Plagiátorstvo znamená neschopnosť

V diskusiách okolo plagiátov ústavných činiteľov dookola zaznieva, že aspoň polovica diplomoviek nie je v poriadku, preto nemá význam riešiť to, že ľudia s podvodne získaným titulom zastávajú verejné funkcie. Takýto argument je však rovnako nezmyselný ako tvrdenie, že aspoň polovica vodičov jazdí na červenú, takže to musíme akceptovať a nie pokutovať, alebo že množstvo ľudí „optimalizuje“ svoje daňové priznania, takže je to vlastne normálne a nie je dôvod sa nad tým pohoršovať, nieto ich stíhať. Lenže – vo všetkých spomenutých prípadoch ide o porušenie zákona. A v prípade plagiátorstva diplomových prác aj porušenie akademickej etiky. Kým porušenie zákona môže byť premlčané, porušenie akademickej etiky nie – plagiát zostane plagiátom, a to aj po storočiach.

diplokupa_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Ak sa plagiátorstvo verejne bagatelizuje, ba toleruje, je to zhubné pre celý verejný priestor, pretože sa tým zo zákonov stáva handra na utieranie akejkoľvek špiny a zo vzdelania len akási nepodstatná ozdoba v podobe skratky pred menom.

Horšie než „normalizovať“ takéto pokusy – ktoré majú, samozrejme, katastrofálny vplyv nielen na univerzity, školstvo a vnímanie hodnoty a zmyslu vzdelania – je však niečo iné. Totiž – ak niekto nie je schopný napísať vlastnou hlavou a vlastnými rukami aspoň diplomovú prácu, je naivné si myslieť, že bude schopný pomenovať skutočné hrozby a problémy spoločnosti, sformulovať zmysluplnú stratégiu rozvoja krajiny a identifikovať vhodné nástroje a metódy jej realizácie.

V diplomovej práci má totiž študent ukázať, že je schopný uchopiť a z viacerých aspektov preskúmať konkrétny problém a navrhnúť aj jeho riešenie. Zvládnutie techniky citovania a uvádzania bibliografických záznamov je z písania diplomovej práce to najjednoduchšie. Je to rovnaký predpoklad jej napísania ako základná gramotnosť a čítanie s porozumením, ktoré by mal zvládnuť už absolvent základnej školy. Ten, samozrejme, zvládne aj opisovanie, ale nie riešenie zložitejšieho problému. Schopnosť analyzovať problém z viacerých hľadísk, a to konkrétnymi, správne zvolenými a použitými metódami, stanovením cieľa, či dokonca výskumnou hypotézou, si už vyžaduje omnoho vyššie a komplexnejšie znalosti a zručnosti, ale aj rozhľad a sebadisciplínu. A bez nej, ako vedel už Platón, nie je možné riadiť iných ľudí. Nieto krajinu…

(Text vyšiel na Pravda.sk 27. 7. 2020)

(Celkovo 8 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter