Obyvatelia Košíc a okolia sa môžu od budúceho roka „tešiť“ z väčšej spaľovne. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili spoločnosti Kosit rekonštrukciu druhého kotla, ktorý zdvojnásobí kapacitu spaľovne – pričom ani kapacita prvého kotla nie je napĺňaná. Ochranári majú podozrenie, že ide o šikovný ťah, ako zabezpečiť správu odpadového hospodárstva aj po vypršaní súčasnej zmluvy. Zadĺžené mesto sa totiž v spoločnom projekte zaťaží ďalším úverom v hodnote viac ako 100 miliónov korún. Pôvodný projekt počítal okrem rekonštrukcie druhého kotla aj s výstavbou nového kotla s kapacitou 120 000 ton odpadu ročne. Celková projektovaná kapacita by sa tak vyšplhala až na 280 000 ton, čím by sa košická spaľovňa stala najväčšou na Slovensku – napríklad bratislavská môže zneškodniť 175 000 ton za rok a nie je plne využitá. Za minulý rok sa pritom v Košiciach spaľovaním zlikvidovalo 58 524 ton odpadu. Protesty nezabrali Spoločnosť Kosit v svojom zámere síce sľúbila odstavenie prvého kotla po spustení nového tretieho, ale aj tak by celková kapacita spaľovne bola okolo 200 000 ton odpadu. Poslanci napokon prijali „kompromisný“ návrh a schválili len prvú z troch etáp projektu, teda rekonštrukciu druhého kotla a výstavbu turbíny na výrobu elektrickej energie a to aj napriek väčšine negatívnych reakcií. Za hlasovalo 29, 6 bolo proti, 5 sa hlasovania zdržalo. „Zarazilo nás hlasovanie poslancov mestského zastupiteľstva. Sme presvedčení, že podporili ekonomicky nerealistický a ekologicky škodlivý projekt,“ zdôraznil po hlasovaní predseda Priateľov Zeme Ladislav Hegyi. Vedenie spoločnosti Kosit tieto tvrdenia ochranárov odmieta. Oba kotly majú byť podľa nich vybavené najmodernejšou technológiou, ktorá spĺňa kritériá Európskej únie. Proti projektu bojovali ochrancovia prírody z mimovládnych organizácií Sosna, Priatelia Zeme a Abovská Osa. Pred jeho schválením odovzdali na magistráte petíciu s 2200 podpismi občanov Košíc a okolitých dedín. Proti rozšíreniu kapacity sú aj starostovia obcí združených v Mikroregióne Hornád, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti spaľovne. Majú obavy, že zvýšenie objemu spaľovaného odpadu rapídne zhorší životné prostredie v okolí zdroja znečistenia. Podľa poslankyne obecného zastupiteľstva v obci Kokšov-Bakša Pavlíny Urdovej sú občania veľmi znepokojení, pretože dosah spaľovne je už teraz veľmi veľký a v jeho rámci je znečistená pôda. Nie je na nej možné pestovať zdravé potraviny ani chovať zvieratá, ktoré by boli vhodné na konzum. Tuky týchto živočíchov obsahujú údajne štyrikrát vyššie množstvo dioxínov, ako je povolené normou. Neekologické a neekonomické Podľa ochranárov plán spoločnosti Kosit ide proti ekologicky a ekonomicky výhodnejším spôsobom nakladania s odpadmi, kalmi a biomasou – napríklad prevencii, recyklácii, kompostovaniu. Pre väčšinu odpadov, kalov a biomasy, ktoré plánujú spaľovať, existujú environmentálne a zväčša aj ekonomicky lepšie alternatívy. V otvorenom liste ich ochranári z vlastnej iniciatívy prezentovali poslancom mestského zastupiteľstva. Tým totiž na rozhodovanie o investícii v hodnote niekoľko stoviek miliónov postačovalo iba 1 a štvrť strany všeobecných a nekonkrétnych informácii od spoločnosti Kosit, bez vyčíslenia celkových nákladov, analýzy návratnosti či dopadoch na životné prostredie. V prípade komunálneho odpadu ochranári preferujú zhodnocovanie. V praxi dnes moderné európske a severoamerické mestá dokážu recyklovať 50 – 60 % komunálnych odpadov. Košice dnes dosahujú omnoho nižšiu mieru triedenia: 9,5 % – 10,2 %. V predložených dokumentoch spoločnosti Kosit, určených pre rozhodovanie poslancov, sa však vôbec nepočítalo s úbytkom množstva odpadov do spaľovne z Košíc kvôli nárastu triedenia a materiálového zhodnocovania. Naopak, predpovedá sa nerealisticky vysoký nárast množstva odpadov v kontexte jeho spaľovania. Pritom legislatíva EÚ i Slovenska tlačí na zvyšovanie miery recyklácie, ktorá je nadradená spaľovaniu s využitím energie. Následkom by malo byť aj zníženie množstva spaľovaných odpadov z Košíc. V dobrom systéme odpadového hospodárstva najmenej polovica odpadov nemá končiť v spaľovni. Tvrdenie Ing. Makatúrovej z Kositu (podľa L. Hegyiho) o tom, že Košice dosahujú porovnateľnú mieru triedenia a materiálového zhodnocovania ako najlepšie moderné európske mestá porovnateľnej veľkosti nie je pravdivé; napríklad Insbruck (240 000 obyvateľov) recykluje 54 %, Graz podobne, Viedeň (1,6 mil. obyvateľov) 38 –39 % recyklácia, Bonn 45 % … Toxické látky v kaloch Kaly, ktoré opúšťajú čistiarne obsahujú bežne 65 % – 80 % vlhkosti (iba 20 – 35 % sušiny)! Aby bolo možné kaly vôbec spaľovať, budú sa musieť sušiť, čo predstavuje externé energetické vstupy. Spaľovaním preto nevyužívame iba energiu kalov, ale získavame aj časť energie predtým spotrebovanej na sušenie. Celková energetická bilancia teda nevyznieva pre túto činnosť veľmi efektívne. Lepšie alternatívy spočívajú v prevencii vstupu toxických látok do kalov a ich kompostovaní. Kompostovanie je teda lacnejšou a pre životné prostredie výrazne prínosnejšou metódou. Vracia do pôdy organickú hmotu a živiny, neprodukuje žiadne relevantné emisie do ovzdušia a nepotrebuje uskladňovať ani najmenšiu časť z nich (v prípade kalov bez nadlimitných koncentrácií škodlivých látok). Naopak pri spaľovaní musíme uskladňovať škvaru a popolček – nebezpečný odpad, uvoľňuje sa isté množstvo toxických emisií do ovzdušia a nijako to neprospieva pôdnemu procesu. Najdôležitejšie pritom je však riešiť príčiny – zamerať sa na prevenciu vstupu toxických látok do kalov. Zabezpečiť monitoring zdrojov znečistenia a realizovať opatrenia na elimináciu uvoľňovania toxických látok do odpadových vôd. Tak sa adresne prenášajú náklady na pôvodcov znečisťovania namiesto paušálneho zaťažovania všetkých. Nech už použije akákoľvek technológia na konečný produkt – kaly, je v každom variante najprospešnejšie znížiť samotné množstvo škodlivých chemikálií vstupujúcich do procesu. A ak sa podarí tento prvoradý krok, je kompostovanie výrazne lacnejším a environmentálne prínosnejším riešením. Rovnako i Program odpadového hospodárstva Slovenska do roku 2010 uvádza cieľ výrazného zvýšenia materiálového zhodnocovania (kompostovania) kalov až na 70 % a energetické iba v marginálnej miere – 5 %. Biomasa – optimalizované kotle na výrobu energie z biomasy. Sú konštruované a optimalizované na konkrétne druhy biomasy na rozdiel od spaľovní, ktoré sú projektované v prvom rade na zneškodňovanie odpadov. Spoločnosť Kosit navyše potvrdila, že v jednom kotle plánuje spaľovať biomasu spolu s odpadmi a kalmi čo spochybňuje efektivitu procesu i jeho energetického zaradenia. K výhodám špecializovaných kotlov na biomasu patrí, že z nich možno využívať aj popol. Naopak zo spaľovne, ktorá bude spaľovať biomasu spolu s odpadmi to robiť nemožno. „Produkujte odpady“ Spoločnosť Kosit vníma ako základ návratnosti investície – zásobovanie odpadom produkovaným Košicami. To predstavuje podľa ochranárov najslabší článok plánu, pretože spoločnosť zďaleka nezíska také veľké množstvo odpadov na spaľovanie ako uvádza vo svojom pláne: Prognóza nárastu množstva odpadov spoločnosťou Kosit z dnešných 215 kg na 560 kg o 6 a pol roka je absurdne prehnaná. Nikde vo svete sa vonkoncom nezaznamenal taký obrovský nárast množstva odpadov v takom krátkom čase. Odborníci zväčša odhadujú nárast množstva komunálnych odpadov v pomere asi 0,5 % k nárastu HDP o 1 % – ak sa v danom meste či regióne nerealizujú žiadne opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov. Dokonca podľa Správy o stave životného prostredia SR a údajov Štatistického úradu množstvo komunálnych odpadov v SR v poslednom roku kleslo o 5 kg na obyvateľa za rok. Napríklad v Írsku s ekonomickým rozmachom, vysokým rastom HDP a spotreby, predstavoval nárast komunálnych odpadov za 8 rokov cca 30 %, čo zďaleka nie 2,5 násobok, s ktorým počíta Kosit. Množstvo odpadov z Košíc plynúcich do spaľovne by sa naopak malo znižovať vďaka rozvoju triedenia a materiálového zhodnocovania odpadov, ktoré je legislatívne nadradené spaľovaniu s využitím energie, na čo kladie dôraz legislatíva EÚ a SR. Ak by sa skutočne vypracoval triedený zber na úroveň moderných európskych miest a zvýšil mieru materiálového zhodnocovania z dnešných asi 10 % na 40 % až 50 %, tak ostane z dnešných asi 60 000 ton odpadov ročne v spaľovni len asi 40 000 – 45 000 ton. Spoločnosť Kosit nemôže počítať ani s odpadmi z okolitých miest. Nemôže ich totiž prinútiť, aby „svoje“ odpady odnášali do spaľovne, ak majú k dispozícií lacnejšie alternatívy. Zvýšia poplatky? S nižším množstvom odpadov oproti kalkulovaným spoločnosť Kosiť musí rátať aj s nižšími ekonomickými výsledkami. Potom jej už podľa ochranárov ostávajú len dve možnosti: Buď dovezie veľké množstvo odpadu zo zahraničia, alebo bude nútená zvýšiť poplatky pre miestnych občanov i podnikateľov. Kosit v minulosti verejne deklaroval záujem o túto kontroverznú činnosť. Dnes to však neumožňuje legislatíva SR a obmedzuje legislatíva EÚ. Ochranári spochybňujú aj ekonomickú efektívnosť energetického využívania biomasy z dôvodu nárastu cien. Už dnes podľa nich ponúkajú subjekty z Maďarska vyššiu cenu za odpredaj biomasy než na Slovensku (niekedy až o 40 %). Otázna je konkurencieschopnosť spaľovania biomasy v spaľovni odpadov, ktorá nie je konštruovaná na túto činnosť, má vyššie investičné a prevádzkové náklady, oproti lacnejším, na biomasu optimalizovaným kotlom. Tie sa navyše môžu lokalizovať do blízkosti zdrojov biomasy alebo výkupcu energie, čím sa znížia rozvodné náklady. Ekonomicky spochybniteľný je podľa ochranárov aj zámer spaľovania kalov. Z hľadiska celkovej bilancie znižujú ekonomickú efektívnosť spaľovania kalov náklady na ich sušenie. Kaly s nižším obsahom polutantov bude odoberať konkurencia lacnejšieho a legislatívne nadradeného kompostovania. Grafy ziskov z predaja energie prezentované spoločnosťou Kosit na zasadnutí mestského zastupiteľstva sú len prehnane op-timistickým teoretickým predpokladom bez dostatočných garancií. „Spoločnosť Kosit má iba veľmi krátkodobo zmluvne podchytené niektoré komodity, s ktorými počíta. Žiadne záruky na celú dobu splácania úverov neexistujú,“ dodal L. Hegyi zo spoločnosti Priateľov Zeme. Na pléne rokovania MZ síce odznelo, že poskytnutie úveru z banky bude dostatočnou zárukou ekonomickej efektívnosti a návratnosti prostriedkov, pretože tá si overí reálnosť projektu. Toto tvrdenie má vážny háčik. Banka poskytne úver na tento projekt, pretože aj v prípade neúspešnosti predkladanej varianty bude garantovaná návratnosť finančných prostriedkov – zvýšením poplatkov pre občanov a miestnych podnikateľov. Práve tomu je však potrebné, podľa L. Hegyiho, predísť. Pochybný tender Približne miliardovú investíciu považujú ochranári za rizikovú pre zadlžené mesto a nevylučujú v nej aj zámer Kositu (štyri a pol roka pred ukončením platnosti zmluvy Košíc s talianskym investorom) vtiahnuť mesto do projektu, a tým si ho dlhodobo zaviazať. Pri takej veľkej investícii totiž nebude reálne možné vystúpiť zo spoločného podniku, aj keby mesto Košice dostalo ekonomicky a ekologicky výhodnejšiu ponuku. Rekonštrukcia druhého kotla s vybudovaním turbíny na výrobu elektrickej energiu bude stáť približne 400 miliónov. Podľa Ladislava Hegyiho Kosit zahmlievajúco tvrdil, že zo strany mesta bude vyžadovať iba investíciu vo výške 12 miliónov korún. „Až po našom tlaku potom dodal, že samozrejme, mesto Košice sa bude musieť podieľať na splácaní 400-miliónového úveru vo výške svojho majetkového podielu 34 percent, čo je približne 134 miliónov. (51 % taliansky investor 4Italy, 15 % firma Hooch). Už dnes mesto spláca náklady na rekonštrukciu spaľovne, ktorá prebehla zhruba pred dvoma rokmi a teraz sa zaviaže ďalšími peniazmi. A tak o 4 roky bude z ekonomického hľadiska podľa ochranárov veľmi ťažké, aby mesto Košice vyhlásilo transparentný tender na výber partnera pre manažment odpadového hospodárstva mesta, pretože bude viazané splácaním veľkých úverov v spoločnom monopolnom podniku. Podľa Priateľov Zeme a ďalších občianskych iniciatív by mesto Košice malo vyhlásiť tender s vysokými ekologickými kritériami, ktorý by mala vyhrať firma s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Odpadové hospodárstvo by mal teda riadiť pre občanov najlacnejší a pre životné prostredie najlepší partner. „A nie ten, ktorý si potichu vylobuje zaviazanie mesto na dlhé roky v monopolnom podniku s predraženou spaľovňou,“ dodal L. Hegyi. Autorka je stála spolupracovníčka Slova
