorov so zaujímavými predstaviteľmi politických strán, spolkov a inštitúcií zrekonštruovať historický vývoj dediny Marienthal. Nezlomní, rezignovaní, zúfalí, apatickí V čase výskumu žilo v 478 domácnostiach 1 486 obyvateľov. V 358 rodinách poberal prinajmenšom jeden člen podporu v nezamestnanosti alebo sociálnu podporu. Deväť rodín sa muselo pretĺkať bez akejkoľvek podpory, 18 rodín žilo zo stareckého dôchodku hlavy rodiny a v 93 rodinách bol prinajmenšom jeden člen zárobkovo činný. Obyvateľov dediny finančné obmedzenie výrazne zaťažilo. Finančný vplyv nezamestnanosti na populáciu bol taký zreteľný, že poslúžil výskumníckemu tímu ako kritérium, podľa ktorého sa dali definovať štyri typy nezamestnaných: nezlomní, rezignovaní, zúfalí a apatickí. Podľa toho, koľko peňazí na hlavu bolo v rodine k dispozícii, bola aj situácia pre rôznych obyvateľov znesiteľná až úplne beznádejná. „Ak finančné prostriedky tých, ktorých sme označili ako nezlomných, definujeme hodnotou 100 jednotiek,“ píše Jahoda, jeden z autorov štúdie, „majú rezignovaní k dispozícií 88, zúfalí 74 a apatickí 56 jednotiek.“ Nezlomným sa darilo udržiavať chod svojej domácnosti, rodičia sa ďalej starali o deti a svoj všeobecný stav opisovali ako celkom dobrý, dokonca si plánovali budúcnosť a opakovane sa pokúšali nájsť si prácu. Osoby, ktoré výskumníci opísali ako apatické, však boli úplne bez energie. V najťažšie postihnutej skupine boli deti zanedbané a domácnosť upadala. Dominovala ľahostajnosť, smútok a nezúčastnenosť na situácii. Ľudia s peniazmi nezaobchádzali rozumne, tak, aby podľa možnosti naplnili svoje potreby, ale zreteľne iracionálnejšie ako v ostatných skupinách. Množili sa rodinné konflikty a alkoholizmus sa čoraz viac menil na neriešiteľný problém. Rezignovaní, ktorí na tom boli finančne o niečo horšie ako nezlomní, sa so svojou situáciou akoby vyrovnali. Nemali takmer nijaké plány do budúcnosti a zdalo sa, že stratili všetku nádej. Svoje potreby obmedzili na minimum. Napriek tomu sa väčšina z nich ďalej starala o domácnosť, deťom poskytovali potrebnú starostlivosť a svoj stav opisovali ako všeobecne dobrý. Aj skupina zúfalých udržiavala chod domácnosti a starala sa o deti, ich citový stav bol však výrazne horší. Ovládalo ich zúfalstvo, depresia, beznádej a pocit zbytočnosti o čokoľvek sa snažiť. Títo ľudia sa už nesnažili hľadať si prácu alebo zlepšiť svoje životné podmienky a ich duševný zrak sa upieral skôr ako do smutnej budúcnosti upieral do minulosti, ktorú vnímali ako dobrú. Nikto ich nepotrebuje Jahoda opisuje vývoj týchto štyroch skupín nasledovne: „Pomaly, ale bez prestania stúpa materiálny tlak… Životné nároky sa čoraz viac zmenšujú, okruh vecí a toho, čoho sa človek zúčastňoval, sa čoraz viac zmenšuje, energia, ktorá mu ešte ostáva, sa čoraz viac sústreďuje na udržanie životného priestoru, ktorý sa ustavične zužuje… Zistili sme, že pravdepodobne ide o rôzne štádiá psychického zosuvu… Na konci… je zúfalstvo a rozpad.“ Postupný rozpad sa konkretizuje v zmenenom vnímaní času. Osobitne to platilo pre nezamestnaných mužov, ktorí, ako sa ich manželky sťažovali, chodili na obed neskoro, hoci neboli v časovej tiesni. Merania rýchlosti chôdze na ulici ukázali, že muži sa pohybovali pomalšie a častejšie sa zastavovali ako ženy, ktoré pracovali v domácnosti. Z dotazníkov týkajúcich sa využívania času sa dalo usúdiť, že ich dni stratili pôvodný obsah a stali sa jednotvárnejšími. Podstatné body, ktoré umožňovali orientáciu v čase, boli hlavné jedlá. Ostatný čas trávili ľudia posedávaním, prechádzkami a postávaním na ulici. Hoci nezamestnaní mali zo začiatku materiálne aj morálne podmienky na to, aby čas trávili zmysluplne, napríklad čítaním kníh, nevyužívali ich. Nedele a sviatky tiež stratili svoj význam. Okrem toho, že nezamestnaní stratili časovú štruktúru, intenzívne cítili, že ich nikto nepotrebuje. Lebo mimo rodiny spája jedinca so spoločnosťou a poskytuje mu pocit vlastnej užitočnosti práve pracovisko. Navyše sa medzi nezamestnanými šírila rezignácia. Hoci sa zdá samozrejmé, že bezvýchodisková situácia sa odrazí aj na vzťahoch s najbližšími, autorom sa nepodarilo úplne dokázať vzťah medzi nezamestnanosťou a rodinnou harmóniou. Podľa ich štúdie sa príslušníci harmonických rodín pod vplyvom nezamestnanosti ešte silnejšie primkli k sebe. V iných rodinách viedla nezamestnanosť k tomu, že na povrch prerazili dovtedy latentné konflikty a hádky viedli niekedy až k rozchodu partnerov. Deklasovaní a odpísaní Tieto výsledky pochádzajú zo štúdie, o ktorej by sa dalo predpokladať, že dnes už stratila svoju aktuálnosť. Kultúrne a spoločenské zmeny viedli k tomu, že do popredia sa čoraz viac dostávajú psychologické, nie materiálne dôsledky nezamestnanosti. Finančný vplyv nezamestnanosti je však doteraz nezanedbateľný! V istom výskume udalo len 18 percent nezamestnaných, že netrpia finančnými ťažkosťami. Finančné starosti sa odrážajú predovšetkým v obmedzení spotreby a siahnutí na úspory. Deväť percent nezamestnaných nedokáže viac platiť nevyhnutné životné náklady a pätnásť percent sa musí zadĺžiť. Hoci materiálna situácia je v súčasnosti napriek tomu neporovnateľne lepšia ako v čase marienthalskej štúdie, ostali psychologické dôsledky nezamestnanosti aj po sedemdesiatich rokoch prakticky nezmenené. Rovnako ako v minulosti, aj dnes spôsobuje strata zamestnania, vyšmyknutie zo zabehaného životného rytmu s jeho striedaním práce a voľného času problémy v organizácii každodenného života. Vylúčenie z pracovného procesu sa aj dnes spája s hlbokým zneistením životnej perspektívy jednotlivca, rovnako ako so zážitkom sociálnej izolácie, závislosti a bezmocnosti. Ten, kto sa dnes nespráva podľa ekonomického diktátu, sa síce nepotopí pod hladinu hneď, ale na jeho horizonte sa objaví deklasovanie. Psychologické organizácie uverejnili v roku 1983 v časopise Psychologie Heute súhrn aktuálnych poznatkov a deštruktívnych vplyvoch nezamestnanosti, ktorý tu citujeme doslova: „Okrem ekonomického schudobnenia a spoločenského zostupu, ktorý mnohých nezamestnaných postihne (len dve tretiny nezamestnaných, ktorí boli vroku 1981 [v Rakúsku, pozn. prekl.] prihlásení na úrade práce, dostávali podporu v nezamestnanosti alebo sociálnu podporu), dokázal psychologický výskum mnohoraké škodlivé psychologické vplyvy nezamestnanosti. Stigmy nezamestnanosti V súvislosti s nezamestnanosťou možno na úrovni kolektívneho správania dokázať nasledovné vplyvy: – zvýšená kriminalita, predovšetkým medzi mladistvými – zvýšený počet hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach – zvýšený počet drogovo závislých, samovrážd a pacientov s depresívnou symptomatikou – zvýšenie počtu psychosomatických ochorení (srdcovocievnych chorôb, žalúdočných vredov, chorôb pohybového ústrojenstva) – zhoršenie mnohých duševných porúch U jednotlivých nezamestnaných vedie nezamestnanosť k – zníženiu sebadôvery, ale aj k zmenšeniu dôvery voči druhým ľuďom – depresii, fatalizmu a apatii, ktorá je posledných stupňom rezignácie dlhodobo nezamestnaných, ktorá sa spája s pocitom vlastnej zbytočnosti a beznádeje – zvýšenej sociálnej izolácii – obviňovaniu vlastnej rodiny U príbuzných nezamestnaných môžeme pozorovať nasledovné zmeny: – zvýšený počet rodinných konfliktov pri súčasnej neúčasti na spoločenskom živote – u detí nezamestnaných zvýšený počet vývinových porúch (napríklad emočná labilita, antisociálne správanie), zhoršený školský prospech, poruchy správania v rodine (problémy s prijímaním autority nezamestnaného otca) U ľudí, ktorí prácu majú, vedie zvýšenie miery nezamestnanosti v spoločnosti a s tým spojený strach zhroziaceho prepustenia k – zvýšeniu tlaku vyžadujúceho výkon – zvýšeniu tlaku konkurencie, čo vedie k zníženej solidarite spolupracovníkov – zníženiu počtu dní strávených na PN Text je z knihy Erich M. Kirchler: Wirtschaftspsychologie, Grundlagen und Anwendungsfelder der Ökonomischen Psychologie – Ekonomická psychológia, základy a možnosti aplikácie ekonomickej psychológie, HogrefeVerlag, Göttingen, 1999 Preložila Svetlana Žuchová. Medzititulky Slovo
