Peter Jackson, režisér filmovej podoby Pána prsteňov
Prišiel na svet ako jedináčik v pobrežnom mestečku na Novom Zélande (1961). Filmovať začal, keď mu rodičia k ôsmym narodeninám kúpili osemmilimetrovú kameru. Hrané snímky boli krátke, ale už niesli rukopis, ktorý Petra preslávil: pôsobivé triky pri malých nákladoch. Ešte ako tínedžer na simuláciu streľby v „druhej svetovej vojne“ vypichal do celuloidu dierky, takže pri premietaní vznikol dojem, že zbraň naozaj páli. Väčšou prácou sa zúčastnil na miestnej súťaži na podporu amatérskeho a detského filmu. Išlo o fázovanú animáciu o monštre, ktoré ničí mesto. Ako dvadsaťdvaročný nakrútil film, ktorý zmenil jeho život. Bad Taste (u nás na videu ako Vesmírni kanibali) je o mimozemšťanoch, ktorí pristali hladní na Zemi, aby jedli mozgy. Nakrútil ho kamerou zo starinárstva za 250 dolárov, s priateľmi a miestnymi obyvateľmi ako hercami. Sám robil takmer všetko: réžiu, produkciu, kameru a ešte aj množstvo úloh, vrátane hlavného hrdinu Dereka. Latexové modely vyrábal doma v rúre v kuchyni, čím rodinu, ktorá ju nemohla používať, nútil jesť iba párky. Trvalo štyri roky, kým film dokončil. Priateľ, ktorý pracoval vo filmovom priemysle, ho presvedčil, že na diele by sa dalo aj zarobiť, a zariadil jeho premietanie v Cannes. Bad Taste si svojským humorom a hŕbou trikov – realistických, aj pre milý amaterizmus fraškovitých – podmanil divákov, odštartoval ťaženie za cenami a stal sa kultovou klasikou. Jackson sa vzdal miesta v miestnom fotografickom obchode a pustil sa do profesionálneho režírovania. Prvou prácou bola bábková snímka o permanentne súložiacich, fetujúcich, porno nakrúcajúcich a strieľajúcich plyšových zvieratkách Meet the Feebles. Nasledoval komediálny horor Braindead (Živí a mŕtvi) ako variácia na zombie filmy. Oscara za scenár a Strieborného leva v Benátkach získal za Heavenly Creatures (Nebeské stvorenia). Vznikli na motívy skutočnej udalosti: dve mladé dievčence sa trocha zjašili, čo vedie od smiechu k mŕtvolám. Film objavil Kate Winsletovú. Dokument Forgotten Silver rozpráva o zabudnutom novozélandskom géniovi, ktorý už začiatkom 20. storočia vymyslel farebný film. Neuveriteľne presvedčivé dielo až na to, že je všetko vymyslené a génius nikdy nejestvoval. Frighteners je tradičný duchársky príbeh s Michaelom J. Foxom v hlavnej úlohe. Najdrahšia produkcia všetkých čias – trilógia Pán prsteňov je jeho šiestym filmom. Premiéry jednotlivých častí sa uskutočnia vždy s odstupom roka. Peter Jackson často zasadzuje svoje diela do novozélandského Wellingtonu, kde vlastní dva domy. Žije s Frances Walshovou, s ktorou píšu spoločné scenáre. Oboch po úspešnej premiére Pána prsteňov novozélandská vláda za zásluhy povýšila do rytierskeho stavu. Rozprávanie o bohatierskej misii Froda Pytlíka, hobita z Krajiny, účastníka veľkej vojny o prsteň, porovnávajú s Homérovou Odysseou, Ossianovými spevmi MacPhersona a Kalevalou. Rozhodnutie sfilmovať túto legendárnu epopeju asi nepatrilo k najľahším. Zničiť jej ducha je totiž veľmi jednoduché. – Máte pravdu. Koniec koncov hovoríme o jednej z najlepších povestí minulého storočia. Podrývači považujú Pána prsteňov za literárnu variáciu na tému škandinávskych alebo germánskych bájí. Vzdelanec a znalec európskej kultúry profesor Tolkien naozaj čerpal z dvoch mytologických žriediel: nordicko-pohanského a židovsko-kresťanského. Napriek tomu stvoril svet naskrze pôvodný s vymyslenou geografiou a históriou. Aby zdokonalil ilúziu Stredozeme, zahltil ju ohromným počtom podrobností, vybavil mapami, kalendárom významných udalostí… Edmund Fuller sa nazdával, že Pán prsteňov je alegória, kde kresťanské ideály Západu čelia fašizmu a komunizmu. Iní bádatelia sa pokúšali dokázať, že dejiny boja slobodných národov Stredozeme so Sauronom tvoria zašifrovaný popis stredovekých zápasov kresťanskej Európy s vyznávačmi Mohameda. Boli aj smelšie výklady, podsúvajúce, že prsteň je symbolom atómovej bomby. – Aby som sa nesmial! Pre mňa je tá kniha predovšetkým rozprávaním o zasvätení. O dozrievaní Froda, ktorý pod svojimi typicky hobitskými vlastnosťami – obľubou pokoja a pohodlia, aj istým konvenčným myslením – odkrýva inú osobnosť: milovníka dobrodružstiev a umelca. Zároveň tu ide i o moc priateľstva, ktoré vládze vydržať vo svete zápoliacich protichodných síl. To znie ako rozprávka… – Skôr báj vytvorená na spôsob gréckych mýtov. Tolkien urobil všetko pre to, aby ním vybudovaný svet zapadol do tradície anglickej kultúry a chápali ho rovnako ako iné predhistorické príbehy. Profesor pristupoval k svojmu dielu s neslýchanou vážnosťou. Napísal niekoľko zväzkov Histórie Stredozeme, ktoré obsahujú kozmogóniu, prehistóriu sveta, ako aj udalosti jeho troch kníh. Rozmach a precíznosť epopeje udivujú. Nedostatok akýchkoľvek nepresností v rovine času a miesta deja umožňuje ponímať Pána prsteňov ako kroniku. Rozhodli sme sa teda nakrútiť svojský historický film, odohrávajúci sa vo veľmi vzdialených dobách. Bližší konvencii dobrodružného filmu než fantasy. Dnes sfilmujú každú úspešnú knihu, na Pána prsteňov si však spomenuli pomerne neskoro. Prečo? – To nie je tak. Záujem o Tolkienovu trilógiu bol vždy veľký. V Spojených štátoch ju dokonca pokladali za významnú knihu generácie kvetinových detí čiže hippisákov, rovnako ako Hesseho Stepného vlka. K prvým bezvýsledným pokusom preniesť ju na plátno pristúpili už v 60. rokoch. V ďalšom desaťročí zariskoval avantgardný umelec Ralph Bakshi. Žiaľ, sily mu vystačili iba na nakrútenie prvej časti. Urobil animovaný film s niekoľkými hranými scénami na dôvažok. Jeho verzia, pripomínajúca drogovú víziu, nevzbudila nadšenie. Mňa osobne navnadila prečítať si pôvodinu. A príčin, prečo za štyridsať rokov nijaký režisér nenakrútil celú knihu, je veľa. Kľúčovou otázkou ostáva, pochopiteľne, jej rozsah. Bohatstvo trilógie nemožno vtesnať do 120 minút bez okyptenia obsahu. Ďalšiu ťažkosť tvorí technika: Ako ukázať vierohodne svet elfov, trpaslíkov, hobitov? Georg Lucas, Francis Ford Coppola, John Boorman mali tiež na muške adaptáciu Pána prsteňov. Vzdali sa, lebo sa im to videlo neuskutočniteľné. Čo presvedčilo vás, že sa to jednako dá? – Rozhodnutie producenta Saula Zaentza, že urobíme nie jeden, ale tri filmy, ktoré zachytia trilógiu v plnom rozsahu. Miesto troch produkcií časovo rozložených, ako v prípade ságy o Hviezdnych vojnách, sme nakrútili tri plnometrážne filmy súčasne. Zasvätili sme tomu 274 filmovacích dní, úhrnom štyri a pol roka práce. Umožnilo to usporiť kopu peňazí a vtisnúť celku jednoliaty umelecký tvar, do každej časti vniesť tú istú kvalitu. Produkčné náklady prekročili niekoľko sto miliónov dolárov. Najdrahší film v dejinách – Titanic stál menej. – Nezabúdajte, prosím, že náklady stále rastú. Hollywoodsky film s hviezdnym obsadením teraz vyjde zhruba na 120 miliónov dolárov. Náš dosiahol 300 miliónov. Teda necelých sto miliónov na film. Na takú zložitú produkciu to azda nie je veľa. Po nevydarenom experimente Ralpha Bakshiho sa Tolkienovi dediči nestavali priateľsky k ďalším pokusom o sfilmovanie Pána prsteňov. Pocítili ste tlaky z ich strany? – Majiteľom práv na nakrútenie je producent Saul Zaentz, ktorý prispel aj k vzniku prvej verzie v Bakshiho réžii. Práva zakúpil od vlastníkov štúdií United Artists začiatkom 70. rokov. Vtedy z nezdaru vyvodil závery a k téme sa vrátil až nedávno. Zaentz sa rozprával s Tolkienovými dedičmi. V ranej etape príprav im predstavil náš scenár. Nik sa, našťastie, necítil podvedený. Vydali vyhlásenie, že sa nebudú do nášho diela miešať. Nijaké nátlaky neboli ani zo strany štúdia New Line. Dali mi voľnú ruku. Aj v otázke obsadenia. To ja som nesúhlasil s účinkovaním Seana Conneryho, lebo má prisilnú osobnosť a mohol mi prevalcovať film. A tak si Gandalfa zahral Ian McKellen. Spomínali ste technické ťažkosti, ktoré odrádzali iných režisérov ochotných zmerať sa s epopejou. A čo vy? – Ako Tolkienov oddaný obdivovateľ som tak dlho čakal na nakrútenie trilógie, až som pochopil, že si ju musím nakrútiť sám. Viete, každý čitateľ si predstavuje hrdinov ináč. Keď sa pohrúžime do spletitej výstavby knihy, radi zabúdame na telesné proporcie medzi postavami. Či sú elfovia menší ako hobiti alebo naopak, nehrá veľkú rolu. Naproti tomu vo filme, najmä takom vernom Tolkienovi a takom realistickom ako môj, je podstatná každá podrobnosť. Najťažšou výzvou bolo stvoriť sugestívnu filmovú skutočnosť bez gýčovitej konvenčnosti. Ako ste to dokázali? – Prezradím vám trik. Použili sme dve do detailu totožné dekorácie, s jediným rozdielom – odlišovali sa veľkosťou. V menších sme nakrúcali výjavy, kde sú hrdinami ľudia, vo väčších vystupovali hobiti. Vďaka tomu mohli nizučkých hobitov stvárniť normálni herci. Keď vidíte obrovského čarodeja Gandalfa stáť oproti vzrastom neveľkému hobitovi Bilbovi Pytlíkovi, až vtedy si začnete uvedomovať, o čom ten príbeh vôbec je. Zrážka malých národíkov s mocným, neznámym svetom – to je základná skúsenosť, o ktorej treba vo filme rozprávať. Kto rozhodoval, ako má vyzerať J. R. R. Tolkienom vymyslený svet a rasy Stredozeme: elfovia, trpaslíci, orkovia, trolovia a, samozrejme, hobiti, o ktorých profesor Tolkien napísal, že sú ako ľudia, iba menší? – Pri príprave filmu sme konzultovali s bývalými Tolkienovými študentmi. Pozvali sme na pľac najväčšie autority z oblasti tolkienológie. Pozorne sme načúvali ich radám, študovali sme neznáme poznámky spisovateľa a jeho škice. Prezreli si všetky jestvujúce ilustrácie. Zamestnali sme Alana Leeho, ktorý k trilógii vydal 50 najslávnejších farebných obrázkov, ako aj Johna Howeho – grafika navrhujúceho kalendáre, plagáty, komiksy s podobizňami hrdinov Pána prsteňov. Na ich základe sme vytvorili čo najrealistickejší obraz filmových postáv. Rovnako starostlivo sme pristupovali k jazykovým otázkam. Až po hranice nezrozumiteľnosti? – Príbeh sa odohráva na zemepisných šírkach zodpovedajúcich pobrežiam Európy, presnejšie oblastiam Stredozemného mora a hobiti výrazne pripomínajú Angličanov s ich zmyslom pre zdravý rozum a bravúrnu odvahu. Rozličné jazyky, používané postavami, vznikli ako dôsledok Tolkienových štúdií reči germánskych, keltských, fínskych a weleských kmeňov. Na plátne pôsobí naozaj veľkolepo, keď Cate Blanchettová alebo Liv Tylerová rozprávajú jazykom elfov. To nie je všetko. Pokiaľ sa elfovia rozprávajú medzi sebou, používajú dialekt nezrozumiteľný pre hobitov. Lenže keď sa obracajú na cudzích, prechádzajú na ich nárečie. Tie nuansy sme zachovali a nezrozumiteľné repliky sme zabezpečili prekladom čiže titulkami. Dôležitú úlohu hrajú zbrane. – Zamestnali sme rezbárov a kováčov – znalcov zbraní používaných v stredoveku. Kde ste nakrúcali exteriéry? – U nás na Novom Zélande. Nielen z finančných dôvodov, ale aj vzhľadom na pôvabnú a zároveň hrozivú podobu krajiny. Vzniklo mnoho scén pomocou počítača? – Celý materiál sme pustili cez počítač, ktorý ho overil a zjednotil akosť obrazu. Časť výjavov sme nahrali vo virtuálnom štúdiu. V hromadných alebo bojových výjavoch sme využili program, ktorý umožnil každej zo znásobených postáv dodať individuálne črty. Nemohli sme predvídať, ako sa tí virtuálni ľudkovia zachovajú. Dochádzalo k zábavným situáciám, keď sme si mysleli, že protivníka napadnú, no oni poplašení utekali, obávajúc sa boja zblízka. Počítače sa prejavili rozumnejšie ako ľudia? – V tomto konkrétnom prípade áno. Neobávali ste sa konkurencie Harryho Pottera? – Kdeže! Moje deti zbožňujú Harryho Pottera. Knihy o ňom im čítam na dobrú noc. Mladí ľudia očarení mágiou a černokňažníkmi nájdu tieto námety prirodzeným spôsobom rozvinuté u Tolkiena. A starší, ktorí poznajú Pána prsteňov, prídu bez vyzvania.
S hosťom SLOVA sa zhováral Miro Procházka, Varšava
