Provokačne

Ivana Mikloša najal na Ukrajinu pani Nulandovou najatý politik (oficiálne sa stal šéfom poradcov ukrajinskej ministerky financií Natalie Jareskovej.) Má splniť zadanie, ako spraviť daňové reformy a túto prácu bude vykonávať bezplatne.

Po tejto správe som si všimla na Slovensku veľa emócií. (Nečudujem sa.)

Ale zvažujme spolu: je Ivan Mikloš úspešný politik? Nesporne a jednoznačne. Úspešne rozpredal do zahraničia majetok Slovenska, úspešne zaviedol dane, ktoré pomohli bohatnúť bohatým (minister financií). Tí, ktorým priniesla jeho transformácia ovocie, ho vysoko vyzdvihujú. Dodnes.

Treba dodať, že o svoje politické posty sa vždy uchádzal vo voľbách, do vlády sa dostal vždy na základe volebného mandátu. A nezabudnúť, že „transformácia“, teda majetkový prevrat, prišla po vyprázdnení reálneho socializmu, keď dovtedajší politici úplne vyčerpali dôveru občanov. Ľudia uverili, že prišla sloboda. Pod rúškom skrytého hesla: Všetci nemôžu mať všetko, ale všetko môže mať každý! Toto heslo sa veľmi pekne uplatnilo v Čile – len na rozdiel od nedôveryhodných papalášov bol v Čile na čele štátu dôveryhodný socialistický prezident. No tak ho zastrelili…

Áno, od roku 1989 máme na Slovensku slobodné voľby. A áno, na rozdiel od tých prvých, na ktorých sa zúčastnilo vyše 95 percent občanov, sa už takmer polovica slovenských občanov k voľbám neunúva. Preto vládnu tí, ktorí dokážu vytvoriť koalíciu spravidla z jednej tretiny občanov. To bol aj prípad „reformátorov“. Ale to nie je ich chyba. Ani Miklošova. To, že jeho politika nenarazila na výrazný odpor, je jeho politický úspech. Dôsledky sú síce citeľné – ale ako sa dajú zmerať, ak ľuďom prekážajú viac „socky“, no nie politiky elít, ktoré ich ponižujú a zbedačujú? Tlak zdola v podstate neexistuje. Je to v kultúre spoločnosti, a predovšetkým jej inteligencie, ktorá rezignovala na sociálny štát, ale to nie je vina Ivana Mikloša.

A ešte inak – čo by sa bolo stalo, ak by tá politika bola narazila na odpor? Revolúcia? Vojna? Koho proti komu? A s akým výsledkom, keď sú karty celosvetovo rozdané a žiadni proletári žiadnych krajín sa nekonajú?

V tomto svetle mi vychádza, že Ivanovi Miklošovi (a áno, aj tomu Porošenkovi a tomu najatému Jaceňukovi) treba želať, aby v tej na hrane balansujúcej Ukrajine mal úspech. Lebo alternatívou je Parubij… (Žiaľ, podobne je to všade na svete.) No a teraz sa do mňa pustite. Lepšie by bolo bez emócií. 

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter