Firmy dávajú do výskumu a vývoja iba 0,1 percenta HDP. V porovnaní so svetom je to hanba. Ak bude financovanie tejto oblasti len na pleciach štátu, skončíme horšie, než sme na tom teraz.
Od júla platí zákon, podľa ktorého by mohli podnikatelia dostávať štátnu podporu, ak budú investovať do vedy, výskumu a vývoja.
Minimum ľudí vo výskume
Podľa Lisabonskej stratégie EÚ by mal výskum a vývoj do konca desaťročia z dvoch tretín financovať súkromný sektor. Slovensko však za týmto cieľom výrazne zaostáva. „Participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí na vede a výskume je nedostatočná,“ konštatoval už pred vyše rokom aj minister financií Ján Počiatek. Boli to veľmi mierne a priveľmi „diplomatické“ slová, lebo podnikatelia u nás dávajú do vedy a výskumu len 0,1 percenta HDP, väčšina financií teda pochádza čisto z verejných zdrojov. Podpora vede a výskumu zo strany súkromného sektora dominuje napríklad v Luxembursku, Francúzsku i Nemecku a v USA predstavuje dokonca 2,7 percenta HDP.
Predstava EÚ je taká, že veda a výskum by mali dostávať jedno percento z verejného a dve zo súkromného sektora. Nový zákon by mal vytvoriť také legislatívne podmienky, ktoré by podnikateľov motivovali na zriaďovanie pracovísk výskumu a vývoja alebo na modernizáciu existujúcich. Veď kým napríklad na Slovensku pracuje v oblasti vedy a výskumu len päť ľudí z tisíca, vo Fínsku je to vyše 20 ľudí na rovnaký počet obyvateľov. Zákon definuje priority šité priamo na pomery Slovenska a mohol by podstatne zvýšiť záujem zahraničných spoločností o podporu aplikovaného výskumu u nás.
Dotácie i daňové úľavy „Vedecko-výskumná základňa na Slovensku nie je dostatočne pružná, dynamická, a preto musíme vytvoriť spoločný priestor pre podnikateľov, vysoké školy a štátny sektor,“ zdôrazňuje minister školstva SR Ján Mikolaj. Zákon určuje podmienky, na základe ktorých podnikateľ môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu a zároveň úľavu na dani z príjmu. Vďaka stimulom bude mať tiež možnosť získať na určitý čas vysokokvalitných výskumníkov z rôznych organizácií výskumu a vývoja. Pravidlá prideľovania peňazí sú, podľa šéfa rezortu školstva, nastavené prísne a kontroluje ich aj Európska komisia.
„Nárok na daňové stimuly bude mať ten, kto dostane dotáciu po splnení kritérií,“ vyhlásil minister Mikolaj. Stimuly by mali smerovať najmä do oblasti obnoviteľných zdrojov, potravinárskeho, chemického, automobilového a elektrotechnického priemyslu, tiež stavebníctva a strojárstva. Každoročne chce vládny kabinet na štátne dotácie pre podniky uvoľniť okolo 33 miliónov eur, pričom náklady každého podporeného projektu by mali byť vyššie ako 250-tisíc eur.
Unavení z rečí a „nevýsledkov“
Predchádzajúca vláda akoby zabudla na fakt, že ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé európske štáty, musí buď zvýšiť verejné výdavky do vedy a výskumu, alebo si „vynútiť“ súkromné. To sa však nestalo. V rokoch 2001 – 2005 sa výdavky na vedu a výskum z hľadiska percentuálneho podielu na HDP znížili z vyše 0,6 percenta na 0,5 percenta a boli nielen pod priemerom celej EÚ (1,4 percenta), ale i nových členských krajín (0,7 percenta HDP). ČR napríklad dáva na výskum 1,5 percenta HDP a Fínsko dokonca až 3,5 percenta.
Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala nepriaznivý stav u nás zmeniť. Vlani napríklad výdavky na výskum a vývoj v slovenskom rozpočte podporila sumou vyše 287 mil. eur (8,7 mld. Sk), pričom v samotnej kapitole rezortu školstva bolo preň určených vyše 132 mil. eur (4 mld. Sk). Zahrnúť sem možno i vyše 3 mil. eur (93 mil. Sk) z vnútorných prostriedkov EÚ a takmer 43 mil. eur (1,3 mld. Sk) zo štrukturálnych fondov únie. Celkovo chce do roku 2015 vláda zvýšiť výdavky na vedu, výskum a inovácie na úroveň 1,8 percenta HDP. Takýto ambiciózny cieľ nie je financovateľný zo štátnych zdrojov – pomôcť by mali prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, z ktorých by mala veda a výskum získať do roku 2013 v priemere 173 mil. eur ročne.
Z ustavičného prízvukovania dôležitosti tejto oblasti už nie sú unavení iba ľudia priamo zainteresovaní do vedeckej a výskumnej činnosti. Neboli by však ani oni, ani nik iný, keby politické deklarácie citeľne zakomponovali do praxe. Pokrok je však pomalší, než by sme potrebovali. Napríklad aj pre systémové prekonanie hospodárskej krízy a vytvorenie lepších podmienok na udržateľný hospodársky rast. Ambícia nového zákona je preto správna, lebo bez výraznejšej účasti podnikov na vede a výskume Slovensko modernejšie a menej zraniteľné nebude.
Autor je publicista
