Marenčin PT, Tomáš Černák, Martin Mocko: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945 a kaviareň Berlinka (5. 4. 2017). Plná. Okrem autorov, (obaja sú to mladí muži), historici Robert Letz, Ivan Kamenec a filmový kritik Pavol Branko – autori si ho vybrali, aby knihu uviedol. „Ilegalita s ľudskou tvárou, to je presná charakteristika, ktorú som si v tej knihe všimol,“ povedal. Napriek tomu, že Ivan Kamenec aj Pavel Branko boli v normalizácii „zmangľovaní“, dokázali, že sú obaja schopní prekročiť vlastné krivdy a oceniť osobnosť – to bol pre mňa asi najväčší zážitok. Gustáva Husáka nemožno len tak z histórie vymazať.
V publiku sa zišli ľudia, ktorí by si inak (možno) spolu na kávu nesadli. Ivan Laluha s Milanom Kňažkom, Františkom Mikloškom a Ľubom Feldekom síce boli vtedy na začiatku spolu vo VPN, no ale potom, o tom potom. Peter Colotka, Viliam Plevza, Martin Lauko, Ján Čarnogurský, Pavol Kanis, Milan Karvaš, syn Imricha Karvaša, Dagmar Marenčinová, Anna Fischerová, Vlado Husák, Ria Husáková, rodina, historici, politici, účastníci… Do debaty sa prihlásil aj sivovlasý pán. „To je zať Šaňa Macha,“ pošepol mi Martin Lauko. „Sú všelijaké mýty – aj zábavné. Napríklad ten, že pakt Ribbentrop-Molotov zorganizoval Šaňo Mach vo Vištuku,“ pobavil nás. Ale téma na rozmýšľanie je veľmi vážna.
Dňa 15. októbra 1981 si Marian Váross do svojho denníka zapísal, ako sa podujal pripraviť koncept profilu Gustáva Husáka. „Prečítal som si výber z jeho článkov a prejavov Zápas o zajtrajšok z roku 1968… Objavil som aj výrazný zmysel pre humor – niektoré jeho polemiky majú bystrosť a vtip, aké nachodíme vari len u Alexandra Matušku. Práve ten zmysel pre humor sa u Husáka neskôr vytratil v dôsledku osobného utrpenia v päťdesiatych rokoch a morálneho a politického salta po roku 1948.“ No, to by som chcela vidieť toho geroja, u ktorého by sa nevytratil.
Ukážka z knihy: „Machau“
