Doktor Zdeněk Zbořil vedie na Ústave politológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe seminár Typológia politického extrémizmu. Pravidelne na seminári vystupujú hostia, s ktorými sa vedie diskusia o tejto problematike.
Nedávno bol jedným z hosťov predstaviteľ českej ultrapravicovej scény Filip Vávra. Táto skutočnosť mala veľkú odozvu a vyvolala reťazec mnohých protichodných reakcií. Filip Vávra je predstaviteľ tvrdého jadra extrémistickej scény, ktorý má na svedomí niekoľko rasovo motivovaných útokov, útok na židovskú synagógu a za svoje činy už stál i pred súdom. Podľa niektorých odborníkov je to dokonca jeden z najnebezpečnejších českých neonacistov.
Po tom, čo Vávra predstúpil na akademickej pôde pred študentov, zasiahol dekan, ktorý vedúcemu seminára Zdeňkovi Zbořilovi odobral osobné ohodnotenie a následne zrušil jeho seminár. Dekan zdôvodnil svoj krok tým, že extrémisti na akademickú pôdu nepatria a že dr. Zbořil do istej miery legitimizoval nositeľov extrémnych názorov.
Nechajme teraz bokom skutočnosť, že dr. Zbořil ako odborník na politický extrémizmus spracováva posudky pre vyšetrovateľov, na základe ktorých boli mnohí nositelia extrémnych a rasistických názorov odsúdení na tresty odňatia slobody. Je teda zvláštne, že by sa práve dr. Zbořil usiloval o legitimizáciu skinheadských extrémistov.
Podstatnejšie v celom konflikte je niečo iné. Vávra predstúpil pred študentov politológie. Nevystúpil teda na politickom mítingu, ale na akademickom seminári pred študentami odboru, ktorého úlohou je kritická analýza a štúdium javov v politike. Pokiaľ sa študenti politológie chcú hlbšie zaoberať politickým extrémizmom ako javom existujúcim v politike a pokiaľ sa na túto problematiku chcú aj viac špecializovať, je nevyhnutné, aby sa priamo na vlastné oči zoznámili s nositeľmi týchto názorov. Zmienený seminár slúži práve na dôkladné zoznámenie sa s problematikou extrémizmu, s názormi ich nositeľov a názormi ďalších odborníkov na túto oblasť. A tak sa na seminári môžu študenti stretnúť popri zástupcovi pravicového extrémizmu aj so zástupcami ľavicových anarchistov, s rómskymi aktivistami i so špecialistami z protiextrémistickej policajnej sekcie.
Podstatné je, že študent nezíska obraz len zo sprostredkovaných zdrojov. Je nevyhnutné, aby so zástupcom extrémistov prišiel študent politológie do styku ako so „študijným materiálom“, tak ako študent medicíny musí pracovať v pitevni, aj keď sa tým môže vystaviť mnohým rizikám.
Veľkou chybou bola skutočnosť, že krátko po tomto seminári vystúpil zástupca extrémistov v televíznej besede. A tu už môže ísť o legitimizáciu extrémistov, pretože šlo o politickú prezentáciu! Nastáva tu onen zásadný konflikt politiky (prezentácia na televíznej obrazovke, pred divákmi – voličmi) a vedy, v tomto prípade odboru politológie (vystúpenie na akademickej pôde na študijné účely).
Do istej miery podobná situácia nastala, keď išlo o vydanie Hitlerovho spisu Mein Kampf. Aj tu sme sa stretli s názorom, že vydanie tohto diela je propagáciou nacizmu. Aj tu sa však na vec môžeme dívať z druhej strany. Pre vedcov, študentov a bádateľov, ktorí sa zaoberajú napr. problematikou nacizmu, môže byť toto dielo významným študijným podkladom.
Nie vždy teda musí byť vystúpenie extrémistu na akademickej pôde, alebo vydanie literatúry fašistického či nacistického zamerania propagáciou týchto zločinných ideológií.
Autor (1976) je študent histórie a politológie na FF UK Praha
