Rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) Samuel Abrahám označil referendum v relácii Slovenského rozhlasu z prvej ruky minulý týždeň za „kampaň, snahu zviditeľniť stranu SaS pred voľbami.“
V zaujímavej diskusnej relácii podrobili dvaja renomovaní politológovia nadchádzajúce referendum tvrdej kritike. Podľa Petra Horvátha z Trnavskej univerzity nedelegovaním zástupcov strán koalície do Ústrednej volebnej komisie jej predstavitelia „dali svojím spôsobom politickú facku občanom, pretože nesplnenie takejto elementárnej povinnosti považujem jednoznačne za výsmech celej tejto akcie.“ Horvátha v tejto súvislosti nízka účasť neprekvapí: „Preto sa ani nemožno čudovať normálne racionálne uvažujúcemu človekovi, ktorý takéto referendum bude ignorovať. Už len preto, že vlastne jeho materská strana takéto niečo nepodporila. Ono potom sa ťažko vysvetľuje premiérke, že ona sa zúčastní a jej vlastná strana tam nominanta nedodala.“
SaS si to zlíže
Arogantný postoj strany SaS je zarážajúci aj v súvislosti s vysokými nákladmi, ktoré si referendum vyžaduje. P. Horváth pritom upozornil, že ani spoločné konanie referenda a volieb by na týchto vysokých nákladoch takmer nič nezmenilo: „Musia byť samostatné referendové komisie, samostatné referendové miestnosti, musí byť samostatné spracovanie, musí byť samostatná ústredná komisia. Čiže aj keby to bolo spolu v jednom dni, nie je to lacnejšie. Akurát by bola len vyššia volebná účasť.“ Vyše sedem miliónov eur by sa mohlo občanom vrátiť v oveľa užitočnejšie podobe.
S. Abrahám v relácii pomerne ostro kritizoval neochotu v podstate všetkých poslancov zmeniť rozsah svojej imunity. Zároveň však viaceré otázky v referende označil doslova za nezmyselné. Ich riešenia sa mali objaviť v politickom programe strany či vlády, nie v ľudovom hlasovaní. „Pre celú koalíciu je to, samozrejme, horúci zemiak, ktorého sa snažia zbaviť,“ tvrdí rektor BISLA. Jej členovia sa „budú snažiť zabudnúť na toto nešťastné referendum a dostať čo najmenej rán ako dôvažok toho, že to bude stáť veľa peňazí.“ „Myslím si, že zásadne si to zlíže SaS od všetkých politických partnerov,“ dopĺňa ho P. Horváth.
Imunitu obmedziť, nie zrušiť
Debata oboch politológov s moderátorom Jurajom Hrabkom sa krútila najmä okolo jednej referendovej otázky: okolo obmedzenia poslaneckej imunity. Občania by sa mali vysloviť konkrétne k priestupkovej imunite. Zdá sa však, že tento rozdiel všetci nechápu. S. Abrahám je presvedčený, že sto percent ľudí u nás chce imunitu obmedziť a jej dnešný rozsah považuje za amorálny, ale v podstate vyjadril pochybnosti, či sa o tom má rozhodovať v referende.
„Aby neprišlo k nejakému extrému, pretože inštitút imunity je pre poslancov naozaj veľmi dôležitý. V každej demokracii má poslanec určitú imunitu, je to veľmi dôležité, pretože poslanec ako taký nemá moc,“ vysvetľuje svoj postoj rektor BISLA. Upozorňuje, že „je v spoločnosti taká nálada, že vlastne na čo im je vôbec nejaká imunita; preto chcem zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby určitú imunitu poslanci mali. Samozrejme, je nezmysel, aby mali imunitu, keď pod vplyvom alkoholu šoférujú, alebo trestnoprávnu imunitu. Ale aj tam môže prísť k nejakému zneužitiu a veľmi dôležité je vystaviť určitú ochranu poslancov v prípade, že by nastali politické, alebo lobistické tlaky.“
SaS sa chce od referenda dištancovať
Samuel Abrahám hovoril o nevyhnutnosti „teoretickej debaty“ aj pri predstavách o znížení počtu poslancov NR SR. Je jasné, že v súvislosti s fungovaním parlamentu, ale aj štátu ako takého je čo naprávať. Lenže náprava si vyžaduje vážnu a serióznu diskusiu, nie populistické referendum využité ako predvolebný marketing jednej strany.
Kritike politológov sa preto Richard Sulík nevyhol ani za svoj výrok, že ak by opozícia hlasovala za obmedzenie imunity, vyzve svojich voličov, aby v sobotu nikam nešli. „Myslím si, že v tejto chvíli SaS dobieha jej vlastná politická minulosť,“ hodnotí to P. Horváth. „To, čo jej bolo evidentne na prospech, to znamená rôzne metódy kampane a rôzne sľuby, aj v súvislosti s referendom, veď to bola jedna z chrbtových kostí celej politickej agendy.“
Ešte tvrdšie sa na margo Sulíkových slov vyjadril Samuel Abrahám: „Posolstvo je to také, že samozrejme Sulík by bol najradšej, keby nijaké referendum nebolo. Čiže hľadá akýkoľvek spôsob, aby sa od tohto referenda dištancoval, čo je, samozrejme, veľmi ťažké, takmer nemožné a ani takéto nezmyselné vyjadrenie tomu nepomôže.“
Foto: Politológ Samuel Abrhám
Autor: SITA/Tomáš Benedikovič
Foto naľavo dole: Zľava: Minister vnútra Daniel Lipšic, predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová a podpredseda ÚVK pre referendum SR Róbert Madej počas zasadnutia Ústrednej komisie pre referendum SR na MV SR. Bratislava, 24. august 2010
Foto napravo dole: Predseda petičného výboru Referendum 2009 Richard Sulík prichádza do podateľne Prezidentského paláca odovzdať list, ktorým sa obracia na prezidenta Ivana Gašparoviča, či plánuje pre ich otázky v referende obrátiť sa na Ústavný súd SR. Bratislava, 25. január 2010
