Predpoklady pre hospodársky rast

Návrh východísk štátneho rozpočtu (ŠR) na budúci rok, ktorý prerokovala vláda SR, vychádza z nasledujúcich priorít: pokračovať v stabilizácii finančného hospodárenia štátu, vytvárať predpoklady hospodárskeho rastu, podporiť vzdelávanie, vedu a výskum, urýchlene realizovať reformy v nevýrobných sektoroch, reštrukturalizovať finančný a podnikový sektor a znížiť daňové zaťaženie fyzických osôb a podnikateľskej sféry.

Cieľom ŠR v budúcom roku je neprekročiť jeho dvojpercentný schodok, t. j. asi 18 mld. Sk. Súčasné udržanie schodku verejných financií na úrovni 3% HDP bude vyžadovať ďalšiu redukciu schodkov jednotlivých zložiek verejných financií – čiastočne v rozpočte štátu, ale predovšetkým Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce. Význam tejto priority spočíva v nevyhnutnosti udržať kurz slovenskej koruny, resp. nespôsobiť jej značné znehodnotenie, prispieť k poklesu úrokových sadzieb a nezvyšovať neúmerne zadlženosť štátu. Tá rok čo rok rastie najmä preto, lebo ŠR hospodári s deficitom.

Neopakovateľným zdrojom ŠR v r. 2000 budú prínosy z dovoznej prirážky, privatizácie a z odpredaja prebytočného majetku rezortov. Tie by sa nemali „prejesť“, ale časť z nich sa nasmeruje na podporu hospodárskeho rastu a zníženie štátneho dlhu. Návrh predpokladá použiť 500 mil. Sk na podporu exportu pre Eximbanku, 500 mil. pre malé a stredné podnikanie, 200 mil. na pomoc regionálnemu rozvoju a na rozvoj bývania 6,3 mld., teda o 2,2 mld. viac ako v tomto roku. Na modernizáciu ŽSR sa v r. 1999 použije pôžička z EIB (asi 120 mil. EURO), v nasledujúcom roku sa predpokladá z EIB čerpať 80 mil. EURO. Bude sa pokračovať i vo výstavbe diaľnic podľa variantu B. Zatiaľ sa počíta so zvýšenými príjmami z privatizácie a odpredaja majetku – 6 mld. Sk, ktoré vytvoria dodatočné rozvojové zdroje na bývanie, rozvoj cestnej siete, vidieka a pod. V ŠR sa na podporu rozvoja a reštrukturalizácie podnikateľskej sféry predpokladá vyčleniť približne o 12 mld. Sk viac ako v r. 1999.

Nevýrobné a podnikové sektory

Udržať funkčnosť nevýrobných sektorov a štátnej správy bez zvyšovania výdavkov je možné iba vtedy, ak sa už v tomto roku začnú realizovať reformy v školstve, zdravotníctve, kultúre atď. Inak by sa ohrozilo fungovanie príslušných rezortov. Ak sa r. 1999 a 2000 pokladajú v politickom cykle za obdobie, keď sa dajú uskutočniť rázne kroky, premeškanie príležitosti na reformy bude znamenať, že sa odložia na nasledujúce volebné obdobie. To by napr. pre zdravotníctvo a školstvo i spoločnosť znamenalo traumu.

V r. 1994 sme vypracovali projekt finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora a reštrukturalizácie úverového portfólia VÚB, SLSP a IRB. Po nástupe tretej Mečiarovej vlády sa odložil napriek tomu, že novela zákona o bankách z r. 1995 ustanovila povinnosť pripraviť pravidlá reštrukturalizácie uvedených finančných inštitúcií. Mečiarov kabinet však parlamentu predložil tzv. revitalizačný zákon, ktorý ešte zhoršil finančnú nedisciplinovanosť podnikovej sféry. A tak Slovensko ako jediný transformujúci sa štát v strednej Európe ešte neuskutočnilo reštrukturalizáciu finančného sektora.

Zlé úverové portfólio kľúčových finančných inštitúcií, ktoré majú dominantné postavenie na trhu úverov a vkladov, predstavuje druhý faktor – popri vysokom deficite verejných financií – neprijateľne vysokých úrokových mier. V projekte reštrukturalizácie, ktorý vypracovalo MF SR, sa odhaduje, že ročné náklady budú predstavovať asi 8 až 9 mld. Sk počas desiatich rokov. V r. 2000 a 2001 sa náklady budú financovať zo zdrojov NBS, ktoré vzniknú uvoľnením oprávok vytvorených na redistribučné úvery.

Výdavky na vzdelávanie sa čerpajú cez kapitolu ministerstva školstva a kapitoly krajských úradov. Podporiť vzdelávanie, vedu a výskumu sa dá zvýšením transferov, efektívnejším využitím zdrojov, daňovou mobilizáciou škôl a vedeckých inštitúcií, zapojením zdrojov z EÚ a pod. To je aj zámerom rozpočtu na r. 2000.

Zníži sa daňové zaťaženie

Daňové zaťaženie podnikovej sféry vyjadrené ako daň z príjmu právnických osôb k HDP klesá. V r. 1998 napr. dosiahlo 3,8 %. Nie je to však dôsledok znižovania daňových sadzieb, ale poklesu daňovej výnosnosti. Príčiny sú rozličné: rast stratovosti podnikovej sféry, daňových nedoplatkov a únikov atď. Pri príprave ŠR predpokladáme, že sa znížia daňové sadzby zo 40 na 38, resp. 35 %, zredukuje sa daňové zaťaženie pre tých podnikateľov, ktorí sa rozhodli investovať. Chceme presadiť zrýchlenie odpisovania (napr. budov) a zaviesť tzv. investičný úver, t. j. možnosť časť investícií odpočítať z daňového základu. Od budúceho roku zrejme zavedieme tzv. paušálnu daň pre niektorých živnostníkov, podnikatelia nebudú zaťažení tzv. parafiskálom: zruší sa odvod do FPZO a Eximbanky.

V r. 2000 kalkulujeme so zníženými príjmami do ŠR vo výške 3,1 mld. Sk ako dôsledok poklesu daňového zaťaženia fyzických osôb v najnižších príjmových skupinách. Bude to predstavovať čiastočnú kompenzáciu za zvýšené životné náklady v tomto a budúcom roku najmä pre sociálne najslabšie skupiny.

Počas diskusie k návrhu východísk sa oprávnene kritizovalo, že nevytvára dostatočný manévrovací priestor. Obmedzenia pre ŠR sú dané dedičstvom z predchádzajúceho obdobia a nedajú sa prekonať za krátky čas. V r. 2000 ide najmä o rast nákladov dlhovej služby o 2,8 mld. Sk na 22,8 mld. a vysoké štátne záruky, ktorých realizáciou hrozí ďalšie zvyšovanie schodku ŠR. V tomto roku sme na realizáciu štátnych záruk predpokladali vynaložiť 4 mld., v r. 2000 za bankové úvery podnikom z rezortov MH, MP, MDPT až 13,3 mld. Sk. Aby sa znížilo riziko realizácie štátnych záruk, rezorty musia vynaložiť podstatne viac úsilia ako dosiaľ. V mnohých podnikoch bude treba reštrukturalizovať dlhy, zvýšiť efektívnosť podnikania, no i zamedziť ich tunelovaniu. V prípade ďalšieho poklesu hodnoty koruny, náklady dlhovej služby by mohli vzrásť o 2 až 2,5 mld. Sk.

Východiská pre budúci rok

Pre zostavenie ŠR sú rozhodujúce tri makroekonomické ukazovatele: rast HDP, miera nezamestnanosti a rast spotrebiteľských daní. OECD, Európska komisia, Modyôs, Infostat, či ÚSSE SAV odhadujú jednotlivé ukazovatele na rozličnej úrovni. Rast HDP napr. v rozpätí od 1,2 po 4,4%, mieru nezamestnanosti 12,8 – 16,9%, rast cien 7,1 – 8,5%. MF odhaduje vývoj makroukazovateľov v dvoch alternatívach. V prvej sa predpokladá rast HDP v s.c. 1%, priemerná miera nezamestnanosti 17-18% a priemerná miera inflácie 9-11%. Druhá, priaznivejšia alternatíva počíta s rastom HDP v s.c. 2%, priemernou mierou nezamestnanosti 16 a priemernou mierou inflácie 10%. Z takto kvantifikovaného HDP by nemal schodok verejných financií prekročiť 28 mld. (3% z HDP) a schodok ŠR 18 mld. Sk (2% z HDP). Odhadovaný schodok verejných financií je zatiaľ o 1% väčší. Najvhodnejšie bude, keď sa podarí zvýšiť hospodársky rast a dosiahne sa disciplína v odvodoch daní, sociálnych a zdravotných odvodov do rozpočtu štátu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a keď sa podarí znížiť riziko z realizácie štátnych záruk.

Tvorba príjmov ŠR sa predpokladá na úrovni 190,3 mld., čerpanie výdavkov vo výške 208,3 mld. Na úrovni r. 1999 sa očakávajú transfery do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, no i dotácie do poľnohospodárstva. Nepochybne to bude predmetom tvrdých diskusií. Treba si však uvedomiť, že príjmy z privatizácie či dovoznej prirážky sú neopakovateľné a v ŠR na r. 2001 už nebudú figurovať.

Transfery do rozpočtov miest a obcí prostredníctvom podielových daní navrhujeme na úrovni 7,7 mld., priame finančné transfery zohľadňujú infláciu a dosiahnu 2 mld. Sk. Náklady na financovanie verejnej a štátnej správy v budúcom roku chceme znížiť minimálne o 2,2 mld. v porovnaní s r. 1999 na 83 mld. Sk. Neprekročenie tejto úrovne si vyžiada zásadnejšie úsporné opatrenia. Medzi ne patrí redukcia počtu štátnych zamestnancov, vecných výdavkov, rozpočtových a príspevkových organizácií.

ŠR na r. 2000 z hľadiska nevyhnutnosti prísneho obmedzovania výdavkov sa dá pokladať za reštrikčný. Tvorí však priestor pre urýchlenie štruktúrnych zmien a hospodársky rast. Podmienkou jeho úspechu je urýchlenie reforiem v nevýrobných rezortoch a zintenzívnenie úsilia výrobných rezortov pri hľadaní faktorov zvyšovania efektívnosti, napr. pri vynakladaní dotácií v poľnohospodárstve, pri zvýšení výkonnosti š. p., resp. štátnych a. s., ako sú SPP, Slovenské elektrárne, VVB, či ŽSR.

Autorka je ministerka financií SR

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter