Štúdia, vypracovaná pod vedením akademikov z Cambridgeskej univerzity, je prvou štúdiou, ktorá nachádza priame prepojenie medzi programami hromadnej privatizácie realizovanými niektorými bývalými sovietskymi štátmi a následným ekonomickým prepadom a korupciou.
Hromadná privatizácia, s ktorou prišli najmä západní ekonómovia, predstavovala radikálnu politiku s cieľom rýchlo sprivatizovať veľké časti ekonomík krajín ako Rusko začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Túto politiku tvrdo presadzoval Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Jej cieľom bolo garantovať rýchly prechod na kapitalistický systém ešte pred tým, ako by sa sympatizanti Sovietskeho zväzu mohli rýchlo opätovne chopiť moci.
Namiesto predpovedaného hospodárskeho boomu v mnohých postkomunistických krajinách nastala vážna recesia, podobná Veľkej depresii v Spojených štátoch a v Európe v tridsiatych rokoch 20. storočia. Dôvody hospodárskeho kolapsu a prudkého nárastu chudoby vo východnej Európe však nikdy neboli úplne pochopené. Ani akademici neboli schopní vysvetliť, prečo sa to v niektorých krajinách, ako napríklad v Rusku, udialo, a v iných, napríklad v Estónsku, nie.
Niektorí ekonómovia argumentujú, že hromadná privatizácia by fungovala, keby prebehla ešte rýchlejšie a v širšom meradle. Naopak, iní argumentujú, že aj keď bola hromadná privatizácia správnou politikou, na jej úspešný priebeh neboli splnené základné podmienky. Niektorí odborníci naznačujú, že skutočný problém mal skôr do činenia s politickou reformou.
V článku v aprílovom vydaní American Sociological Review Lawrence King a David Stuckler z Cambridgeskej univerzity a Patrick Hamm z Harvardskej univerzity po prvýkrát testujú myšlienku, že realizácia hromadnej privatizácie bola spojená so zhoršujúcimi sa hospodárskymi výsledkami jednotlivých firiem i celých ekonomík. Čím dôslednejšie krajiny implementovali túto politiku, tým viac trpeli hospodárskou kriminalitou, korupciou a ekonomickým prepadom. Udialo sa to preto, ako uvádza štúdia, že samotná politika podkopala fungovanie štátu a vystavila ochranné pásma ekonomiky korupcii.
Uvedená správa prináša aj varovanie pre modernú dobu: „Rýchlu a rozsiahlu privatizáciu presadzujú niektorí ekonómovia, aby riešili súčasnú dlhovú krízu na Západe a aby prispeli k realizácii reforiem v blízkovýchodných a severoafrických ekonomikách,“ uvádza King. „Táto štúdia ukazuje, že najradikálnejší privatizačný program v histórii zlyhal práve v krajinách, ktorým mal pomôcť. Lekcie z neplánovaných dôsledkov v Rusku naznačujú, že by sme pri realizácii neodskúšaných hospodárskych reforiem mali postupovať s veľkou opatrnosťou.“
Hromadná privatizácia prebehla približne v polovici bývalých komunistických krajín po rozpade Sovietskeho zväzu. Niekedy bola označovaná ako „kupónová privatizácia“ a pozostávala z rozdeľovania kupónov bežným občanom, ktorí si mohli tieto kupóny vymeniť za akcie v štátnych podnikoch. V praxi však len veľmi málo ľudí rozumelo tejto politike. Väčšina ľudí v týchto krajinách bola príliš chudobná, a preto sa rozhodli čo najrýchlejšie predať svoje kupóny. V krajinách ako Rusko to ziskuchtivcom umožnilo skúpiť akcie a prevziať veľkú časť nového súkromného sektora.
Akademici tvrdia, že hromadná privatizácia zlyhala z dvoch dôvodov. Po prvé, oslabila štát odstránením jej príjmového základu – ziskov zo štátnych podnikov, ktoré existovali za sovietskej nadvlády – a jeho schopnosti regulovať novú trhovú ekonomiku. Po druhé, hromadná privatizácia vytvorila podniky bez akéhokoľvek strategického vlastníctva a vedenia ich otvorením skorumpovaným vlastníkom. Tí tieto podniky obrali o prostriedky a nerozvíjali ich. „Výsledkom bol začarovaný kruh zlyhávajúceho štátu a ekonomiky,“ uviedol King.
Aby overili túto hypotézu, King, Stuckler a Hamm porovnali majetok 25 bývalých komunistických krajín za obdobie rokov 1990 – 2000, z ktorých niektoré uskutočnili hromadnú privatizáciu a iné nie. Skúmali aj údaje Svetovej banky ohľadom manažérov z viac než 3 500 firiem v 24 postkomunistických krajinách.
Výsledky poukazujú na priame a úplné prepojenie medzi hromadnou privatizáciou, klesajúcimi štátnymi fiškálnymi príjmami a nižším hospodárskym rastom. V rokoch 1990 až 2000 boli vládne výdavky v krajinách, ktoré uskutočnili hromadnú privatizáciu, nižšie o približne 20 % ako v krajinách, ktoré prešli stabilnejšou formou zmeny. Výsledok bol rovnaký aj po tom, ako experti zohľadnili politické reformy, iné hospodárske reformy, prítomnosť ropy a ďalšie okolnosti úvodnej fázy transformácie.
Podobne, štáty, ktoré hromadne privatizovali, vykazovali po skončení programu priemerný pokles HDP na hlavu o viac než 16 % v porovnaní s krajinami, ktoré nerealizovali hromadnú privatizáciu.
Analýza jednotlivých firiem odhalila, že v krajinách s hromadnou privatizáciou vykazovali firmy sprivatizované domácimi vlastníkmi väčšie riziko ekonomickej korupcie. Pravdepodobnosť uchýlenia sa k bartrom bola u súkromných domácich spoločností o 78 % vyššia ako u spoločností v štátnom vlastníctve. Tieto výsledky experti získali korekciou dát o firmách, trhu a sektoroch, ako aj na základe možnosti, že najnižšiu výkonnosť vykazovali tie firmy, ktoré boli sprivatizované.
Štúdia zároveň odhalila, že u takto sprivatizovaných firiem bola nižšia pravdepodobnosť platenia daní – čo je kritický faktor zlyhania politiky, vo vzťahu ku ktorej západní ekonómovia predpovedali, že bude generovať súkromné bohatstvo, ktoré by sa mohlo zdaniť a investovať späť do štátu. Na druhej strane, pravdepodobnosť vykonávania bartrových obchodov a akumulácie daňových nedoplatkov bola oveľa nižšia u firiem, ktoré sprivatizovali zahraniční vlastníci.
„Naša analýza naznačuje, že pri navrhovaní hospodárskych reforiem, najmä reforiem zameraných na rozvoj súkromného sektora, by prioritou malo byť zaručenie vládnych príjmov a štátnej kapacity,“ dodávajú autori. „Spoliehanie sa na budúci rozvoj produktivity v reštrukturovanom, súkromnom hospodárstve, ktorá bude kompenzovať klesajúce príjmy, je riskantný projekt.“
Preložila: Judita Takáčová
Foto: www.cam.ac
Článok bol uverejnený na internetovej stránke Cambridgeskej univerzity
http://www.cam.ac.uk/research/news/a-policy-of-mass-destruction/
