Čo to ten predseda vlády vlastne povedal?
A aké mal na to dôkazy?
Nedozvedela som sa z tlačovky.
Po nej som sa od jeho protivníkov nedozvedela tiež nič nové. Ani jeden si nepoložil otázku: prečo prišiel na chvíľu na tlačovku šéfa diplomacie? (Lebo že mu nepomohol, je jasné každému.) Prečo zdôraznil, že je absolútne pokojný? Prečo zdôraznil, že niektorí/é, sú predajní/é (prostitútky cudzím slovom), špinaví/é a škodia Slovensku?
Byť na tej tlačovke a vedieť, že nie som predajná, ba ani špinavá, opýtala by som sa, koho má na mysli a aké má na toto tvrdenie dôkazy.
Nie tie, že novinári píšu slobodne, čo im slina na jazyk prinesie. Ale dôkazy, napr. vo forme výplatných pások či iných benefitov. (Ako napríklad v prípade kupovania poslancov – tiež sa podplácalo všelijako, niekto dostal lukratívny byt, niekto džob, ako o tom hovorila oná Ruskova poslankyňa. ) Má niečo podobné v rukách predseda vlády? Vie, že „útok“, ako ho nazval na tlačovke, niekto koordinuje? Ak je to namierené proti Slovensku – je to útok zo zahraničia? Prečo, komu na úžitok?
A čo malo znamenať jeho krátke, zato úderné vystúpenie? Mal dať kanonenfuter svojim oponentom? Mal ním dať verejnosti najavo, že vie, čo vedia tí, ktorí sú – podľa neho – špinavo úplatní? Chcel vyslať signál? Chcel, aby trafené husi zagágali? A nasledovať bude čo?
Toľko otázok – a zaznelo iba rozhorčenie, že predseda vlády pokojne, verejne a vulgárne nadával. Pohoršujú sa žurnalisti, ktorí ho pokojne neverejne aj verejne častujú bohatým registrom nadávok. No, asi vzájomne vedia, že nejde o slovník, ale ľúty politický boj, kto z koho. Ale kto? A prečo?
Možno nejde o nič iné, iba o hulvátsvo. Ale možno aj nie. Dozvedieť sa to nemáme ako, lebo spravodajstvo sa zmenilo na politický aktivizmus.
Skončime teda obvykle – žeby za všetkým stál Putin? (Sem patrí smajlík, a možno aj nie.)
