Na obchodovanie s deťmi sa podobá „náborová kampaň“ niektorých stredných škôl na Slovensku. Získali sme dôkazy, že školy dokonca ponúkajú výchovným poradcom na základných školách peniaze za každého žiaka, ktorého presvedčia, aby išiel študovať práve na ich strednú školu. Výchovný poradca by mal pritom žiakom radiť nestranne, aby profil a zameranie školy čo najviac vyhovovali ich schopnostiam a nadaniu. Jedna rozhorčená mamička z Bratislavy nám nedávno poslala list, v ktorom nás upozornila na zvláštne praktiky istej strednej školy. „Najneetickejšie na tejto veci je, že práve výchovný poradca na škole je platený za to, aby podával rodičom čo najpresnejšie a najobjektívnejšie informácie o stredných školách,“ píše čitateľka. „Rodič si potom môže slobodne, bez ovplyvňovania zvoliť školu podľa informácií, ktoré dostal.“ Nezaplatená robota Práca výchovného poradcu v skutočnosti nie je adekvátne zaplatená. Zhodli sa na tom viacerí učitelia základných škôl, ktorých sme oslovili. Výchovní poradcovia by sa pritom tejto činnosti mali venovať najmä mimo riadnych vyučovacích hodín, čo je veľmi náročné, lebo aj bez toho sú čoraz vyťaženejší. „Určite je to robota navyše a to ohodnotenie vychádza z reálnych možností a situácie, ktorú v rezorte máme,“ hovoria ľudia z oblasti školstva. Slová „reálne možnosti“ školstva pritom nie je ťažké dešifrovať. Peniaze v rezorte nazvyš nie sú a odmeny učiteľov sú mizerné. „Podľa mojich skúseností sa tejto činnosti venujú učitelia, ktorí si ju vybrali dobrovoľne, ale úroveň ich práce je rôzna, lebo aj bez toho jej majú dosť,“ tvrdí riaditeľka súkromného gymnázia a súkromnej obchodnej akadémie na Kremnickej ulici v Bratislave Ivona Podstavková. Zdá sa jej, že žiaci na základných školách často nedostávajú všetky potrebné informácie, aby sa mohli rozhodnúť naozaj objektívne. „Okrem toho sa čoraz menej žiakov priamo obracia na výchovných poradcov.“ A tí sa, naopak, sami od seba na žiakov neobracajú takmer vôbec. Rodičia a ich deti, ktoré končia základnú školu, sa najčastejšie rozhodujú podľa záujmu, akým smerom sa ďalej chcú profesijne uberať. Konkrétnu školu v danom odbore potom vyberajú najčastejšie podľa lokality, aby bola čo najbližšie k miestu ich bydliska. Občas rozhodujú aj skúsenosti a odporúčania známych, iba mimoriadne sa však stáva, že si sami, iniciatívne vyhľadávajú bližšie informácie o školách, ktoré prichádzajú do úvahy, porovnávajú ich ponuku ďalších činností, krúžkov, technické a priestorové vybavenie a pod. Biznis na školách Kruté a často nezmyselné pravidlá „slobodného trhu“ už panujú aj medzi strednými školami. „Na jednej strane je čoraz menej detí, na druhej vzniklo veľa rôznych škôl, a tak sa o študentov treba biť,“ vysvetľuje I. Podstavková. Aj jej škola sa usiluje naháňať budúce „ovečky“, ako sa len dá. „Rozosielame na školy informačné materiály, máme bohatú internetovú stránku, ktorú robili samotní študenti, a práve oni chodia a rozdávajú letáky aj pred základnými školami.“ Ide jednoducho o tvrdý biznis. Najmä pre súkromné, ale už aj pre verejné stredné školy znamená každý študent istý prísun peňazí. Získať ho preto treba za každú cenu. A tak sa objavil list, ktorý istá súkromná stredná škola rozoslala výchovným poradcom na základných školách. „V prípade, že by ste boli ochotní vynaložiť väčšie úsilie na propagáciu našich študijných odborov, bude vám vyplatená za každého študenta, ktorého prijmeme na denné štúdium na našej škole, odmena 1000,- Sk na žiaka,“ píše sa v liste. Nejde pritom o žiadne „kešovky“. K listu bola priložená aj „dohoda o vykonaní práce, ktorú prosíme v prípade vášho záujmu vyplniť a odovzdať. Jednu vám pošleme podpísanú späť, jedna zostáva pre naše personálne oddelenie“. Takže celkom oficiálna provízia za získané duše 15-ročných detí! „Mzdy vyplatíme na váš účet prevodom,“ sľubuje škola výchovným poradcom. Existenciu tohto listu nám potvrdilo aj vedenie školy. Ľudia, s ktorými sme hovorili, boli z nášho zistenia evidentne nervózni, napriek tomu svoj krok obhajovali: „Ide nám iba o to, aby si výchovní poradcovia dali viac záležať na propagácii našej školy. Aby naše letáčiky a ďalšie informácie nezostali v zásuvkách, ale aby sa určite dostali k žiakom, hoci sami o to nepožiadajú.“ Robia to všetci Podľa vedenia tejto školy to nie je neetické. „Nechceme, aby svojich žiakov klamali či zavádzali. Navyše výrazná väčšina výchovných poradcov, ktorým sme list poslali, to odmietla a podpísané zmluvy nám naspäť neposlala.“ Problém je v tom, že nikto presne nevie, aké metódy bude príslušný učiteľ používať. Súkromná škola pritom nedáva peniaze podľa počtu rozdaných letákov či hodín, strávených s budúcimi stredoškolákmi a ich rodičmi. Jedinou šancou, ako sa dostať k tisíckorunovej odmene, je dostať svojho žiaka na inkriminovanú strednú školu a nie inde. „Tento spôsob sa mi vidí ako veľmi nečestný a na školu, ktorá si chce takto nechutne získať žiakov hneď od začiatku, by som svoje dieťa nikdy nedala,“ reaguje bratislavská mamička. Lenže tento prípad nie je ojedinelý, hoci MŠ SR tvrdí opak. „O takejto praxi nemáme žiadne informácie a ani dôkazy, že by sa niečo také naozaj dialo,“ povedal pre SLOVO tlačový tajomník ministerstva školstva Branislav Kužela. „Podľa toho, čo ja viem, je takýto systém čoraz rozšírenejší. Dokonca som počula, že ho využívajú už aj verejné školy, hoci netuším, z akých zdrojov to finančne kryjú,“ kontruje Ivona Podstavková. Ani podľa nej to nie je neslušné. „Riaditeľ sa musí postarať, aby škola fungovala, aby o ňu prejavilo záujem čo najviac žiakov,“ argumentuje. „Potom si je z čoho vyberať a aj my sme vždy radi, keď môžeme prijímať iba študentov, ktorí objektívne spĺňajú predpoklady na úspešné dokončenie stredoškolského štúdia.“ Podľa I. Podstavkovej aj týmto školám ide o kvalitu, nie o študentov za každú cenu. Peniaze za študentov Lenže jej slová prezrádzajú, že vyberať si dobrých študentov školy môžu iba vtedy, ak sa im hlásia. Ak nie, musia brať každého. A najmä v prípade súkromných škôl sú opodstatnené vážne pochybnosti o tom, či sa slabých žiakov počas štúdia zbavujú. Veď ich prežitie závisí od počtu študentov, podľa neho totiž dostávajú dotáciu od štátu a každý zo študentov predstavuje aj ďalší slušný príjem v podobe nemalého školného. Veľa v tomto smere napovedajú aj čoraz častejšie výhrady vysokoškolských učiteľov k úrovni absolventov stredných škôl. Hoci v prípade, o ktorom píšeme, ide o zmluvu „o propagácii študijných odborov“, peniaze sa vyplácajú iba za získaných študentov. Toto možno len ťažko nazvať inak ako obchodovanie s deťmi. Ministerstvo školstva však od neho dáva ruky preč: „V tejto dobe sú už kompetencie prenesené na samosprávu.” Lenže práve súčasné vedenie rezortu presadzuje stále viac „trhových princípov“ do vzdelávacieho systému. Nečudo, že samotné vzdelávanie potom ustupuje bokom a hlavné slovo dostávajú peniaze. Iba tie však kvalitu absolventov nezabezpečia. Z vyjadrení Ivony Podstavkovej je jasné, že riaditelia, minimálne súkromných stredných škôl, sa musia sústrediť na ekonomické prežitie svojich ústavov. Hodnotenie kvality neexistuje a ani ho netreba. Tento trend sa totiž prejavuje aj na vysokých školách, o študovaní a doštudovaní rozhodujú predovšetkým peniaze, ktoré študent predstavuje. Vytváranie priestoru na súkromné podnikanie a zavádzanie trhových prvkov v základnom vzdelávacom systéme neprináša na Slovensku zlepšovanie kvality. Iba sa viac obchoduje. Je to všeobecný trend. Nie je to chyba či podvod jednej prešpekulovanej školy, ale nevyhnutný výsledok systému, ktorý sa tu zavádza. Preto sme sa rozhodli, že onú súkromnú strednú školu menovať nebudeme. Aby sme totiž boli spravodliví, museli by sme na tomto mieste zverejniť celý zoznam. A skutočných vinníkov v ňom aj tak nenájdete.
