Najrozľahlejšia krajina Visegrádskej štvorky kandidujúca na vstup do Európskej únie mala vždy dva hlavné záujmy, ktoré determinovali eurointegračné rokovania jej vládnej delegácie. Tým prvým bol záujem poľnohospodárov, ktorí chceli zostať konkurencieschopní aj po vstupe krajiny do únie. Čelili tak tlaku svojich kolegov z Francúzska a Nemecka, ktorí sa ich konkurencie obávali a tlačili naopak na delegácie svojich vlád, aby zabránili dovozu lacných potravín z rozsiahlych poľských plání a pasienkov do parížskych, respektíve berlínskych obchodov. Dosiahnutý kompromis o možnosti dotovať poľnohospodársku výrobu z európskych fondov až do výšky 55 percent nakoniec uspokojil pravdepodobne obe strany. Druhým záujmom poľskej vlády bolo dosiahnuť zníženie prechodného obdobia v otázke voľného pohybu pracovných síl. Poliaci, ako nesmierne agilní a podnikavý národ, už aj pred vstupom krajiny do únie hľadali svoje cestičky na pracovné trhy v krajinách únie. Požiadavka Nemecka a Rakúska, ktoré si presadili sedemročné prechodné obdobie ochrany svojho pracovného trhu, bola pre nich trpkou pilulkou, ktorú museli na svojej ceste do únie zhltnúť. Naopak, poľské rokovacie tímy s uspokojením prijali oznámenie piatich krajín únie, ktoré prisľúbili okamžité otvorenie svojho pracovného trhu. Otázka subvencií poľnohospodárom, ako i otvorenia pracovných trhov v rámci únie sa teda napokon skončila kompromisom, ktorý uspokojil obe strany – tak Poľsko, ako i Európsku úniu. Vládna koalícia Zväzu demokratickej ľavice a Únie práce pod vedením premiéra Leszeka Millera tak mohla prezentovať uzavretie eurointegračných rokovaní a vstup krajiny do EÚ ako úspech zahraničnej politiky svojej vlády. Táto skutočnosť pomáhala vyvažovať Millerovej ľavicovej vláde reštriktívnu sociálnu politiku, ktorá oslabuje kúpyschopnosť najmä najslabších ekonomických vrstiev obyvateľstva – dôchodcov. Veľmi vážnym problémom, ktorým sa musí poľská vláda čoraz intenzívnejšie zaoberať, je aj nezamestnanosť. Tá dosiahla v roku 2002 vyše 18 percent a má za posledné roky rastúcu tendenciu. Spomalil sa aj reálny hospodársky rast, ktorý po rokoch boomu predstavoval v roku 2003 už iba 1,3 percenta. Naopak, za úspech možno považovať zastavenie vysokej inflácie, ku ktorej poľská ekonomika v počiatočných obdobiach svojej transformácie inklinovala. Poľská ekonomika sa orientuje na obchod s krajinami EÚ – najvýznamnejším partnerom je Nemecko. Viac ako tretina poľského exportu smeruje práve do tejto krajiny. Čulý je obchod aj s Francúzskom a Talianskom. Špecifikom poľskej politickej scény je úspech ľavicového politika vo voľbách do prezidentského úradu. Aleksander Kwasniewski je vo svojom kresle už druhé volebné obdobie a podarilo sa mu prežiť všetky škandály – od podozrenia, že používa neprávom akademický titul, až po lustračný škandál, keď bol istý čas v podozrení, že spolupracoval s komunistickou tajnou službou. Skutočnosť, že Kwasniewski dokázal vo voľbách poraziť aj Lecha Walesu, ktorý sa kedysi tešil v Poľsku rovnakej popularite ako v Čechách Václav Havel, potom ilustruje schopnosť Kwasniewského získať si srdce obyčajného poľského voliča. Od roku 2001 sa na poľskej politickej scéne úspešne profiluje aj nová strana – konzervatívno-liberálna Občianska platforma (PO), ktorej ustanovujúci kongres sa konal v Gdansku v januári 2001. Ambiciózna pravicová strana získala vo voľbách v roku 2001 celkovo 63 kresiel, čím sa stala druhou najsilnejšou politickou stranou. Na pravej strane politického spektra sa potom úspešne darí aj strane Sebaobrana, akejsi poľskej obdobe politickej strany francúzskeho konzervatívca Le Pena. Tridsaťosem kresiel sa podarilo získať aj Lige poľských rodín. Práve úspech Millerovej vlády v eurointegračných rokovaniach a uspokojenie požiadaviek poľských roľníkov by mohli v nasledujúcich voľbách v roku 2005 vziať vietor z plachiet politických strán, ktoré svoj úspech stavali na eurofóbnej rétorike. Pravda, veľa bude závisieť aj od toho, ako sa poľskej vláde bude dariť v čerpaní eurofondov a ako dokáže využiť úspechy v eurointegračných rokovaniach v otázkach revitalizácie a transformácie poľskej ekonomiky po vstupe krajiny do únie. Priblíženie výhod vstupu krajiny do EÚ obyčajnému voličovi spolu so zvýšením úrovne informovanosti obyvateľstva o únii na jednej strane a praktické povstupové skúsenosti občanov na druhej strane budú potom v blízkej budúcnosti determinantom ďalšieho politického vývoja aj na domácej vnútropolitickej scéne. tabuľka Poľsko – fakty Rozloha: 312 685 km2 Počet obyvateľov: 38,6 milióna Priemerná dĺžka života: 69,8 roka muži a 78,3 roka ženy Národnostné menšiny: Nemci 1,3 %, Ukrajinci 0,6 %, Bielorusi 0,5 % Hlavné mesto: Varšava Najvyšší vrch: Rysy (2499 m) Administratívne rozdelenie krajiny: 16 vojvodstiev Mena: zloty Hlavný vývozný artikel: strojárske výrobky, priemyselné polotovary, papierenské výrobky, potraviny, dobytok Medzinárodné telefónne smerové číslo: 0048 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
