Margaret Thatcherová sa pred pár dňami dožila osemdesiatich rokov. Z postu premiérky rezignovala pred pätnástimi rokmi. V tejto pozícii viedla jednu z najradikálnejších a najviac rozdeľujúcich vlád 20. storočia. Jej hlas už nie je počuť, stále však vrhá dlhý tieň. Nič po nej nebolo úplne tak, ako predtým. Nový smer, ktorý priniesla, transformoval britskú politiku i spoločnosť. No jej radikalizmus bol niekedy viac v rétorike než obsahu a práca jej vlády bola absolútne nedokončená. Permanentná revolúcia, ktorú spustila vo všetkých inštitúciách krajiny, stále pôsobí. Jej vláda však bola rýchlo ukončená spôsobom, s ktorým sa britská Konzervatívna strana nevie stále vyrovnať. Bývalý elán sa do nej už nikdy nevrátil a strana upadla do stavu permanentnej občianskej vojny, neschopná nájsť nového lídra. Thatcherovej dedičstvo je dvojtvárne. Pomohla zničiť vlastnú stranu a jej veľkú tradíciu vládnutia, čím ukončila politickú hegemóniu konzervatívcov trvajúcu sto rokov. No stalo sa to sčasti aj preto, že jej úspech pomohol transformácii Labouristickej strany, prinútil ju zreformovať sa, a tým konzervatívci stratili nepriateľa, proti ktorému boli navyknutí bojovať. Revolúcia je nanič, ak jej zmeny zvrátia nasledovníci. Trvalá politická zmena závisí od zvrátenia rovnováhy síl a verejnej mienky v krajine. Od toho, či sú reformy akceptované ako nespochybniteľný politický rámec. Thatcherovej dedičstvo je dvojtvárne. Pomohla zničiť vlastnú stranu a jej veľkú tradíciu vládnutia, čím ukončila politickú hegemóniu konzervatívcov trvajúcu sto rokov. No stalo sa to sčasti aj preto, že jej úspech pomohol transformácii Labouristickej strany, prinútil ju zreformovať sa, a tým konzervatívci stratili nepriateľa, proti ktorému boli navyknutí bojovať. Revolúcia je nanič, ak jej zmeny zvrátia nasledovníci. Trvalá politická zmena závisí od zvrátenia rovnováhy síl a verejnej mienky v krajine. Od toho, či sú reformy akceptované ako nespochybniteľný politický rámec. Thatcherizmus so sociálnym cítením? Keď bol v roku 1997 za premiéra jednoznačným víťazstvom zvolený Tony Blair, Thatcherová mu dala podporu: „Británia bude v jeho rukách bezpečná.“ Rovno mohla dodať: „A thatcherizmus tiež.“ Je však pravdou, že Blair nie je ničím iným ako Thatcherovej dedičom, a New Labour je len novým druhom Konzervatívnej strany, „thatcherizmom so sociálnym cítením“? Kritici labouristov sa sťažujú, že Blairove vlády v lepšom prípade pokračujú v thatcherizme inými prostriedkami, v horšom tými istými. Akceptovali neoliberálnu politickú ekonómiu, uprednostnili spojenectvo s USA pred EÚ, čo sa prejavilo hlavne v Iraku. Niekedy vládnu thatcherovskejšie než Thatcherová – autoritárskym, centralizovaným štýlom, riadiac vládu cez malý uzavretý kruh poradcov okolo lídra, odsúvajúc na vedľajšiu koľaj kabinet, parlament i stranu. Neznárodnili priemyselné podniky, ani podstatne nezmenili Thatcherovej zákony regulujúce činnosť odborov. Udržali nízku úroveň dane z príjmu, ako aj mieru deregulácie ekonomiky, ktorú zdedili. Z finančnej stability urobili kľúčový cieľ makroekonomickej politiky a nakoniec, presadili reformu verejných služieb. Rozdiel medzi chudobnými a bohatými sa naďalej rozširuje. Tieto argumenty sa často opakuje a väčšina z nich je pravdivá. Nepokrývajú však celú pravdu a hodnotia ju s príliš malým časovým odstupom. Za dvadsať rokov bude Blairova vláda pôsobiť inak. Len potom bude možné podrobne zhodnotiť jej komplexný vzťah s thatcherizmom. Transformácia konzervatívcov Thatcherizmus mnohé zničil, no zastavil sa pred ústavnou reformou. Nepochopil sociálnu a kultúrnu zmenu a nedokázal vybodovať verejný konsenzus, pokiaľ ide o budúcnosť verejných služieb. Kombinovaním akceptovania trhu s ideou sociálnej spravodlivosti a aktívneho štátu vytvorila New Labour pocit, že existuje určitý smer a dôvod verejnej politiky. To z nej ešte môže urobiť trvalejšieho ideologického architekta postindustriálnej éry. Jej program ústavných zmien zaviedol permanentné zmeny v spôsobe, akým sa v Británii vládne. Jej agenda sociálnej spravodlivosti sa zas líši od čohokoľvek, o čo sa ktorákoľvek vláda predtým pokúsila. Za Thatcherovej sa politickí plánovači pri každej politike pýtali: Nemôže to robiť aj súkromný sektor? Teraz sa kandidáti na lídra Konzervatívnej strany musia pýtať: Ako táto politika ovplyvní najchudobnejších? Thatcherová transformovala Labouristickú stranu, no New Labour teraz transformuje konzervatívcov. Článok bol uverejnený v denníku The Guardian, www.guardian.co.uk Redakčne upravené
