Internet a informačné technológie podporujú ekonomický rast, umožňujú miliónom ľudí na celom svete prístup k obrovskému množstvu informácií a uľahčujú bežný život. Vo vyspelých krajinách sa podpora informačných technológií stala súčasťou vládnych programov. Výnimkou nie je ani prístup na internet v školách a zavádzanie informačných technológií v podnikaní a vzdelávaní. Na Slovensku to tak nie je. Svedčí o tom aj najnovšia cenová politika Slovenských telekomunikácií, a.s., (ST).
Zvláštna cenová politika súkromného monopolu Väčšinovým vlastníkom Slovenských telekomunikácií sa pred dvoma rokmi stal nemecký Deutsche Telekom. Ide o tú istú firmu, ktorá sa v dvoch rôznych krajinách správa úplne odlišne. Kým v Nemecku čoraz viac cenovo sprístupňuje pripojenie na internet a výrazne podporuje aj školy, na Slovensku je jej politika úplne opačná. Vďaka nevýhodnému predaju zo strany štátu sa dostala do pozície, že diktuje podmienky štátu a jeho občanom prostredníctvom cenovej politiky a brzdí rozvoj informačných technológií. Stratégia telekomunikačného monopolu je prinajmenšom veľmi podivuhodná. Znižovaním cien by totiž umožnil návštevníkom internetu „presurfovať“ viac minút, čo by sa nepochybne pozitívne prejavilo aj na jeho zisku a zvyšovaní profitu na internetových službách. Vďaka najnovšej cenovej politike však stojí dnes hodina surfovania cez telefónnu linku v silnej prevádzke viac, ako je priemerná hodinová mzda. Slovenské telekomunikácie majú v poskytovaní pripojenia na internet na Slovensku monopol. Protimonopolný úrad tvrdí, že jediný, kto môže zasiahnuť, je nezávislý regulátor, a tým je Telekomunikačný úrad. Ten má však zviazané ruky a hovorí, že nemôže nič podniknúť, pretože ceny za internet nepatria medzi regulované ceny. Situácia typická pre Slovensko – nik za nič nemôže a nikto nie je kompetentný zasiahnuť. Na reguláciu cien sa používa tzv. metóda regulovaného koša služieb. Jej podstatou je, že zvyšovanie cien sa neposudzuje jednotlivo za každú službu, ale ako zvýšenie ceny celého koša. Slovenské telekomunikácie takto nie po prvýkrát zneužili reguláciu cien. Na jednej strane síce zdraželi niektoré služby, iné (tie menej používané) však zlacneli. Navonok to teda vyzerá, akoby ostali na pôvodnej úrovni.
Bez konkrétneho východiska Súkromný monopol sa medzitým správa, akoby sa nič nedialo a na protest proti zdražovaniu pripojenia reagoval len niekoľkými nekonkrétnymi vyhláseniami prostredníctvom svojej hovorkyne. Minulý týždeň inicioval premiér Mikuláš Dzurinda stretnutie s prezidentom Slovenských telekomunikácií Ladislavom Mikušom. Závery vyvodené z tejto schôdzky vyznievajú prinajmenšom diskutabilne. Predseda vlády zamietol návrh zníženia DPH z 23 percent na 10 s odôvodnením, že by to mohlo narušiť naše integračné ambície. Pravda je, že okolité krajiny podporujú informatizáciu práve prostredníctvom nízkej dane (napr. v Čechách je to 5 percent a v Poľsku 6). Kým u nás je podpora informatizácie len deklaratívna, napríklad v Slovinsku už v roku 1994 zaviedli špeciálnu daň na podporu informatizácie školstva. Prezident telekomunikácií Ladislav Mikuš sa zase usiluje odpútať pozornosť a predstavil projekt informatizácie s názvom eSlovensko, ktorý by mal byť súčasťou európskeho projektu eEurope. V krajinách Európskej únie sa však práve v súlade s akčným plánom tohto projektu internet postupne zlacňuje. Ak nebudú mať ľudia prístup na internet, tak sa informatizácia uskutoční asi iba veľmi ťažko. A na to by Slovenské telekomunikácie nemali zabúdať.
Liberalizácia trhu a zníženie DPH Zdá sa, že téma pripojenia na internet sa stala mediálne zaujímavou aj pre politické strany a k tejto problematike sa vyjadrila azda už každá z nich. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko veľmi správne poznamenal, že „zvyšovanie príjmov dosahujú telekomunikácie výhradne zvyšovaním cien“. Pragmatický a konštruktívny prístup zaujal aj minister školstva Milan Ftáčnik, ktorý podporuje zníženie DPH a novelu telekomunikačného zákona Milana Ištvána. Zdá sa, že práve táto novela by pomohla situáciu vyriešiť. Mala by odstrániť monopol ST a umožniť prenájmy lokálnych vedení a trh by sa otvoril aj pre konkurenciu. Otvorenou možnosťou pripojenia na internet ostáva aj káblová televízia. Spoločnosť UPC však zatiaľ nemá záujem o takéto riešenie vraj pre veľmi malý slovenský trh. Možno sa dovtedy spamätá aspoň jeden mobilný operátor. Kým sa to však stane, bude prístup na internet vymoženosťou iba malej časti populácie. Situácia týkajúca sa cien za pripojenie na internet nie je iba výsledkom posledných týždňov či mesiacov, ale dlhodobého podceňovania tejto oblasti vládou Slovenskej republiky. Riešením by bolo aj rozviazanie rúk Telekomunikačnému úradu, a kým nebude vybudované konkurenčné prostredie, regulovanie cien za internet. Napriek tomu, že vláda SR sa v programovom vyhlásení hlási k podpore informatizácie spoločnosti, lacnejší a kvalitnejší internet je stále asi iba snom budúcnosti.
