Celý život prebieha skutočný nádherný dej, príbeh s teplom aj chladom. Keď ho človek plne prežíva, cíti pot aj zimomriavky, sladkosť aj horkosť momentálnej chvíľky. Ak človek žije v rovnováhe a harmónii so všetkými svojimi orgánmi a zmyslami svojho tela, v súlade s prírodou, nebom aj zemou – vesmírnymi zákonmi. Svoje vlastné príbehy má telo, aktívna myseľ, srdce, duša aj duch – cit človeka.
Svoje príbehy majú pracovité aj lenivé, vráskavé aj pestované ruky…
Čo všetko už videli, a stále majú čo vidieť a pozorovať naše oči, poškuľovať po tom či onom, vo väčšine prípadov (bez)významnom…
Koľko miliárd príbehov sa napočúvali všetky ľudské uši… A stále majú čo počúvať, pretože ústa rečnia a rečnia… rečnia… do omrzenia. Iba občas si však aj čosi zaspievajú.
A koľkože to vôní si pamätá čuch, koľko chutí chuťové kalíšky na jazyku, ktoré raz jedno prijmú, tamto, iné, zasa odmietnu…
Tak či onak, keď Príbeh splní svoje krátke či dlhšie životné poslanie, zamáva nám ako motýľ alebo babie leto letu a zostane len tiché rozlúčenie – spomienky. V každom z nás (u niekoho viac, u niekoho menej) však zostáva stopa aspoň ako na piesku morská pena, ako odtlačky detských rúk na prsníkoch matky či v kolíske, ako vôňa rozkvitnutého stromu, keď od neho pomaly odchádzame, ako malý chĺpok po pohladení psíka, ako život rosy za rána…
Stopy príbehov zostávajú v mysli, aj kdesi v našom hlbokom podvedomí. Niekto ich zachytí a potom uvoľní v piesni, básni, kronike, encyklopedických spisoch dejín s prísnym dôrazom na detaily, niekto s humorom pre seba, pre deti, pre iných… Zobudených aj tých, ktorí prídu… A aj tak je každý životný príbeh o Bohu, Kristovi, o Budhovi, O ČLOVEKU z Biblie, Talmudu či Koránu…
Úryvok z knihy Rozuzľovávanie a iné roz-d-umy
