Vyzerá to tak, že Slovensko konečne bude mať jasnú dlhodobú víziu svojho rozvoja a z nej vychádzajúcu strednodobú stratégiu. Už dva roky na nej pracuje tím odborníkov zo SAV, vyše pol roka sa k nej verejne diskutovalo. Lenže ak sa vízia ani stratégia nemajú stať len mŕtvymi dokumentmi či marketingovými nástrojmi, je nevyhnutná pravidelná komunikácia a úzka spolupráca odborníkov a politikov.
Diskusiu o dlhodobej vízii rozvoja Slovenska (v tomto prípade do roku 2030) odštartovala vláda už minulý rok a jej výsledky by sme sa vraj mali dozvedieť už na prelome rokov 2009/2010. Napäté očakávania odborníkov, ktoré bolo cítiť aj začiatkom apríla na odbornej konferencii k stratégii sú pochopiteľné – minulé skúsenosti totiž nenabádajú k optimizmu.
Štát sú najmä občania
Hoci každá politická garnitúra tvrdí (a asi sa to nezmení ani v budúcnosti), že myslí nielen na dnešok, ale aj na ďalšie generácie, v posledných dvoch desaťročiach to tak nevyzeralo (a predtým to zasa do značnej miery tak iba vyzeralo). Plánovanie, hoci aj strategické patrilo na index a spoločensky vplyvné vrstvy ho považovali za neakceptovateľný pozostatok po komunistoch. Aj teraz možno mierny optimizmus popredných odborníkov Slovenskej akadémie vied (SAV) označiť za napätý, pretože všetci majú v čerstvej pamäti osud projektu Minerva. Meno rímskej bohyne múdrosti malo symbolizovať razantnú cestu Slovenska k poznatkovej ekonomike, ale vláda Mikuláša Dzurindu projekt spustila iba rok pred voľbami a jeho výsledky nenechávajú nikoho na pochybách, že išlo o chabý reklamný ťah, a nie seriózne úsilie o strategické plánovanie.
Pozitívnou zmenou je už fakt, že súčasná vláda sa do prípravy dlhodobej stratégie rozvoja spoločnosti nepustila na záver, ale hneď na začiatku volebného obdobia. Jej predseda Robert Fico už viackrát povedal, že hlavné otázky, na ktoré chce spoločnosť poznať odpoveď, nestanovuje vládny kabinet, ale občania, ktorí majú ústavné právo zúčastňovať sa na veciach verejných a vyjadrovať sa k nim. Práve nedostatok tejto filozofie pri vládnutí sa prejavil v pasivite a nezáujme občanov o celospoločenské otázky. A to aj vtedy, keď už išlo do tuhého a Slovensko sa chtiac-nechtiac stalo experimentálnym laboratóriom na overenie neoliberálnych ekonomických teórií. Aj o tom sa hovorilo v kuloároch. „Dokument na tému budúcnosti Slovenska sme verejnosti ponúkli na širokú diskusiu predovšetkým so zámerom zapojiť občanov do dialógu a zároveň ukázať, že vláda má jasnú predstavu, obsahovú i časovú, o plnení jednej z priorít svojho programového vyhlásenia a že túto predstavu aj úspešne napĺňa,“ vyhlásil na konferencii R. Fico. „Laická, ale i odborná verejnosť pochopila náš zámer, o čom svedčí množstvo reakcií a podnetných návrhov k predloženej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti. Cieľom je získať podporu verejnosti na presadzovanie nevyhnutných zmien, vrátane legislatívnych úprav, ktoré nás v budúcnosti čakajú, ak chceme ekonomicky napredovať a dobiehať úroveň vyspelých štátov Európskej únie.“
Stratégia – na ako dlho?
Pozornosť odborníkov sa na konferencii upriamila na tri hlavné oblasti: na samotný priebeh prác na vízii dlhodobého rozvoja slovenskej spoločnosti, na vstup terajšej globálnej krízy do teoretických i praktických otázok riadenia spoločnosti a na ďalší postup pri stratégii modernizácie Slovenska. Prevládali názory, že dlhodobá vízia predstavuje kvalitatívny zlom v prístupoch k utváraniu budúcnosti samostatnej SR. Na jej vypracovaní sa zúčastnilo vyše 120 expertov, a to nielen z SAV a vysokých škôl, ale aj z mnohých ďalších pracovísk na Slovensku i zahraničí.
Dokážeme však zabezpečiť kontinuitu a stabilitu strategického smerovania Slovenska bez ohľadu na to, akú vládu tu budeme mať? Táto otázka sa často opakovala, lebo práve to bude základným predpokladom úspešnosti vízie, ktorá ďaleko presahuje jedno štvorročné volebné obdobie. Samozrejme, je to predovšetkým otázka politickej vôle, lebo nestačí „hlas ľudu“, ktorý v tomto prípade reprezentovalo nielen množstvo odborných oponentúr, ale aj bezmála 150 pripomienok a návrhov, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie od občanov. Avšak dlhodobú „udržateľnosť“ vízie (do roku 2030) a z nej vyplývajúcej stratégie (do roku 2015) ovplyvňujú aj významné globálne udalosti. A presne taká zasiahla do prípravy tohto dokumentu – celosvetová finančná a hospodárska kríza.
Kríza nepochybne v mnohých hľadiskách zmenila a ešte zmení preferencie verejnosti, a to aj slovenskej. Kľúčovými otázkami pre radových občanov sa stalo, či sa zachová zamestnanosť, dosiahnutá životná úroveň a či dokážeme zabezpečiť perspektívu pre naše deti v krajine, ktorá je v EÚ vnímaná ako vyspelá. Premiér Fico skonštatoval, že „obavy z celkovej sociálnej situácie, nezamestnanosti a istôt do budúcnosti nevyrieši žiadna zázračná sila voľného trhu“. Lenže na to, aby vízia prežila jednu vládu, je potrebné, aby si toto dnes už celospoločenské presvedčenie osvojilo širšie spektrum politikov.
Potrebujeme silný štát
Napríklad nemecký prezident Horst Köhler počas svojho prejavu v Berlíne nedávno odsúdil neobmedzenú slobodu finančných trhov a vyslovil sa za trh, v ktorom nebudú chýbať pravidlá a morálka. „Trh sám všetko nezariadi, potrebujeme silný štát, ktorý mu určí pravidlá a postará sa o ich presadenie. Zneistení občania by potrebovali viac informácií a osvety,“ povedal H. Köhler. Pritom pred zvolením do funkcie prezidenta pôsobil na čele Európskej banky pre obnovu a rozvoj a bol i riaditeľom Medzinárodného menového fondu. „Takže určite dobre vie, o čom hovorí, keď priznáva takýto obrat v myslení, že štát, kontrola, regulácia, viac informácií pre verejnosť, že to je jediná cesta, ako z krízy vyjsť,“ povedal slovenský premiér.
Diskusia a výmena názorov na konferencii mala jeden spoločný aspekt – zdôrazňovanie faktu, že všetky návrhy a opatrenia musia byť zamerané na dosiahnutie čoraz vyššej kvality života občanov SR. Nie jedného, ale väčšiny. To, že budúcnosť Slovenska máme v našich rukách, alebo, že máme možnosť ju aspoň vo veľkej miere ovplyvňovať a utvárať, odznelo z úst viacerých odborníkov, ktorí podčiarkli v tejto súvislosti aj význam strategického plánovania. Faktom je, že mnohí občania voči plánovaniu ako takému pociťujú nedôveru vzhľadom na negatívne skúsenosti z bývalého režimu. Pritom práve plánovanie sa stalo základom hospodárskych úspechov takých demokratických krajín ako Francúzsko, Holandsko, či Japonsko.
Pripomienky a kritika
„Plánovanie znamená, že hospodársky život sa nedá organizovať na základe krátkodobého zisku, ale na základe dlhodobých cieľov. A to je presne to, čo Slovensko v časoch globálnej hospodárskej krízy potrebuje,“ zdôraznil na konferencii predseda NR SR Pavol Paška. „Nedávno som bol na návšteve Fínska, ktoré dnes patrí medzi vzorové príklady modernej vzdelanostnej ekonomiky. A nie náhodou som mal vo fínskom parlamente možnosť rokovať s predsedom Výboru pre budúcnosť. Ubezpečil ma, že niet pochýb o tom, že Fíni dosahujú obrovské úspechy pri zavádzaní vzdelanostnej ekonomiky vďaka tomu, že venujú pozornosť plánovaniu, vízii, stratégii a prognostike. Skrátka, racionálne plánovanie je dnes pre ekonomický vývoj asi takou nevyhnutnosťou, akou bol parný stroj pre vznik industrializmu. Len tak môžeme zachytiť globálne megatrendy a spraviť z našej krajiny skutočný domov pre všetkých ľudí na Slovensku,“ doplnil P. Paška.
Tento fakt zdôraznili všetci diskutujúci. Dokument treba ďalej doplňovať a spresňovať. Zakomponovať do neho mnohé pripomienky a návrhy najmä k metodológii a metodike spracovania vízie. Absentuje v nej napríklad vyváženosť kladov a nedostatkov vývoja Slovenska. Viacerí diskutujúci považovali za chybu, že vízia neobsahuje aj možné pesimistické varianty, čo by umožnilo pohotovejšie riešiť možné riziká negatívneho vývoja SR. Podľa niektorých reakcií je text vízie „urečnený“, je v ňom priveľa teórie a málo pragmatizmu. Za nedostatok sa považuje, že sa tento strategický dokument nezaoberá oblasťou kultúry, cirkví, obrany, bezpečnosti či spravodlivosti. Vízii sa vyčíta aj nedostatočná konkrétnosť, pokiaľ ide o cestu Slovenska k znalostnej spoločnosti či spôsobu dobiehania vyspelých krajín.
Z krízy sa treba poučiť
Podľa riaditeľa Ekonomického ústavu SAV Milana Šikulu „medzi kritickými názormi treba rozlíšiť tie, ktoré mali racionálny základ a môžu viesť k skvalitneniu pripravovanej stratégie a tie, ktoré vychádzali napríklad z neznalosti vecí, respektíve z pozícií neoliberalizmu či trhového fundamentalizmu, s cieľom znevážiť akékoľvek prognózovanie. Racionálna je otázka verejnej správy, ako dôležitého aspektu dobrej fungujúcej spoločnosti, alebo obroda morálnych hodnôt, kde zohrá veľkú úlohu kultúra, výchova, vzdelávanie, ale aj cirkev.“ Kritické pripomienky sa týkali aj rómskej problematiky. Nemôžme v budúcnosti do tejto sféry len nalievať peniaze, musí ísť o určitú vyváženosť výhod, ktoré Rómom spoločnosť poskytuje, a na druhej strane musí mať táto komunita aj určité povinnosti a aktívne sa zúčastňovať na spoločenských procesoch.
Odborníci sa zhodli najmä v tom, že kríza sa raz skončí, ale jej hrozba ako spoločensko-ekonomického javu trhovej ekonomiky, bude existovať stále. Preto by malo byť povinnosťou autorov vízie zachytiť, ako vidia terajšiu krízu, v čom sú príčiny jej vzniku. Nájsť odpovede na otázky, či na nej majú štáty nejaký podiel. Ak áno, tak v čom a formulovať aj návody, ako sa z nej dostať. Už dnes je jasné, že individuálny národný prístup k riešeniu krízy a jej dopadov má obmedzené možnosti. Globálna kríza si vyžaduje globálne riešenia. Východiskom sa ukazuje spoločný postup členských štátov EÚ.
Európsky parlament v októbri 2008 zdôraznil význam európskych makroekonomických politík s cieľom obnoviť celosvetový hospodársky rast tak, aby sa neporušovali zásady stability a rastu, a vyzýva na ďalšie koordinované zásahy zamerané na obnovu dôvery v trhy. V januári tohto roku bola na pôde únie založená tzv. Rada múdrych, ktorá by mala vypracovať pre EÚ víziu v horizonte do roku 2030. Aj na Slovensku musíme podrobne sledovať trendy, ktoré bude presadzovať Rada múdrych v rámci únie. Slovensko je členskou krajinou EÚ, takže sa musíme európsky aj správať. Len tak máme šancu byť úspešnou krajinou aj v nasledujúcom období.
Čo najmenej ideológie
Podľa Milana Šikulu je dôležité, aby na ciele, zakomponované vo vízii nadviazali strategické postupy. Dá sa očakávať, že diskusia okolo nich bude oveľa búrlivejšia, aby sme mohli nielen podať zodpovednú vedeckú výpoveď o tom, kam smerujeme, čo sú naše priority, ale aj zabezpečiť ich praktickú realizáciu. Vo verejnej diskusii odznelo napríklad aj tvrdenie, že stratégiu bude treba pripraviť vo viacerých variantoch, podľa odhadov priebehu a dopadov krízy na SR, EÚ, svetové hospodárstvo a jeho inštitúcie a na svetový politický systém. Kým dlhodobá vízia je vedeckou výpoveďou na diskusiu, stratégia bude politický dokument, ktorý má presiahnuť aj funkčné obdobie nasledujúcej vlády. Autori budú musieť v stratégii rozpracovať dynamické scenáre, reagujúce na výskyt významných udalostí, odohrávajúcich sa v procese modernizácie slovenskej spoločnosti a vo vzťahu k EÚ.
Dôležitým momentom je zopakovaný prísľub premiéra Fica, že vláda nebude politicky alebo ideologicky zasahovať do tvorby stratégie: „My sme nezadali SAV pripraviť politický referát, dali sme vypracovať serióznu, odbornú prácu, kde je priestor aj na odlišné videnie sveta, ako má súčasná vláda. Ak tieto argumenty budú fundované, odborne podložené, budeme ich akceptovať. Vláda však bude požadovať kvalitu s dôrazom na riešenie ekonomických problémov, problémov sociálnej sféry, poznatkovej ekonomiky, úlohu verejných inštitúcií, ale aj na vzájomné väzby medzi jednotlivými oblasťami.“
Autor je publicista
