Skôr, než som sa dostal k výberu článkov zo Slova k 15. výročiu bombardovania Srbska, sa v rubrike Najčítanejšie na prvom mieste objavila stať Eduarda Chmelára Medzinárodná lúpež Kosova na webe datovaná 22. februára 2008. Výrazné svedectvo o tom, aké Slovo – a najmä Eduard Chmelár na jeho stránkach – k bombardovaniu Srbska a neskôr k vyhláseniu nezávislosti Kosova zaujímalo, ale aj o tom, že tieto postoje, hoci aj dnes ojedinelé, sú nielen našimi stálymi čitateľmi vyhľadávané. Takže nasleduje niekoľko odkazov na články k smutnej kapitole – žiaľ, asi nie poslednej – najnovších európskych dejín…
Editor
31. marca 1999
„O hrubom porušení medzinárodného práva v tomto prípade netreba ani diskutovať. Každý obhajca napadnutia Juhoslávie sa tejto otázke vyhýba, lebo vie, že je neobhájiteľná. Charta OSN ako základný pilier medzinárodného práva v kapitole VII, (najmä v článkoch 39 – 42) a v kapitole VIII (článok 53), veľmi jasne hovorí, kedy možno použiť vojenskú silu. Zreteľne určuje aj to, kto je oprávnený rozhodnúť o nasadení vojenských síl: túto výlučnú právomoc má Bezpečnostná rada OSN. Tento fakt uznáva aj Severoatlantická zmluva, základný dokument NATO, ktorá vymedzuje pôsobenie aliancie výlučne ako obranného paktu. Podľa nej NATO nemá právo útočiť na cudzie krajiny, ak nebol napadnutý nejaký jeho členský štát. Navyše, okolnosti, za ktorých západní spojenci zaútočili na Juhosláviu, zodpovedajú oficiálnej definícii agresie Spojených národov.“
Eduard Chmelár: Severoatlantická aliancia zamenila štít za obušok
14. apríla 1999
„V Belehrade vládne presvedčenie – a opiera sa to o podporu USA a EÚ albánskej kosovskej UCK a ďalších kosovských albánskych politikov – že pokiaľ Juhoslávia stiahne svoje sily z Kosova a pustí tam podľa dohody z Rambouillet okolo 30 000 vojakov NATO, tí neurobia nič, až pokiaľ Albánci vyhlásia na tomto území nezávislosť.
Rozhodnutie Západu riešiť celý prepletenec problémov masovým bombardovaním je podľa mojej mienky tou poslednou, teda najhoršou chybou USA a únie. Jej dôsledkom je doposiaľ len smrť a utrpenie tisícov.“
Jiří G. Müller: Kto a ako sa podieľal na terajšej kosovskej kríze
16. júna 1999
„Oficiálnym cieľom bombardovania (ako si všetci jasne pamätáme zo začiatku konfliktu z úst Javiera Solanu i Billa Clintona) bolo zmiernenie utrpenia kosovských Albáncov. K tomuto zmierneniu nielenže neprišlo, ale násilie sa ešte vystupňovalo. Dnes hovorí generálny tajomník NATO o akomsi druhom cieli, ktorý čaká spojencov po vojne, hoci ten prvý nebol splnený. Kto je teda víťazom? Severoatlantická aliancia, ktorá rozbombardovala krajinu, rozzúrila Srbov do nepríčetnosti a následne zapríčinila masový exodus z krajiny bez toho, aby potrestala hlavného vinníka etnických konfliktov? Alebo Srbsko, ktoré síce nepadlo na kolená, no jeho ekonomika je absolútne zruinovaná? Víťazi v takejto nezmyselnej vojne sú veľmi neistí. Jediný, kto je istý, je porazený – a tým je Rusko. Moskva utrpela na globálnej šachovnici v priebehu troch mesiacov už tretiu ťažkú porážku (po začiatku vojny a summite NATO), a to ju nemôže nepoznačiť.“
Eduard Chmelár: Vojna sa skončila, mier sa nezačal
22. februára 2008
„Odtrhnutie juhosrbskej provincie je dnes oveľa väčším nebezpečenstvom pre svet ako pre samotných Srbov. Západné mocnosti urobili z Balkánu európsky Afganistan, kde sú všetky hranice spochybnené, kde sa nedodržiavajú právne normy, kde platí dvojaký meter na posudzovanie každej udalosti. Na Kosove dnes nie je desivá ani tak samotná nezávislosť (z dlhodobého hľadiska neexistujú prostriedky, ako udržať 90 percent obyvateľov nejakej provincie v štáte, ktorý neakceptujú) – to je otázka na diskusiu o dôsledkoch neadekvátneho a nezákonného zásahu NATO v roku 1999 – na Kosove je alarmujúci spôsob, ako k jeho samostatnosti došlo: porušením všetkých medzinárodných dohôd, Charty OSN, Záverečného dokumentu KBSE, Washingtonskej zmluvy atď., flagrantným spochybnením medzinárodného práva, ktoré (akokoľvek nedokonalé) je jedinou hrádzou obmedzujúcou svojvôľu a schopnou minimalizovať zákony džungle v svetovej politike. Nestabilný svet bez pevného globálneho poriadku, v ktorom po kosovskej a irackej vojne už nič neplatí, by nás mal desiť oveľa viac ako jeden konkrétny akt.“
Eduard Chmelár: Medzinárodná lúpež Kosova
