Ľavica prechádza v dnešných časoch krízou, ktorá má viacero príčin. Pád totalitných komunistických režimov v roku 1989 bol porážkou aj pre tú časť ľavicových politických síl, ktoré odmietali totalitarizmus. Musí sa teda vyrovnať so zmenami globálnych pomerov na svetovej politickej scéne.
Ekonomický vývoj hospodársky vyspelých krajín zároveň vyvoláva zmeny v sociálnej štruktúre a zväčšuje sa priepasť medzi Severom a Juhom, bohatými a chudobnými krajinami. Osobitnú pozornosť si zaslúžia negatívne dôsledky vývoja modernej techniky, ktorých vplyvy na životné prostredie môžu ohroziť nielen existenciu ľudstva, ale vôbec života na našej planéte.
Tézy a ich realizácia
Hoci sa často tvrdí, že pojmy ľavica, ľavicový sa dnes stali konfúznymi a vágnymi, predsa len možno vysloviť niekoľko tvrdení, ktoré sa dajú charakterizovať ako východiskové tézy ľavicových ideológií.
-
Úloha súkromného vlastníctva v spoločnosti musí byť aspoň vyvažovaná podporou štátneho a družstevného vlastníctva, ak nie je vhodné dokonca zrušenie súkromného vlastníctva.
-
Ideálnym spôsobom riadenia spoločnosti je demokracia s maximálnymi prvkami samosprávy.
-
Každá ľudská bytosť má isté prirodzené práva, ktoré treba chrániť. V spoločnosti by sa mal preto v maximálnej miere presadzovať princíp sociálnej spravodlivosti.
-
Ochranu ľudských práv a realizáciu sociálnej spravodlivosti by mal realizovať sociálne zodpovedný štát.
-
Historický proces treba chápať ako progres, pokrok a niekedy mu musíme napomôcť reformami alebo revolúciami.
-
V spoločnosti by mala byť zabezpečená maximálna rovnosť, bez privilégií a výsad, bez protekcie a bez práv a možností, ktoré by sa dali získať zdedením.
Takýchto princípov by sa dalo sformulovať ešte viac. Tu je však dôležitejšie to, že rozličné ľavicové smery a prúdy môžu mať iný názor na mieru ich realizácie.
„Zelení“ a ľavica
V druhej polovici minulého storočia „zelení“ upozornili na protirečivosť jednej z hlavných zásad všetkých prívržencov ľavice, a tou je viera v neobmedzený pokrok. Aby bolo možné realizovať princíp sociálnej spravodlivosti v optimálnej podobe, bolo treba zvyšovať výrobu. Na konci 18. storočia Thomas Robert Malthus vyslovil niektoré varovania, ktoré boli neskôr nie celkom správne pochopené. Napríklad upozorňoval, že zásoby základných surovín na našej planéte nie sú neobmedzené, rovnako ako nie je neobmedzená plocha ornej pôdy. Dnes je hrozba vyčerpania základných surovín a nedostatku ornej pôdy reálna. Proti Mathusovi sa argumentovalo, že problém vyrieši zavedenie priemyselných metód do poľnohospodárstva. Dnes vidíme, akú strašnú hrozbu pre ľudstvo znamená práve tento postup.
„Zelení“ sa sformovali na ľavej strane politického spektra a dnes spolupracujú s ľavicovými stranami. Ukazuje sa však, že ich ideológia obsahuje prvky, ktoré by mali donútiť ľavicu prehodnotiť niektoré svoje pojmy a princípy. Je to predovšetkým viera v ničím nespútaný a neobmedzovaný pokrok. Medzi ľudské práva by tiež mala patriť úcta ku všetkému živému, na prírodu by človek nemal hľadieť ako na svoje výlučné vlastníctvo.
Mátoží strašidlo globalizácie
Zdá sa, že strašidlo globalizácie začína zjednocovať všetky ľavicové politické sily, bez ohľadu na ich skutočné či potenciálne rozdiely. Je však globalizácia výlučne negatívny proces? Nebola by najskôr vhodná dôkladná analýza tohto pojmu a potom diferencovaný prístup?
Globalizáciu vlastne už v predminulom storočí popísali Marx a Engels v Komunistickom manifeste. Výroba stratila národný charakter, vznikol celosvetový trh. Nastalo obdobie všestrannej závislosti národov, vrátane duchovnej produkcie. Nastal dynamický proces. Hoci sa ľavici moc multinacionálnych korporácií, samozrejme, nepáči, jedinou možno reálnou antitézou je integrácia národných štátov do väčších celkov. Je prirodzené a správne, že väčšina ľavicových síl podporuje proces európskej integrácie.
Lenže proces globalizácie vytvára naozaj problémy, ktorých riešenie musí navrhovať ľavica. Je to napríklad presun státisícových más pracujúcich z jednej krajiny do druhej. Ľavica musí bojovať o zabezpečenie ich práv. Proces rozvoja ekonomiky kladie čoraz väčší dôraz na kvalifikáciu. Okrem iného to znamená, že ľavica sa za žiadnych okolností nemôže vzdať princípu bezplatného školstva.
Je tu však kultúrne negatívny dopad globalizačných procesov. Moderné hromadné oznamovacie prostriedky šíria kultúrne hodnoty v priveľmi komerčnej podobe. Ich pôsobenie môžu aspoň do istej miery vyvážiť verejnoprávne médiá. Globalizácia zároveň ohrozuje národné kultúry, preto musia verejnoprávne médiá pôsobiť tak, aby sa ich hodnoty šírili v takej miere, ako je to možné.
Možno syntetizovať ľavicové teórie?
Z 20. storočia má ľavica svoje skúsenosti s hegemonizmom komunistov. Už V. I. Leninovi bolo jasné, že výlučne silami ním vedenej boľševickej strany sa vysnívaná revolúcia nedá realizovať. Preto prišiel s koncepciou tzv. prerastania. Fakticky to znamenalo, že boľševikom sa podarilo zmocniť demokratickej revolúcie v Rusku a podobne to bolo s antifašistickými revolúciami v strednej a juhovýchodnej Európe. Každý pokus o vytvorenie akejsi „celoľavicovej“ ideológie páchne recidívou boľševizmu.
V dnešnom období i do budúcna je vhodné zachovať pluralitu ľavicových ideológií. Môže to byť jednak socialistická a sociálnodemokratická (jedna dáva dôraz na sociálnu spravodlivosť a druhá na ľudské práva), kresťansko-socialistická (tu sa ľavicové princípy, predovšetkým princíp sociálnej spravodlivosti odôvodňujú náboženskými zásadami), ideológia „zelených“ (dôraz sa kladie na ochranu prírody), či ideológia ľavicového liberalizmu (ku ktorému sa dnes približujú britskí labouristi) atď.
Ľavica však musí ostro odmietať ľavicový extrémizmus. Ide najmä o metódy – treba odsúdiť cestu individuálneho teroru, násilných prevratov, či pučov. Je však nevyhnutné odmietnuť i také ideológie, ktoré by ľavicové hodnoty presadzovali v prehnanej podobe – napríklad anarchistický názor, že akási mýtická všeľudská samospráva môže nahradiť štát, alebo také presadzovanie sociálnej spravodlivosti, ktoré by znemožňovalo nielen všetko súkromné podnikanie, ale aj existenciu akéhokoľvek majetku. Už je dosť historických skúseností s tým, kam takýto extrémizmus vedie.
Začínajúce 21. storočie kladie pred ľavicu viacero výziev. Existujú globálne problémy, ktoré sú riešiteľné iba v spolupráci demokraticky orientovanej pravice a ľavice. Iné problémy môže vyriešiť ich konfrontácia pri dodržiavaní demokratických pravidiel, no riešenie viacerých naliehavých problémov ani len netušíme.
