Je to už dávno, čo Karel Schwarzenberg vyslovil pre rakúsky Kurier proroctvo, že príde čas a mladí ľudia nebudú rešpektovať výsledky volieb. Vyjdú do ulíc a dosadia si za ministrov takých ľudí, čo budú vyhovovať ich predstavám. V prípade Ukrajiny sa jeho veštba naplnila, no v prípade posledných komunálnych a senátnych volieb v Česku sa nič podobného nekonalo. Ľudia sa do ulíc nehrnuli a nehrnuli sa ani k volebným urnám, aby zabojovali za návrat starej dobrej arogantnej pravice. Strana, ktorú stále vedie človek s kniežacím titulom, ale aj jeho koaličná družka ODS utrpeli zdrvujúcu porážku a musia opustiť mnohé politické posty nielen na radniciach, ale aj v Senáte ČR… Nikto nezaplakal, všetko prebehlo bez problémov, bez emócií a bez záujmu verejnosti. Veď ani 17 % sa ich nezapojilo do tohto volebného diania.
Predsa však mnohí spozorneli, keď sa dozvedeli, že do Senátu sa z posledného miesta na kandidátke prebojoval 78-ročný František Čuba. Človek, z ktorého sa stala legenda, ktorého meno si ľudia pamätajú už celé desaťročia, ktorého sa kdekto pokúšal počas nesmierneho množstva súdnych procesov dostať za mreže, ktorý však odolal všetkým svojim nepriateľom, mená ktorých sme už zabudli. Zrazu sa dozvedáme, že tento človek ešte žije, že ho nezlomili, že ešte aj vo svojom vysokom veku je úspešný v politike i podnikaní.
Priveľa miesta by zabral výpočet všetkého, čo preslávilo Slušovice, z ktorých sa stal pod vedením F. Čubu ekonomický zázrak. Stačí, ak si pripomenieme, že nikdy nebolo počuť v súvislosti s týmto poľnohospodárskym gigantom o šialených kravách, prasacom more, vtáčej chrípke, dioxíne, cestárskej soli… a pod. Ak by to tak bolo, v porevolučných časoch by sa bol asi ťažko vyhol uväzneniu. Aj tak mu ostala nálepka, že to bol komunistický papaláš, ktorý všetko dokázal iba vďaka obrovskej podpore ÚV KSČ. Pritom všetkom tento muž nikdy nemal až takú dôveru v politických kruhoch, ako by sa mohlo predpokladať. Vzbudzoval skôr nedôveru a podozrievanie. Veď aj Lubomír Štrougal bol pozvaný na koberec pred samotného Gustáva Husáka kvôli Slušoviciam a Františkovi Čubovi. Spomína, ako sa vtedy na neho Husák oboril:
– Koľko peňazí ste naliali do Slušovíc, spýtal sa ho hradný pán podráždene.
– Nič, povedal som mu podľa pravdy, zaspomínal si Štrougal.
– Kto tam potom nalieva peniaze… Rusi, Američania, Arabi… lámali si vtedajší papaláši hlavy.
– Husák mi však neublížil, vyspovedal sa raz zo svojich „hriechov“ v Parlamentných listoch František Čuba.
Bol to iný prezident, ktorý vyhlásil Slušoviciam vojnu a ktorý vystriedal starnúceho Husáka. V tomto kolose sa vraj zbiehajú temné nitky, ospravedlňoval svoje konanie. Nebolo možné vyhrať vojnu so štátom, príliš veľa ľudí vtedy slintalo po majetkoch a bohatstve Agrokombinátu. Ako to dopadlo, všetci veľmi dobre vieme. Zničená bola pýcha krajiny, ostali z nej iba trosky. Každý si myslel, že aj z Františka Čubu ostane po všetkých tých útokoch, urážkach, súdnych procesoch a ponižovaniach iba obyčajná ľudská troska. Nestalo sa, naopak, František Čuba aj vo svojom vysokom veku má odvahu púšťať sa do politiky a podnikania. Dokonca aj silno pravicové Lidové noviny napísali o jeho plánoch vybudovať farmy na chov rýb a skleníkov na pestovanie všelijakých plodín. Dokonca sa povráva, že za istých podmienok by vraj dokázal obnoviť slávu a lesk Slušovíc. Keď sa ho po voľbách, spýtali čo si myslí o tom, že ho voliči prekrúžkovali, iba poznamenal:
– S nikým som o tom nehovoril, neviem, aké pohnútky mali voliči preto, aby zahlasovali za mňa…
Ak by hocikto z nás, kto niečo čítal alebo počul o zániku Slušovíc, použil aj vlastný rozum, musel by priznať, že František Čuba a Slušovice, sú legendou o našom bývalom poľnohospodárstve. A legenda, ktorá sa raz usadí v hlavách a pamäti ľudí, len tak ľahko nevyprchá.
Foto: FB – František Čuba
