Milo ma potešilo, keď mi známi pripomenuli, že ožilo legendárne, v povstaní založené nové SLOVO a že v ňom bolo spomenuté aj moje meno.
V rozhovore s českým ministrom kultúry Pavlom Dostálom Biť sa o to, aby bol svet dobrý (SLOVO č. 3/2001) spomínate aj našu skupinu českých a slovenských účastníkov Povstania, ktorá sa po jeho dočasnom potlačení presunula z Banskej Bystrice cez Donovaly na hrebeň Nízkych Tatier až do tábora I. čs. partizánskej brigády. Áno, boli v nej aj Jan Šverma a Rudolf Slánský, ktorí v ťažkých chvíľach odmietli opustiť bojujúce Slovensko.
Ešte viac ma upútalo, že ste mali odvahu spomenúť obrazoborcov, meničov dejín, aj fanatikov, akých má Slovensko v Čadci. Tu chceli premenovať nemocnicu Ivana Hálka a demontovali pomník Petra Jilemnického, ktorý pre Kysuce a jeho ľud urobil viac ako všetky tamojšie „vlastenecké“ panstvá. Pražania likvidujú hrdinov, dokonca aj národných a slovenských. „Nie som za odstránenie pamiatky Jana Švermu,“ odpovedal vám minister Dostál, „lebo z dejín nič dejinného vygumovať nemožno“.
V rozhovore s medzinárodne uznávaným spisovateľom Ladislavom Ballekom Som epik, musím myslieť na všetko (SLOVO č. 10/2001) kladiete veľvyslancovi SR v Prahe otázku: „A čo Šverma? Položil život v slovenských horách. Zabudneme?“ L. Ballek odpovedá: „Ak by mala socha ležať pohodená kdesi v lapidáriu, previezli by sme ju radšej k nám, do Lomnistej doliny alebo Banskej Bystrice.“ Správne! Šverma je národný hrdina, aj slovenského národa, vlastenci, pamätajte! Ballek je aj proti premenúvaniu ulíc – Malinovského a Čs. armády. Lebo Bratislavu a Československo predsa ktosi oslobodil a aj bez historika vieme, že „sloboda nám nespadla z neba“.
Prajem redakcii, ktorá pomaly jediná má pamäť pre novšie slovenské dejiny, aby skúsila teraz, v predvečer výročia slávneho SNP pripomenúť mená a úctu k tým, ktorí sa zaslúžili o to, že sme vôbec tu.
Dragutin Šmidke, účastník SNP
