Na našej zemeguli, ktorá sa premenila v globálnu dedinu s voľným tokom kapitálu, informácií a komunikácií, treba nastaviť globálne garancie pre justíciu, zákony a demokraciu. Nastolenie a uchovanie svetového mieru závisí od tejto skutočnosti. Bez tohto úsilia nebude možné regulovať globalizáciu, ktorú námestník generálneho tajomníka OSN Andres Weekman nazýva „procesom vymknutým spod kontroly“.
Je známou skutočnosťou, že Zem obsahuje dostatok bohatstva pre každého človeka, ktorý na nej žije. Aj výroba potravín je dostatočná, ale problémy robí distribučná nerovnosť a bezhraničná chamtivosť. Negatívne dôsledky globalizácie možno spozitívniť. Zatiaľ je globalizácia podľa egyptského prezidenta Husního Mubaraka dvojstranná – na jednej strane možnosti a na druhej ťažkosti. My však nemôžeme akceptovať, aby bola na jednej strane spravodlivosť a na druhej nie. Ľudské osudy neboli nikdy také prepojené a ľudstvo nikdy vo svojej histórii necítilo hrozbu totálnej deštrukcie tak zblízka. Účasť mimovládnych organizácií v národných, regionálnych a medzinárodných rozhodovacích mechanizmoch kontrolujúcich budúcnosť ľudstva pomôže budovať svet mieru a slobody. Je však nevyhnutné, aby sa ľudia, ktorí reprezentujú väčšinu, podieľali na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú našu budúcnosť.
Práva a slobody sú univerzálne
Globalizácia je skutočnosť, ale my máme právo vyžadovať, aby vznikla nová vízia pre ľudské práva, spravodlivosť a demokraciu a aby sa zlepšili práva pre pracujúcich a podmienky pre životné prostredie. Na našej zemeguli prebieha prvá vojna tohto storočia. Regionálne a miestne konflikty rastú súbežne s expanziou globalizácie. Riešenie týchto konfliktov a ich eliminácia spočíva v uznaní rozmanitosti. V našej globálnej dobe je každý tým druhým a naopak. Budúci mier sa môže vybudovať spojením globalizácie s demokratizáciou na jednej strane a globalizáciou s oslobodením na strane druhej. Spravodlivosť sa nesmie poddať násiliu. Bezpečnostné dôvody neoprávňujú obmedzenie, alebo odstránenie slobôd. Nikdy sa nesmie zabudnúť, že násilie má svoj základ v utlačovaní, nespravodlivosti a chudobe.
Cieľ práv a slobôd je založený v ich univerzálnosti a nedeliteľnosti. Ľudské práva musíme brať ako normy, ktoré sú základom všetkých konštitúcií. Práve tak utláčanie, násilie, vykorisťovanie a nespravodlivosť nerobia rozdiely medzi náboženstvom, pohlavím, rasami. Pri ochrane a rozvoji práv a slobôd nemôžeme rozlišovať – subjektom všetkých práv a slobôd sme my všetci. Rešpekt k ľudským právam, základným slobodám a demokracii bol základom pre Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Roku 1966 túto deklaráciu doplnila Konvencia ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv a Konvencia civilného a politického práva. Tým sa vytvoril medzinárodný zoznam práv. Prvým najdôležitejším európskym dokumentom je Európska konvencia uzavretá roku 1950. Ďalším dôležitým úspechom bola americká Konvencia pre ľudské práva a Africká charta. Tieto dokumenty sú aj dnes zdrojom univerzálnej ochrany ľudských práv.
Homo alebo Mondio?
Nový pojem ľudskej dimenzie (ľudské práva, demokraciu a platnosť zákonov) uznali štáty OBSE ako integrálnu časť svojho úsilia o budovanie slobody, spravodlivosti a mieru a vybudoval sa mechanizmus ľudskej dimenzie pre monitorovanie rešpektu voči ľudským právam v Európe. Prečo by nemala vytvárať podobná perspektíva základ nového sveta? Prečo by nemali byť novou konštitúciou globálneho sveta mier, spravodlivosť, stabilita a demokracia spoločne s ochranou a rozvojom rôznych kultúrnych, etnických, lingvistických a náboženských identít národných menšín? Inštitúcie ako Európsky súd pre ľudské práva, Komisia OSN pre ľudské práva a Medzinárodný súd v Haagu sú dôležitými nástrojmi na ochranu ľudských práv a na uplatňovanie medzinárodného práva. Prečo by sme nemali budovať medzinárodné právne inštitúcie, ktoré by dozerali na proces globalizácie?
Na pražskom summite Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky bola dôležitým bodom rokovaní prevencia chudoby. Tento bod nevybrali len kvôli oslabeniu protestov proti globalizácii po celom svete. Aj medzinárodné kapitálové spoločnosti ako MMF a SB zisťujú, že globalizácia vedie aj k závažným nerovnostiam a chudobe, a to v takom meradle, že by to mohlo narušiť hlavné operácie systému.
Útok na USA 11. septembra poukázal na dôležitosť spravodlivosti. Varovanie Mahátmá Gándhího („Oko za oko a svet oslepne“) platí pre každého. Pomsta neprinesie nič iného, než nové násilie. Mali by sme si vypočuť výzvy medzinárodných mimovládnych organizácií. V kultúre „homo“ sa verí, že človek je nad svetom a nad inými živočíchmi, že všetko na svete je stvorené pre človeka. Iná kultúra „mondio“ je založená na viere, ktorá za najdôležitejší objekt považuje svet a potom rastliny, lebo tie boli vytvorené ako prvé. Ľudský rod, na ktorom nie je nič závislé, je menej dôležitý. Ktorú z týchto dvoch kultúr si vyberieme? Náš básnik Nazim Hikmet hovoril: Sám a slobodný ako strom, bratský ako les – to je naša túžba. Dúfame, že to bude túžba ľudstva. Ak sa budú písať ľudské práva po 11. septembri nanovo, mali by byť opäť pre ľudí, pre spravodlivosť a pre demokraciu. Vari nemáme zodpovednosť za stav dnešného sveta? Zaujímame sa o dôsledky problémov, no mali by sme sa koncentrovať na konkrétne riešenia. To nám uľahčí cestu a možno zastaví tragédie.
