Preteky v zbrojení

Tridsiata štvrtá výročná správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institute) SIPRI YEARBOOK 2002 prináša znovu viaceré znepokojujúce informácie o trendoch vo vývoji bezpečnostnej oblasti. Správa s týmto názvom vychádza od roku 1987 a má pevnú štruktúru, ktorá obsahuje tri základné časti: Bezpečnosť a konflikty, Vojenské výdavky a zbrojenie, Proliferácia, kontrola zbrojenia a odzbrojenie. Z obsahu najrozsiahlejšej bezpečnostnej ročenky nezávislej inštitúcie na svete sa zameriame na vybrané údaje a hodnotenia v oblasti ozbrojených konfliktov a vojenských výdavkov. Úvodná stať ročenky, ktorá tradične charakterizuje jej pohľad na aktuálne meritórne problémy svetovej bezpečnosti, sa tentoraz venuje globálnej bezpečnosti po 11. septembri 2001. Zdôrazňuje sa v nej, že teroristické útoky na USA znamenali medzník v medzinárodných bezpečnostných procesoch, ktorý zmenil politiku a vzájomné vzťahy USA, Ruska a mnohých ďalších krajín a boj s terorizmom sa stal záležitosťou najvyššej priority. Kvalitatívne nové fenomény a zmeny vo svete volajú po nekonvenčných prístupoch. V podmienkach globálnych rizík musia byť aj odpovede globálne. Aj pozitívne i negatívne procesy vo svete majú globálny charakter a navzájom sa dialekticky ovplyvňujú. V súčasných medzinárodných vzťahoch sa medzi jednotlivými aktérmi väčšmi vyžaduje kooperácia ako rivalita. Najväčšou výzvou už nie je boj o moc ani teritoriálna expanzia, ktorá dominovala v koloniálnej ére, ale zvládnutie nových hrozieb – globálneho terorizmu, nelegálnej proliferácie zbraní hromadného ničenia a organizovaného zločinu na jednej strane a lokálnych a regionálnych konfliktov na druhej strane. Vytváranie kooperatívneho bezpečnostného systému vyžaduje vypracovanie nových princípov a noriem primeraných potrebám súčasného sveta. Aj medzinárodné organizácie musia prehodnotiť, aká je efektívnosť ich pôsobenia v podmienkach globálnych procesov a schopnosť prispievať k modernizácii dnešného sveta. Krvavá Afrika V roku 2001 bolo, podľa metodiky inštitútu používanej v jej ročenkách od konca osemdesiatych rokov, dvadsaťštyri veľkých ozbrojených konfliktov v dvadsiatich dvoch lokalitách, čo znamená, že oproti predchádzajúcemu roku ich bolo o jeden menej. Kontinentom, na ktorom sa odohralo najviac konfliktov, zostala Afrika. Ústredným problémom sporov vo všetkých konfliktoch bolo získanie moci alebo územia. Napriek rozdielnosti jednotlivých štátnych či neštátnych aktérov zainteresovaných do konfliktov sa ciele spájajú s politickou mocou, ekonomickými ziskami a ideologickými motívmi. SIPRI v roku 2001 podrobnejšie sledovala pätnásť konfliktov, z ktorých jedenásť trvalo dlhšie ako osem rokov a takisto jedenásť prekročilo hranice štátu, v ktorom sa bojovalo. Vývoj jednotlivých konfliktov v roku 2001 pokračoval v línii z predchádzajúceho obdobia, pričom sa počas roka nezačal nijaký nový konflikt. K zmene však došlo v súvislosti s teroristickými útokmi na USA. Ročenka uvádza, že ide o nový veľký ozbrojený konflikt, ktorého kvalitatívna odlišnosť a globálna charakteristika vyžaduje aj zmeny v doterajšej kategorizácii. Okrem sledovania ozbrojených konfliktov v bežnom roku sa v ročenke hodnotí aj ich vývoj od ukončenia studenej vojny. V rokoch 1990-2001 bolo päťdesiatsedem veľkých ozbrojených konfliktov v štyridsiatich piatich lokalitách. Priemerne na rok v tomto období pripadalo dvadsaťsedem takýchto konfliktov, pričom najviac ich bolo v rokoch 1992-1993 a najmenej v rokoch 1996-1997. Väčšina bola vnútroštátnych a len v troch prípadoch išlo o medzištátne konflikty: vojna Iraku s Kuvajtom, Indie s Pakistanom a Eritrey s Etiópiou. Gerilový boj Ročenka znovu upozorňuje na rozsiahle a kruté straty v súčasných ozbrojených konfliktoch, ktoré napriek vnútroštátnemu charakteru nepôsobia izolovane. Krajiny susediace so štátmi, v ktorých sa bojuje, sú ohrozované najmä utečencami, ako aj ozbrojenými príslušníkmi rozličných hnutí či vzbúreneckých skupín (príležitostne aj ozbrojenými silami), ale i rozsiahlym a mnohostranným čiernym obchodom. Do konfliktov však zasahujú aj vonkajšie činitele. Vo viacerých prípadoch dochádza k priamemu pôsobeniu cudzích aktérov mimo štátu, v ktorom sa bojuje. Ide najmä o zásobovanie vojenským a ďalším materiálom, ale aj o zjavné vojenské zasahovanie, ktoré často prispieva k zintenzívneniu a predlžovaniu konfliktov. Základnou príčinou pomerne dlhého trvania ozbrojených konfliktov je neschopnosť bojujúcich strán dosiahnuť víťazstvo ozbrojeným násilím. Vládne sily nie sú schopné vojensky zvíťaziť nad malými a pohyblivými gerilovými ozbrojenými silami. Vzbúrenecké odbojové skupiny bojujúce proti vládnym silám spravidla používajú partizánsku bojovú stratégiu. Prostriedky na svoju činnosť získavajú predajom minerálov, dreva a iných surovín, ale aj narkotík. Len málokedy sa tieto skupiny usilujú o získanie podpory obyvateľstva prostredníctvom politických, ekonomických či sociálnych programov. Boje prinášajú veľké straty medzi nezúčastnenými civilnými osobami a ničia ekonomickú a sociálnu infraštruktúru krajiny. Ide najmä o konflikty v Alžírsku, na Filipínach, v Indii, Izraeli, Kolumbii, Peru, na Srí Lanke, ale aj v Čečensku. Viaceré ozbrojené skupiny bojujúce v týchto konfliktoch proti vláde majú aj teroristický charakter. Prevencia konfliktov Popri sledovaní konfliktov ročenka hodnotí aj činnosť v oblasti ich prevencie. Okrem podrobného prehľadu mierových operácií a ďalších akcií prebiehajúcich v tejto oblasti v roku 2001 sa poukázalo aj na to, že OSN sa pokúsila urobiť ďalšie opatrenia na účinnejšie prenesenie prevencie konfliktov z koncepcie do praxe. Ocenila sa skutočnosť, že sa pritom zamerala najmä na preskúmanie existujúcich preventívnych nástrojov a odporučila inštitucionálne zmeny na ich zlepšenie a rozšírenie, ako aj strategický postup pri podpore efektívnej implementácie prevencie. Do úvahy sa brala aj vzrastajúca hrozba terorizmu. Vytvárajú sa predpoklady na to, aby sa prevencia konfliktov stala v budúcnosti normou medzinárodnej politiky. Čoraz väčšia pozornosť v ročenkách SIPRI sa venuje EÚ. Zvýraznili sa nielen jej rozsiahle aktivity v oblasti prevencie konfliktov, ale samostatná kapitola sa venovala aj jej vojenskej dimenzii – vývoju Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (ESDP). Rozvíjanie ESDP by malo prispieť k tomu, že EÚ preberie na svoje plecia väčší diel európskej bezpečnosti. Nový vojenský potenciál vytvorený v rámci ESDP môže viesť až k redefinícii euroatlantických bezpečnostných vzťahov. Zbrane – 137 dolárov na hlavu Vojenské výdavky v roku 2001 podľa predbežných odhadov dosiahli 830 miliárd dolárov (v stálych cenách z roku 1998), čo predstavovalo 2,6 percenta zo svetového HDP. Išlo o 137 dolárov na každého obyvateľa zemegule, pričom v roku 2000 bola ich hodnota len 130 dolárov. Pätnásť krajín sa podieľalo na svetových vojenských výdavkoch viac ako 75 percentami pričom rozsah piatich najväčších z nich (na čele s USA) bol viac ako 50 percent. Ďalších vyše 150 krajín sa podieľalo na svetových zbrojných výdavkoch necelou štvrtinou. Po poklese v rokoch 1987 až 1998 začali vojenské výdavky znovu rásť ako v celosvetovom rozsahu, tak aj v rozličných regiónoch. V trojročnom období od 1998 do 2001 vzrástli zhruba o 7 percent. Odhad rastu o dve percentá v roku 2001 bol síce nižší ako rast v roku 2000 (4 %), ale svetové vojenské výdavky pravdepodobne vzrastú výraznejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Podstatne sa totiž zvýšili americké výdavky. Na vojnu s terorizmom Kongres vyčlenil 40 miliárd dolárov, z ktorých sa polovica mala použiť už v roku 2001. Narastanie vojenských výdavkov od roku 1998 sa považuje za výraz zmien v trendoch bezpečnostnej situácie najmä na Blízkom a Strednom východe, v strednej a východnej Európe, Severnej Amerike a východnej Ázii. K zmene došlo aj v Rusku, kde po viacročnom stálom poklese došlo v roku 1998 k obratu a výdavky v roku 2001 dosiahli úroveň porovnateľnú s najväčšími západoeurópskymi krajinami. V západnej Európe vojenské výdavky rástli len veľmi pomaly. Nebezpečné tendencie Nová ročenka SIPRI poukazuje aj na ďalšie problémy spojené s vojenskou výrobou a exportom, kontrolou zbrojenia v oblasti zbraní hromadného ničenia i konvenčných zbraní, multilaterálnou kontrolou zbrojeného exportu a vývojom odzbrojovania. V kontexte obsahu ročenky zvýrazníme tri nebezpečné tendencie v medzinárodných procesoch vo vojenskej oblasti: 1. Spôsob riešenia bezpečnostných otázok výrazne zaostáva za charakterom a obsahom prebiehajúcich globálnych procesov v ekonomike a nemá ucelenú podobu, pričom v najbližšom období sa nedá očakávať v tejto oblasti výrazná zmena. 2. Pretrvávajú nebezpečné procesy prejavujúce sa najmä v ekonomicky menej rozvinutých oblastiach sveta, o čom svedčí aj to, že došlo len k nevýraznému poklesu počtu veľkých ozbrojených konfliktov. Tieto konflikty destabilizujú viaceré výbušné regióny, z ktorých sa situácia výrazne vyostrila v posledných mesiacoch najmä na Blízkom a Strednom východe. 3. Rast vojenských výdavkov sa po troch rokoch už prejavuje ako výrazný trend. Ak bude pokračovať doterajším tempom v priebehu ďalších troch až piatich rokoch ich výška môže dosiahnuť hodnoty z posledných rokov studenej vojny. Vojna s terorizmom Boj proti terorizmu predstavuje prioritnú bezpečnostnú výzvu, ale jeho súčasná podoba je otázna. Nejde len o to, že násilným ozbrojeným spôsobom nemožno terorizmus odstrániť, ale aj o skutočnosť, že vojna s terorizmom v chápaní USA vyvolala výrazný nárast amerických vojenských výdavkov. Navyše americká administratíva a orgány NATO už viacero rokov požadujú od európskych členských štátov NATO, aby výraznejšie zvýšili svoje vojenské výdavky a prikročili k modernizácii výzbroje svojich vojsk. NATO je síce najúčinnejšie fungujúcou bezpečnostnopolitickou organizáciou v euroatlantickej oblasti, ale nie je možné očakávať, že by mu prospelo, keby sa začalo v celosvetovom rozsahu viac angažovať pri kontroverznej ochrane životných záujmov USA ako hegemóna súčasných medzinárodných vzťahov.

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter