Stres je bičom moderných čias a spája sa s tým, s čím a ako kto čelí skutočnosti. Blázon a „rojko“ sa nestresujú, pretože jednoducho žijú v inom rozmere. Stres neudiera len na ľudí v ťažkých podmienkach.
Napríklad adrenalín Srbov v čase bombardovania Belehradu sa premenil na hnev a následne vo výbuch radosti. Každý večer boli bary, divadlá a verejné priestranstvá plné ľudí, ktorí oslavovali, aby tak čelili strachu, zatiaľ čo na mesto padali tisíce bômb.
Dnes stres vniká zákerne do našej rutiny a do povinností ako had, ťahá človeka smerom k pohyblivým pieskom a chytá ho do svojej pasce. Stres do nás preniká cez zabudnuté medzierky, oslepuje nás, izoluje od ostatných, zväzuje nás a demoluje nás mnohými spôsobmi. Ako je možné, že v priebehu devätnástich mesiacov v takom veľkom podniku ako je France Télécom, spáchalo samovraždu dvadsaťpäť osôb, pretože boli pod tlakom stresu a nevideli žiadne východisko? Vláda poslala odporúčanie všetkým podnikom, aby odvrátili psychologický a spoločenský tlak v pracovných priestoroch. Čiže diera vo vode.
Ako máš prežiť v systéme, ktorý je spätý so strachom? Strach z konca alebo strach zo smrti? Aký ma zmysel stresovať sa, keď prijmeme, že všetko plynie, ako hovoril Herakleitos? Že všetkému je raz koniec, ale vždy začína aj niečo nové? Niekto upína svoje nádeje k Bohu, iný k vesmíru a iný k lottu. Keď si priznáš, že ti nič nepatrí, vtedy nemáš príčinu stresovať sa. „Prehodnotenie momentu ťa oslobodzuje od minulosti a nezotročuje ťa v budúcnosti“, píše grécky novinár žijúci v Paríži – Nikos Aliagas v gréckych novinách Proto thema (Prvá téma).
A grécky bloger Mavros gatos (Čierny kocúr) ako keby dodával na tú istú tému: „Silní sveta nám najprv predávajú strach a potom nám predávajú nádej. Strach zo svetovej ekonomickej krízy, strach zo zničenia svetovej klímy, strach z novej chrípky. A potom zase nádej. Predávajú… A my za to všetko platíme. V hotovosti alebo kartou. Alebo na pôžičku. V tom tkvie celá podstata. Požičiavame si budúcnosť.“
Slovenskému čitateľovi asi nie sú známe slová gréckeho spisovateľa Nikosa Kazanzakisa: „Ničoho sa nebojím, v nič nedúfam, som slobodný“.
