So záujmom pristupujem k internetovému vydaniu vášho týždenníka. Spomínam pri ňom na Nové slovo z mojich gymnaziálnych čias. Neviem sa zbaviť evokácie na článok odsudzujúci Orwellovu knihu 1984, ktorú som v tom čase akosi nemohol nájsť vo verejných knižniciach… Napriek tejto asociácii si raz v mesiaci nájdem čas a prehryzám sa všetkými číslami. Niekedy nesúhlasím, často nad publikovanými názormi krútim hlavou, ale každý z nás má právo na svoju pravdu a výber prostriedkov na jej podporu i presadenie. Pre čo však nemám pochopenie, je uvádzanie nesprávnych informácií, nie s cieľom podporiť svoj názor, či (viac, alebo menej šikovne) manipulovať čitateľa, ale v dôsledku nekompetentnosti a doslova „odfláknutej“ povrchnej práce s podkladmi.
Dôvodom k tomuto listu je článok Prvý triumf blitzkriegu publikovaný v SLOVE č. 18/2000, na 12. strane O minulosti. Skutočnou „perlou“ v jeho texte sú pekne spolu uvedene tvrdenia: „Nemecko nedisponovalo taktickými bombardérmi. Stroje, ktoré sa používali, boli bombardéry strategické. Tie boli veľmi presné.“ V prvej chvíli som si pomyslel, že vznikli chybným prekladom, pri ktorom sa zamenilo áno za nie, pretože skutočnosť bola práve opačná. Ale ide o tri samostatné tvrdenia, ktoré každé je v rozpore nielen s historickou skutočnosťou, ale aj s koncepciou „blitzkriegu“, ktorý naopak kládol dôraz na úzku spoluprácu letectva s pozemnými jednotkami, ktorú realizoval taktické letectvo. Jeho ďalším typickým použitím bolo bombardovanie dopravných uzlov za frontom, aby sa znemožnil prísun záloh do prielomov v bránených úsekoch. To sú úlohy letectva v blitzkriegu. Dôsledkom bolo budovanie taktického letectva, úpravy stredných bombardérov do úlohy strmhlavých (príslušné verzie Ju-88, Do-17), po veľkom úspechu Ju-87 v Poľskej kampani na jeseň 1939 (ktorá bola mimochodom skutočne prvým triumfom blitzkriegu) a útlm strategického letectva. Toto neskôr znemožnilo „coventryzovať“ anglické mestá a vytvoriť podmienky pre vylodenie sa vo Veľkej Británii a potom umožnilo odpovedať na bombardovanie Nemecka realizáciou amerického a britského strategického letectva.
Autor je zrejme uznávaným historikom so špecializáciou na dejiny II. svetovej vojny, ale kvalita článku, žiaľ, zodpovedá slohovej úlohe (pod)priemerného stredoškolského študenta.
Juraj Panko, Košice
